Foto: SHUTTERSTOCK
Počas niekoľkých minút bez akejkoľvek byrokracie tento príležitostný súd rozhoduje v sporoch, týkajúcich sa zavlažovania na úrodnej planine ležiacej neďaleko Valencie, v regióne pomarančovníkov a ovocných sadov.
Tento tribunál zapísaný v zozname nehmotného dedičstva UNESCO je najstaršia doteraz pôsobiaca súdna inštitúcia v Európe. Jeho korene siahajú najmenej do 10. storočia, keď bol tento stredomorský región súčasťou Córdobského chalifátu a dnešná katedrála, v ktorej tieni dnes tribunál zasadá, bola mešitou.
Spory, v ktorých súd rozhoduje, sa vždy týkajú vody: od svojvoľného prerušovania dodávok vody po chyby v jej rozdeľovaní. Spory môžu nastať kedykoľvek počas roka, najmä v období sucha, aj keď v tomto prípade sú nariadené zvláštne podmienky pri zavlažovaní a je posilnený dohľad nad vodnými zásobami, vysvetľuje historik Daniel Sala, veľký znalec inštitúcie.
Jeden z nedávno riešených prípadov sa týkal Vincenta Martího, ktorý viac ako 30 rokov spravuje ekologickú poľnohospodársku usadlosť. Jedného dňa zistil, že voda prichádzajúca na jeho pozemky je znečistená cementom a nátermi od suseda, ktorý renovoval svoj dom. Za necelý mesiac sa spor dostal pred Vodný súd.
Po vypočutí argumentov oboch strán a po krátkej diskusii predsedajúci súdu vyniesol rozsudok: sused, ktorý znečistenie spôsobil, musel zaplatiť 2-tisíc eur pokuty. „Bolo pre mňa ťažké ho udať, pretože sme susedia, ale nemal som na výber,“ hovorí Vincent Martí a zdôrazňuje, že išlo o prežitie jeho statku, pretože jeho bio produkty prechádzajú mnohými kontrolami kvality.
Vo svojej súčasnej podobe má Vodný súd osem členov, ktorí vykonávajú súdnu právomoc nad približne 10-tisíc poľnohospodármi, ktorí zavlažujú svoje pozemky. Tí sudcov volia, a to tak, aby zastupovali osem komunít valencijskej planiny, kde sa pestujú ovocie, zelenina a hľuzy vrátane známej chufu slúžiacej na výrobu miestneho obľúbeného nápoja Horch.
Osem sudcov sa schádza vždy vo štvrtok pred Bránou apoštolov valencijskej katedrály v čase, keď zvonia zvony veže Miguelete. Ceremoniár vyzve dvakrát každú stranu. Spor je prednesený v priebehu niekoľkých minút a rozsudok ihneď nasleduje. Od svojho vzniku bol tento súd, uznávaný španielskou justíciou, rešpektovaný diktátormi, prezidentmi, kráľmi, skrátka všetkými, zdôrazňuje Daniel Sala.
Dnes však valencijskú planinu aj súd ohrozujú dve veci: obmedzenie rozsahu kultivovaných pozemkov z dôvodu špekulácií s nehnuteľnosťami a starnutie obyvateľstva. Štyridsaťštyriročný Enrique Navarro kritizuje skutočnosť, že sudcovia majú viac ako šesťdesiat rokov a považuje za potrebné „omladenie“ súdu.
Zo stoviek sporov, ktoré sa každoročne vynoria, sa ich len málo – 20 až 25 – dostane pred bránu katedrály a v niektoré štvrtky ani nikto nepríde. Enrique Aguilar, ktorý zastupuje komunitu Rascanya a je podpredsedom súdu, vysvetľuje, že 90 percent sporov sa vyrieši zmierlivo, niekedy pár minút pred začatím súdu. „V mojej komunite ročne prepukne 30 až 40 sporov, ale len tri alebo štyri sa dostanú pred Vodný súd,“ hovorí.