Irma by sa tak mohla stať ranou z milosti pre pomarančový džús, ktorého popularita u Američanov nepretržite klesá, aj keď tento nápoj naďalej ostáva najpopulárnejším v krajine. Podľa posledných odhadov budú straty na floridských pomarančovníkoch až 70 percent. To by mohlo viesť k nedostatku pomarančov, nárastu cien a pre farmárov ku strate úrody. A navyše k chorobe nazývanej zelenanie citrusov, ktorá v posledných rokoch floridské pomarančovníky decimuje, tiež k dlhodobému celonárodnému poklesu konzumácie pomarančového džúsu. „Značné straty nie sú správny výraz,“ povedala Shannon Sheppová, výkonná riaditeľka pestovateľskej skupiny Florida Department of Citrus. „Je to niečo medzi značnými a katastrofálnymi. Pritom to nie je slovo, ktoré by som používala ľahkomyseľne.“
To môže mať následky nielen pre floridské poľnohospodárstvo a pestovateľstvo, ale tiež na americkú stravu. Pomarančový džús je veľký biznis – a Florida je jeho ohniskom.
Podľa amerického ministerstva poľnohospodárstva každý Američan vypije denne 30 mililitrov pomarančového džúsu, teda asi 10,7 litra za rok. A to je vyššia spotreba ako u akéhokoľvek iného ovocia. Na porovnanie – každý Američan spotrebuje ročne priemerne 4,8 kilogramu jabĺk a iba 1,2 kilogramu čerstvých pomarančov.
Pomaranče pestuje aj Kalifornia a Texas, ale Florida je zdrojom väčšiny tých pomarančov, ktoré končia v podobe džúsu. Deväťdesiat percent z ročnej floridskej žatvy v hodnote miliardy dolárov (asi 849 miliónov eur) končí spracovaním do podoby pomarančového džúsu. To nie je náhoda. O americkú lásku k pomarančovému džúsu sa koncom 40. rokov do značnej miery postaral rozsiahlou reklamnou kampaňou sám floridský citrusový priemysel, ktorý sa snažil dostať nadbytočné floridské pomaranče do ďalších častí USA.
V posledných desaťročiach toto priemyslové odvetvie postihujú problémy. Aj keď pomarančový džús naďalej drží titul najviac konzumovaného amerického ovocného nápoja, dopyt po ňom klesá od konca 90. rokov, keď bol na vrchole.
Citrusové odvetvie pripisuje tento vývoj meniacemu sa životnému štýlu, ako je ubúdanie tradičných raňajok, ku ktorým sa rodina ráno posadí, a pribúdaniu nových možností v oblasti nápojov ako k raňajkám, tak počas celého dňa. K tomu je potrebné pripočítať silnejúce obavy zo sladených nápojov – ovocné nápoje nevynímajúc – a apely výskumníkov a organizácií verejného zdravia, aby sa im spotrebitelia vyhýbali.
To však nie sú jediné problémy citrusárov. V roku 2005 napadla floridské citrusové háje odolná choroba nazývaná Huanglongbing (HLB), ktorá je známejšia ako zelenanie citrusov alebo choroba zeleného/žltého draka. Spôsobuje ju baktéria, ktorú šíria drobné vošky Diaphorina citri z čeľade Psyllidae.
Proti tejto infekcii neexistuje v súčasnosti žiaden liek; jej následkom sú horké a zdeformované plody. Od svojho prepuknutia znížila floridské zisky z pestovania pomarančov a grapefruitov o 4,64 miliardy dolárov. Odhaduje sa tiež, že štátnu ekonomiku pripravila o 1,76 miliardy na stratených pracovných príležitostiach.
Ako by to nebolo už dosť zlé, choroba sa objavila v čase jednej z najhorších hurikánových sezón, aké do tej doby Florida zažila. Hurikány Charley, Frances a Jeanne v roku 2004 zničili tretinu pomarančovníkov. Teraz sa mnohí obávajú, že škody napáchané Irmou budú podstatne horšie.
A to je pre pestovateľov dvojitá rana – nielen na stratenej úrode, ale paradoxne tiež na znížení dopytu, pretože nižšia úroda povedie k zvýšeniu cien pomarančového džúsu, a tá množstvo zákazníkov odradí, uvádza Tatiana Andreyevová, riaditeľka Ekonomickej iniciatívy v Ruddovom stredisku pre potravinovú politiku a obezitu pri Connecticutskej univerzite.
Avšak akokoľvek tieto zmeny budú pre pestovateľov bolestné, pre verejné zdravie tak škodlivé byť nemusia. „Nepotrebujeme konzumovať toľko pomarančového džúsu,“ povedala Andreyevová. „Pokiaľ to bude znamenať, že spotrebitelia nahradia pomarančový džús vodou alebo mliekom, potom si myslím, že množstvo lekárov a odborníkov na zdravú výživu bude spokojných.“