Nemecká protiteroristická jednotka však všetkých rukojemníkov v Mogadiše oslobodila, pri zásahu zomreli traja zo štyroch únoscov. Táto akcia patrí k vôbec najúspešnejším prípadom v histórii záchrany rukojemníkov.
Lietadlo Boeing 737 „Landshut“ s 86 pasažiermi a piatimi členmi posádky na palube na linke z Malorky do Frankfurtu uniesli pred 40 rokmi, 13. októbra 1977, nad Stredozemným morom štyria teroristi (dvaja muži a dve ženy) z palestínskej organizácie Ľudový front pre oslobodenie Palestíny (PFLP).
Únos mal podporiť nemeckých teroristov z organizácie RAF, ktorí týždeň predtým uniesli a neskôr zavraždili prezidenta zväzu nemeckých zamestnávateľov Hansa-Martina Schleyera. Za oslobodenie rukojemníkov žiadali vtedy únoscovia prepustenie 11 členov RAF, niekoľkých palestínskych teroristov väznených v Libanone a Izraeli a 15 miliónov dolárov.
Z Talianska na Cyprus a Blízky východ
Najskôr teroristi donútili kapitána zmeniť kurz do Ríma, kde doplnili palivo. Z Ríma odletelo lietadlo do cyperskej Larnaky, kde únoscovia hrozili, že stroj vyhodia do povetria. Boeing potom zamieril na Blízky východ. Niekoľko arabských krajín (Libanon, Sýria, Irak a Kuvajt) mu však odmietlo povoliť pristátie. Nakoniec lietadlo zosadlo s poslednými zvyškami paliva na letisku v Bahrajne a potom v Dubaji. Únoscovia opäť hrozili, že lietadlo vyhodia do povetria, preto dostali palivo a stroj odletel do jemenského Adenu.
Na tomto letisku vodca komanda kapitán Mahmúd (celým menom Zuhajr Júsif Akasa) dovolil kapitánovi Jürgenovi Schumannovi vystúpiť z lietadla a prezrieť podvozok. Pilot sa pri tom údajne spojil s policajtom a podal mu informácie o počte únoscov a ich výzbroji. Mahmúd si to však všimol. Keď sa pilot vrátil do lietadla, zastrelil ho ranou do hlavy.
Únoscovia polievali cestujúcich rumom a koňakom z palubných zásob, ’aby lepšie horeli’, ako hovoril veliteľ teroristov.
Lietadlo odletelo do hlavného mesta Somálska Mogadiša, kde pristálo 17. októbra skoro ráno. V rovnaký deň večer však pristálo v Mogadiše špeciálne lietadlo s tridsiatimi príslušníkmi nemeckej protiteroristickej jednotky GSG 9, ktoré unesený Landshut sledovalo už z Larnaky. Na oslobodzovaní rukojemníkov spolupracoval vtedajší somálsky prezident Mohammed Siad Barre aj niekoľko špecialistov z britskej elitnej jednotky SAS.
Únoscov riadiaca veža uistila, že ich požiadavky splnia. Dokonca ich presvedčila, že na letisku sú už ich druhovia z nemeckého väzenia. Preto súhlasili s výmenou za cestujúcich. Situácia bola ale dramatická: únoscovia polievali cestujúcich rumom a koňakom z palubných zásob, „aby lepšie horeli“, ako hovoril veliteľ teroristov.
Celá záchranná operácia sa začala 18. októbra o 2:05 a trvala sedem minút. Príslušníci GSG 9 odpálili núdzové dvere nad ľavým krídlom boeingu, vtrhli do lietadla a zaútočili na teroristov. Troch okamžite zastrelili, Palestínčanku Suhajlu Andrawesovú zasiahli do pľúc a nôh. Ešte na nosidlách sa so znamením victory domáhala, aby aj ju pred objektívmi kamier zastrelili. Z cestujúcich len traja utrpeli ľahšie zranenia.
Minister: Štát nesmie ustúpiť vydieraniu terorizmu
Záchranná akcia sa skončila úplným úspechom a príslušníkov jednotky GSG 9 po návrate do Nemecka privítali ako hrdinov. Pri operácii pôsobil tiež vtedajší minister bez kresla Hans-Jürgen Wischnewski, ktorý potom vyhlásil: „Štát nesmie nikdy ustúpiť vydieraniu terorizmu.“ Zaujímavý osud mala jediná únoskyňa, ktorá prežila operáciu v Mogadiše.
Andrawesovú v Mogadiše odsúdili na dvadsať rokov do väzenia, avšak somálske úrady ju za nejasných okolností po dvoch rokoch oslobodili. Cez Bagdad sa dostala do Prahy, kde sa v zime 1978/79 liečila na klinike. Tu sa tiež stýkala s teroristom Ilyichom Ramirezom Sánchezom alias Carlosom, ktorý potom požiadal jej matku o Andrawesovej ruku. Andrawesová však podľa svojho tvrdenia Carlosovu ponuku odmietla, pretože slávny terorista mal podľa jej slov povesť sukničkára. V roku 1981 ju v Taliansku odsúdili v neprítomnosti na 30 rokov väzenia.
Potom sa dostala cez Damask do Nórska, kde žila s palestínskym manželom a dcérou. V roku 1991 dostala s celou rodinou v Nórsku politický azyl, jej totožnosť vypátrali až v októbri 1994. Po zatknutí ju v októbri 1995 vydali do Nemecka, kde ju v novembri 1996 odsúdili na 12 rokov väzenia za účasť na vražde a ďalších kriminálnych deliktoch v súvislosti s únosom lietadla v roku 1977. V roku 1997 jej dovolili odsedieť si trest v Nórsku, o dva roky neskôr ju zo zdravotných dôvodov prepustili z väzenia.