Kelti vtláčali západnej a strednej Európe svoju pečať niekoľko storočí, asi od 6. storočia pred Kr. až do rokov nového letopočtu, miestami i neskôr. Za dané obdobie prešla ich spoločnosť, rovnako ako ich hmotná i duchovná kultúra mnohými zmenami, ktoré dosiaľ archeológovia a historici nie vždy vedia uspokojivo vysvetliť. Každý nový nález však posúva poznanie o živote Keltov ďalej.
Približne do 3. storočia pred Kr. spoznávajú archeológovia keltskú civilizáciu najmä prostredníctvom ich hrobov a sídlisk. Neskôr od konca 2. storočia pred. Kr. majú archeológovia k dispozícii len sídliskové areály. Sídla Keltov sa v danom období výrazne zmenili. Kelti si začali budovať okrem otvorených sídlisk aj opevnené centrá, ktoré Július Cézar opísal vo svojom diele Zápisky o vojne galskej a označil ich ako oppidum. Oppidá sa stali dôležitými hospodárskymi, obchodnými, správnymi i náboženskými strediskami keltského obyvateľstva. Stále zostáva záhadou, akým spôsobom sa Kelti rozlúčili so svojimi zomrelými. V čase oppíd archeológovia nepoznajú v strednej Európe žiadne keltské pohrebiská.
Po výletoch do vyspelého sveta
Výstava na Bratislavskom hrade mapuje život Keltov na území dnešnej Bratislavy približne od 2. storočia pred Kr. až po ich postupné vytratenie sa zo scény európskych dejín. Tvorcovia výstavy sa snažili vypovedať a opísať nielen dejinný príbeh Keltov z Bratislavy, ale aj príbeh archeologického a historického poznávania, ktorý je rovnako pozoruhodný a napínavý.
Expozícia je koncipovaná do jednotlivých blokov. Každý priestor je venovaný oblasti, v ktorej Kelti z Bratislavy vynikali a zanechali po sebe dostatok prameňov. Prvým blokom výstavy sa autori snažili návštevníkov čo najkomplexnejšie uviesť do problematiky. Tu nájdu záujemcovia časovú os, vďaka ktorej sa môžu zorientovať v celej histórii Keltov. Prostredníctvom modernej vizuálnej techniky a počítačových animácií získajú veľmi dobrú predstavu o podobe toku Dunaja v sledovanom období a zmeny v stále sa meniacej mocenskej situácii v okolí Bratislavy.
Nasledujúce bloky sú venované remeselným oblastiam, v ktorých Kelti zažiarili. Návštevníci sa zoznámia s keltským hrnčiarstvom, spracovávaním kovov a mincovníctvom. Spočiatku ich remeselné zručnosti v mnohých odvetviach nijako zvlášť nevynikali. Po putovaní do južnej, juhovýchodnej Európy a Malej Ázie, teda do vtedajšieho vyspelého sveta, v ktorom sa mnohému podučili, sa však mnohé ich zručnosti značne zlepšili. Naučili sa napríklad používať rýchlorotujúci hrnčiarsky kruh a zdokonalili vypaľovanie keramiky. Svoj keramický repertoár obohatili o tenkostenné maľované misy, vázy a dokázali vyrobiť aj obrovské zásobnice. V priebehu vývoja Kelti výrazne zdokonalili spracovanie železnej rudy a metalurgiu farebných kovov. Aj razenie mincí sa u Keltov objavilo až po výletoch do vyspelého antického sveta.
Nepoznané obzory
Keltov nepriťahoval len bratislavský hradný kopec, ale svoju výraznú stopu zanechali i na Devíne. Nálezy z Devína sú výnimočné, takže sa mu autori rozhodli venovať samostatnú pozornosť. Rovnako osobitý priestor dostali staršie nálezy pokladov mincí nájdených na území Bratislavy od 20. rokov 20. storočia. Štyri depoty mincí z územia Starého Mesta a blízkeho okolia už takmer storočie naznačovali archeológom výnimočnosť Bratislavy v skúmanom období. V 60. rokoch 20. storočia bola objavená kamenná murovaná stavba v Kapitulskej ulici a interpretovali ju ako bránu oppida. Uvedený názor však nebol prijatý, zásadné nálezy chýbali. Tie sa podarilo zistiť až na začiatku tretieho tisícročia a priamo na hradnom kopci.
