Mladých Nórov po útokoch Breivika viac zaujíma politika

10.09.2017 15:00
nórsko, breivik
Nórska premiérka Erna Solbergová spoločne s korunným princom Haakonom položili 22. júna, v deň výročia Breivikovho vyčíňania, vence pri pietnom akte na uctenie jeho obetí . Autor: ,

Mladí Nóri, ktorých spolitizovali teroristické útoky pravicového radikála Andersa Behringa Breivika z roku 2011, budú hrať významnú úlohu v parlamentných voľbách 11. septembra. Podľa analytikov sa voľby budú točiť okolo niekoľkých tém, ktoré sú ich srdciam blízke.

V roku 2011 zabil Breivik pri bombovom útoku v centre metropoly Oslo osem ľudí a následne postrieľal 69 účastníkov mládežníckeho tábora Robotníckej strany na neďalekom ostrove Utöya. Bolo to najhoršie násilie, aké Nórsko zažilo od druhej svetovej vojny.

Breivikov atentát motivoval generáciu mladých ľudí, v tom čase detí či tínedžerov, aby sa viac zapájali do politiky, či už na strane pravice alebo na ľavice, v odpore proti Breivikovým xenofóbnym a protimoslimským názorom. Údaje ukazujú, že mladých voličov s najväčšou pravdepodobnosťou príde voliť viac ako v minulosti.

„Cítila som v ten deň hroznú bezmocnosť,“ hovorí dvadsaťjedenročná Anja Ariel Törnesová Brekkeová, ktorá pár týždňov po masakre vstúpila do mládežníckeho krídla Robotníckej strany.

Politika ako spôsob vzdoru

„Bol to spôsob, ako vzdorovať. Chcela som dokázať, že ľavica nie je oslabená, že existujú ľudia s podobnými názormi, ktorí nahradia zabitých,“ uviedla Brekkeová, ktorá je teraz generálnou tajomníčkou mládežníckeho krídla krajne ľavicovej strany Červených.

Brekkeová obchádza školy v Nórsku a snaží sa presvedčiť mladých ľudí, aby prišli voliť. Nedávno navštívila katedrálnu školu v meste Hamar, ktoré sa nachádza asi 120 kilometrov severne od Osla, aby sa zúčastnila na debate s ďalšími mladými politikmi pred 1 250 stredoš­kolákmi v preplnenej telocvični.

„Potrebujeme novú politiku,“ povedala Brekkeová a vyslúžila si za to potlesk. Marxistická strana Červení by mohla byť jedným z kľúčových hráčov v pondelňajších parlamentných voľbách, v ktorých majú pravicový blok konzervatívnej premiérky Erny Solbergovej a opozičné stredoľavé zoskupenie vedené šéfom Robotníckej strany Jonasom Gahrom Störom vyrovnané šance.

Medzi mladými vedie ekológia a školstvo

Mladí voliči majú podľa expertov v porovnaní s radovými Nórmi väčší záujem o témy ako je školstvo, klimatické zmeny a životné prostredie, najmä v súvislosti s produkciou ropy a zemného plynu v Nórsku.

Väčšia angažovanosť je charakteristická pre „generáciu Utöya“, ako ju nazval politológ Johannes Bergh z inštitútu v Osle pre sociálny výskum. Podľa Berghovej štúdie z roku 2015 uviedlo pri posledných parlamentných voľbách v roku 2013 takmer 14 percent prvovoličov, že patrí k niektorej z politických strán, zatiaľ čo v roku 2009 to bolo iba šesť percent.

Prvovoliči sa pritom nehlásili len k Robotníckej strane, ktorej mládež sa stala priamym cieľom Breivikovho útoku, ale aj k ostatným stranám politického spektra. „Boli sme prekvapení, očakávali sme, že mladí ľudia vstúpia predovšetkým do Robotníckej strany,“ povedal Bergh.

Útok na nórsku demokraciu

„Bezprostredne po útokoch sme sledovali nárast počtu členov mládežníckeho krídla Robotníckej strany. Ale rovnaká jav sa dial aj u konzervatívcov. Breivikove útoky boli totiž útokmi na nórsku demokraciu, nie na jednu politickú stranu,“ dodal.

Od 22. júla – čo je skratka, ktorá sa vžila ako pomenovanie vraždenia Breivika, ktorý si po masakre z 22. júna 2011 odpykáva 21-ročný trest väzenia s možnosťou predlžovania na doživotie – tiež viac mladých ľudí chodí k volebným urnám. Pri poslednom hlasovaní v roku 2013 odovzdalo hlasovací lístok 66,5 percenta voličov vo veku od 18 do 21 rokov, čo znamenalo viac ako desaťpercentný nárast v porovnaní s rokom 2009.

Je tiež jasné, že strany venujú väčšiu pozornosť mladým voličom. „Politici musia počúvať mladých ľudí a musia hľadať spôsob, ako ich osloviť,“ povedal Bergh.

Z dlhodobého hľadiska je Bergh presvedčený, že efekt generácie Utöya pomôže zabezpečiť obrodu demokracie v Nórsku. „Je to pozitívny jav. Keď ľudia začnú chodiť voliť ako mladí, majú tendenciu pokračovať,“ povedal.

Ropa v centre pozornosti

Kľúčovou témou volieb je budúcnosť nórskeho ropného sektora. Malá, ale rastúce Strana zelených, ktorá sľubuje počas nasledujúcich 15 rokov zastavenie prieskumu nových ropných ložísk a postupné obmedzovanie produkcie ropy, by mohla rozhodnúť o tom, kto bude v tejto škandinávskej krajine vládnuť.

Aj to mali niektorí prvovoliči v Hamare nepochybne pamätali. „Musíme obmedziť výrobu ropy a rešpektovať parížsku dohodu o klíme,“ povedala sedemnásťročná Signe Dahlová. „Musíme zmeniť Nórsko z ropného štátu na ekologický štát,“ povedalo dievča, ktoré môže ísť voliť, pretože 18 rokov dosiahne už tento rok. Váha, či má odovzdať hlas Strane zelených, alebo Červených.

Jej osemnásťročná priateľka Silje Fuglebergová súhlasí. „Musíme tiež premýšľať o iných zdrojoch ako ropa, musíme premýšľať o budúcnosti Nórska a o životnom prostredí.“

Pred diskusiou Fuglebergová váhala medzi stranou Socialistickej ľavice a Červenými. Po debatách a argumentoch Brekkeovej hovorí, že sa rozhodla pre Červených.

#voľby #terorizmus #Politika #Nórsko #Anders Breivik
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk