„Vojaci so sebou priviedli arakanských budhistov a vypálili dedinu,“ povedal 55-ročný Kadil Husajn. „Všetkých okolo 10000 moslimov z našej obce utieklo,“ dodal. Husajn teraz žije v utečeneckom tábore Kutapalong, ktorý je domovom tisícov Rohingov.
Od 25. augusta, keď povstalecká skupina Arakanská armáda za spásu Rohingov zaútočila na bezpečnostné zložky Arakanského štátu, ušlo z Barmy do Bangladéša 270000 Rohingov.
Barma tvrdí, že jej ozbrojené sily bojujú proti „teroristom“. Štátne médiá pripisujú vypálené dediny a zabitých civilistov ozbrojeným Rohingom. Krajina neuznáva menšinu 1,1 milióna Rohingov a považuje túto etnicitu za prisťahovalcov, ktorí prichádzajú do Barmy nelegálne z Bangladéša. Utečenci z dediny Kcha Maun Seik a mnohých ďalších obcí na severe Arakanského štátu tvrdia, že mjanmarské ozbrojené sily a budhisti sa ich snažia zo zeme vypudiť.
Jeden z nich, 28-ročný Body Alom, sa ukrýval s tisíckami ďalších v lese, keď vojaci prišli do dediny. Predtým, ako sa vrátil nájsť svoju rodinu, tam bol niekoľko hodín. V ryžových poliach videl telá a nakoniec narazil na svoju matku a brata: obaja boli zastrelení. „Nebolo to tam bezpečné, takže som ich tam nechal, nemohol som ich pochovať,“ vysvetľuje.
Obec Kcha Maun Seik bola domovom zmiešanej komunity. Okrem väčšiny Rohingských moslimov tu bolo taktiež 6000 buddhistov z Arakanu, ako aj hinduistov a iných obyvateľov. Rohingovia miesto tiež označujú Foira Bazar kvôli trhu s tisíckami obchodov, kde všetci čulo predávali a kupovali. Už nejaký čas však v obci panovali napäté vzťahy.
Rohingovia ako cudzinci
Podľa utečencov prispel k nárastu napätia plán vlády priznať hinduistom občianstvo, neskôr násilie v Arakanskom štáte v roku 2012 a nakoniec aj zámer zaviesť preukazy totožnosti, ktorý Rohingovia zamietli, pretože by kvôli nemu boli označení ako cudzinci. V októbri sa do obce premiestnilo viac vojakov a pohraničnej polície. Ich hliadky vykonali domové prehliadky a zatkli každého, kto bol podozrivý z prepojenia s moslimskými povstalcami a rozvážania utečencov.
Tridsaťjedenročný Abu Kalam, ukázal podliatiny na chrbte, rukách a nohách a popáleniny od cigariet na rukách. Povedal, že ho už minulý mesiac zadržali vojaci, a to ešte pred útokmi, keď pracoval na svojej zeleninovej záhrade s nožom. „V októbri nám vojaci povedali, že nesmieme mať nože. Keď videli, že ho používam, zatkli ma,“ rozpráva Kalam a dodáva, že ho v kasárňach držali šesť dní. „Pravidelne ma mučili a stále sa ma pýtali, či som napojený na al-Yaqin,“ použil pri popise svojho utrpenia pôvodné označenie rohingských povstalcov.
Obyvatelia dediny Kcha Maun Seik vypovedali, že 25. augusta asi o druhej hodine ráno počuli streľbu. Armádny zdroj z mesta Maundo a dvaja moslimskí obyvatelia uviedli, že policajnú základňu v blízkosti obce napadli ozbrojenci. Povstalci zaútočili granátmi a neskôr obrátili svoju pozornosť na miesta obývané hinduistami, uviedol armádny zdroj.
Strieľali na všetky strany
Štyria Rohingovia nezávisle povedali, že o tri hodiny neskôr vojaci napadli dedinu a strieľali na všetky strany. Tisíce ľudí utiekli. „Utekal som do úkrytu na čele veľkej skupiny a keď som sa rozhliadol, videl som, že vojaci vzadu strieľajú ľudí,“ povedal dvadsaťosemročný Abúl Husajn. Neskôr vojaci ostreľovali les granátmi a mínometmi, povedal Husajn a traja ďalší dedinčania.
Obyvatelia dediny sledovali vojakov a civilistov, ako drancovali a pálili domy. Civilisti, podľa Aloma a ďalších dvoch dedinčanov, pomáhali zhromažďovať telá. „Pomáhali zbierať telá a plieniť,“ povedal Body Alom. „Vzali peniaze, oblečenie, dobytok, všetko. Potom vypálili domy,“ dodal.
Nechcel vraždiť Rohingov, tak ho zabili
Členovia malej hinduistickej komunity sa podľa všetkého ocitli medzi dvoma stranami konfliktu. Skupina hinduistických žien v utečeneckom tábore Kutapalong uviedla, že boli svedkami, toho ako arakánski budhisti zabili osem hinduistov, lebo odmietli útočiť na moslimov.
„Vyzvali môjho manžela, aby sa k nim pripojil a zabíjal spolu s nimi Rohingov. On to odmietol, tak ho zavraždili,“ povedala 15-ročná Anika Bala. Je v šiestom mesiaci tehotenstva a dodáva, že prišla do Bangladéša s pomocou moslimov.