Foto: SHUTTERSTOCK
Vynálezcom bol Howe vynikajúcim, ďalším jeho patentom bol napríklad predchodca dnešného zipsu. Ako obchodník ale veľmi zdatný nebol, takmer skončil na mizine. Nakoniec sa však slávy a bohatstva dočkal.
Spájať s prvými šijacími strojmi len Howea a Singera by však bolo nespravodlivé. Prvý návrh šijacieho stroja si dal patentovať Angličan Thomas Saint v roku 1790, jeho návrh však nebol nikdy realizovaný. Potom svoje stroje predstavili rakúsky vynálezca Josef Madersperger, ktorého stroj s retiazkovým stehom sa ešte veľmi nepresadil, a francúzsky krajčír Barthélemy Thimonnier. Ten síce zostrojil niekoľko desiatok strojov, nahnevaní robotníci v obavách o svoju prácu ich ale všetky zničili.
Šitie viazaným stehom s dvojitou niťou, ihlou s očkom blízko hrotu a člnkom potom vynašiel Američan Walter Hunt v roku 1833. O svoj vynález však nemal veľmi záujem a jeho nápadu sa chopil Howe, ktorý v roku 1845 na rovnakom princípe skonštruoval svoj šijací stroj. A ten sa stal neskôr základom pre singerku.
Howe sa narodil 9. júla 1819 v mestečku Spencer v štáte Massachusetts. Vyrástol v rodine farmára a mechanika ho zaujímala už od detstva. V 16 rokoch nastúpil do dielne vyrábajúcej a opravujúcej všemožné stroje. Už od mladosti bol pod vplyvom svojho šéfa posadnutý myšlienkou na šijací stroj, ktorý si napokon dal patentovať v septembri 1846. Cesta k vynálezu však bola dlhá.
Foto: SHUTTERSTOCK
Howeovi sa najprv podarilo zohnať mecenáša, ktorý mu poskytol financie a priestory na experimenty. Roky sa mu ale nedarilo – niť sa stále trhala. Ihla, ktorú mal v prístroji zabudovanú, mala otvor navrchu, tak ako normálna ručná ihla. Podľa legendy mal nešťastný Howe sen, v ktorom videl bojovníka s kopijou, ktorá mala v špičke hrotu zvláštny otvor. Keď precitol, myšlienka na zostrojenie šijacieho stroja bola na svete – otvor pre niť musí byť na špičke ihly. Stroje začal predávať, ale zákazníkov odrádzala ich cena.
Podľa väčšiny zdrojov sa pohybovala okolo 300 dolárov a za to si nikto stroj nekúpil. Howe tak odcestoval do Anglicka, kde sa mu ale tiež nedarilo, predal tu práva na svoj vynález a po návrate do USA zistil, že istý Isaac Singer predáva stroje vyrobené podľa jeho návodu.
Spor skončil na súde, ktorý napokon po päťročnom boji Howeovi priznal nárok na náhradu za zmarený zisk a podiel z každého ďalšieho predaného stroja. Z Howea sa nakoniec stal zámožný človek a úspešný podnikateľ. Jeho výrobky slávili úspech aj za oceánom a v roku 1867 dostal od Napoleona III. francúzsky Rad čestnej légie a bol uvedený do americkej siene slávy vynálezcov.
Už v roku 1851 si dal patentovať ďalší vynález, „automatický súvislý zapínač šiat“, ktorý ale fungoval na úplne inom princípe ako dnešné zipsy. Zúčastnil sa tiež občianskej vojny na strane Únie a v októbri 1867 zomrel ako 48-ročný.