Po prvých objavoch rímskej stavby nebolo úplne jasné, k akému objavu došlo, ale objavitelia už tušili výnimočnosť. Objav bol neobvyklý na naše prostredie. Až po ďalších objavoch podobných nálezov a dôkladnom skúmaní a analyzovaní nájdených drobných artefaktov archeológovia mohli sformulovať prvé poznatky o svojom objave. Na Bratislavskom hrade sa im podarilo odhaliť zvyšky stavieb, ktoré si nechala postaviť miestna keltská elita rímskymi architektmi a remeselníkmi. Archeológom sa podarilo objaviť celkovo sedem zvyškov po rímskych stavbách, ktoré si nechali postaviť bratislavskí Kelti. Ich objavom akoby do seba zapadli doteraz nezaraditeľné skladačky a vytvorili nový obraz s ďalšími nepoznanými obzormi, ktoré čakajú na preskúmanie.
Už dnes je zrejmé, že dnešné územie Bratislavy bolo veľmi intenzívne osídlené v záverečnom období keltskej civilizácie a s istými výhradami môžeme hovoriť o mestskom charaktere osídlenia. Zároveň sa ukazuje, že neskoršie stredoveké mesto akoby kopírovalo keltské osídlenie.
Výstava je umiestnená v rekonštruovaných priestoroch gotického hradu. Výber miesta výstavy nie je náhodný. Návštevníci po absolvovaní výstavy môžu vzhliadnuť i pozostatky vzácnej rímskej dlažby, ktoré boli prezentované na výstave priamo in situ, a môžu si tak vytvoriť priamo obraz o výnimočnosti nálezu. Žiaľ, tu sa návštevníci trochu „stratia“. V tejto časti výstavy chýba sprievodné slovo a najmä vizuálne prezentácie, ktoré by návštevníkom pomohli zorientovať sa, v ktorej časti Hradu sa nachádzajú, a tiež, aké časti rímskej architektúry majú možnosť vidieť.
Vyššia civilizačná úroveň
Výstavu usporiadalo Historické múzeum SNM a je potrebné oceniť niekoľko dobrých počinov autorov i organizátorov výstavy. Jednak je to využívanie modernej vizuálnej techniky a premietanie dokumentu o samotnom výskume i postupe získavania poznatkov o podobe nájdených objektov. A tiež snahy aktívne zapojiť detských návštevníkov pomocou detského sprievodcu výstavou s rôznymi úlohami, ktoré deti môžu plniť priamo pri prehliadaní jednotlivých blokov a tiež i na ďalších miestach bratislavských múzeí.
Autori výstavy pripravili aj katalóg k výstave s jedenástimi krátkymi textami od odborníkov, ktorí sa podieľali nielen na výstave, ale aj na skúmaní nedávnych archeologických výskumov. Historické múzeum SNM pripravilo i niekoľko komentovaných prehliadok. Záujemcovia o výstavu by iste ocenili aj v budúcnosti ďalšie odborné prehliadky. Zainteresovaní odborníci predsa dokážu svoj príbeh poznávania prerozprávať aj so vzrušením, ktoré ich pri získavaní nových informácií a poznatkov sprevádzalo.
Hlavnou iniciátorkou a jednou z autoriek výstavy je Margaréta Musilová, archeologička Mestského ústavu ochrany pamiatok (MÚOP) v Bratislave, ktorá sa podieľala na množstve výskumov na území hlavného mesta. Práve jej a kolegom z MÚOP sa podaril tento pozoruhodný objav – rímskych murovaných stavieb na Bratislavskom hrade, ktorý zmenil doterajší pohľad historikov a archeológov na civilizačnú úroveň Keltov žijúcich na území dnešnej Bratislavy na prelome letopočtov.
Pri realizácii výstavy sa stretli viacerí odborníci – archeológovia, historici, numizmatici, ktorí pomáhali rozpletať záhadu existencie rímskej architektúry v keltskom prostredí. Získané poznatky pomáhala prezentovať počítačová firma ŠTUDIO 727 s vizualizáciami a 3D modelmi. Za realizáciu výstavy boli jej autori ocenení cenou časopisu Pamiatky a múzeá Výstava roka 2017. Výstava Kelti z Bratislavy je predĺžená do apríla budúceho roku.
Výstavu pripravili Margaréta Musilová, Peter Barta, Anna Gondová, Eva Belláková, Slovenské národné múzeum – Historické múzeum, Múzeum mesta Bratislavy a Mestský ústav ochrany pamiatok v Bratislave.