Foto: Žaneta Mikulíková, Pravda
Netradičné ozdoby z dielne Evy Vokounovej krášlili aj dvanásť finalistiek súťaže krásy. Dnes si jej výrobky pýtajú nielen Slovenky, ale aj ženy zo zahraničia. Najviac objednávok má zo Spojených štátov amerických, prvé prišli už aj z Ruska.
Eva bez problémov vybehne s farebnou záušnicou na prechádzku so svojím psíkom Bendžom, ktorého si vzala z útulku. „Je to pre mňa bežná súčasť outfitu. Nosím ich takmer stále, hoci sú dni, keď chodím úplne bez doplnkov. Aj kamaráti mi hovoria, že bez záušnice to nie som ja,“ hovorí mladá umelkyňa s úsmevom, ktorý má na tvári počas celého rozhovoru. Vo svojej vlastnej zbierke má aktuálne asi 20 kúskov.
Záušnice priťahujú pozornosť najmä pre svoju originalitu. Niektoré ženy ich preto najskôr testujú na slávnostnejších príležitostiach. Pozitívny ohlas ich potom posmelí, aby si ich vzali aj počas bežného dňa. Kto teda prekoná prvotnú neistotu, do záušníc sa zamiluje. Svoje prvotiny začala Eva vyrábať a nosiť počas vysokej školy, kde študovala bábkovú réžiu a dramaturgiu.
Bavilo ju sledovať reakcie
„Na umeleckej škole sa ,inakosť' berie ako niečo prirodzené. Iné to bolo napríklad počas cestovania do školy alebo na ulici. Pozornosť mi však neprekážala. Naopak, bavilo ma sledovať reakcie okolia,“ hovorí Eva. Priznáva, že vždy mala v sebe dávku exhibicionizmu. Pohľady ľudí sa snažila vnímať skôr pozitívne. „Hovorila som si, že sa pozerajú, pretože sa im to páči. Netreba sa hneď zneisťovať a myslieť si, že niečo je zle. Niektorým sa to môže zdať zvláštne, tak sa na to pozrú, ale nie je to nič, čo by som brala osobne. “
Foto: Žaneta Mikulíková, Pravda
Na šperk za uchom reagovali spontánne dievčatá i ženy na ulici. „Niektoré našli odvahu a prišli za mnou, aby sa na naň opýtali. Vtedy som im celá šťastná povedala, že to vyrábam ja,“ prezrádza talentovaná Eva.
Prekvapením pre ňu boli reakcie mužského pohlavia. „V začiatkoch som so záušnicami chodila na predajné trhy. V Prahe som mala stánok stále plný chlapov. Nechápala som, čo sa deje. Oni boli tí, ktorí presviedčali svoje partnerky, ako im záušnica svedčí a aby si ju kúpili. Bol to pre mňa zvláštny poznatok.“
Vďaka záušniciam som sa naučila mnoho vecí, o ktorých som dovtedy nič netušila. Grafika, webdizajn a marketing boli vtedy pre mňa španielska dedina.
Vysvetľuje si to tým, že aj muži potrebujú na žene vidieť, že sa trochu odviaže. Že je slobodnejšia a nie je uzavretá v mantineloch, ktoré určujú, čo si na seba dať môže a čo nie. „Možno sú aj oni radi, ak žena priťahuje pozornosť druhých, aj keď trochu žiarlia. Je to však výraz toho, že sa ostatným páči a že je zaujímavá a osobitá,“ dodáva.
To, čo sa začalo ako koníček popri štúdiu, dnes Evu živí. Výrobe záušníc sa naplno začala venovať po odchode zo školy. Ako vraví, išla do toho so všetkým, hoci vôbec netušila, či to bude mať úspech.
„Vďaka záušniciam som sa naučila mnoho vecí, o ktorých som dovtedy nič netušila. Grafika, webdizajn a marketing boli vtedy pre mňa španielska dedina. Nemohla som si dovoliť profesionálov, ktorí by mi s tým pomohli, a tak som sa po nociach učila sama.“ Značku mala vymyslenú už dávno. „Ako malá som veľa maľovala. Pamätám si, ako som sa mamy pýtala, či sa môžem podpísať umeleckým menom, ktoré sa mi veľmi páčilo. Odvetila, že sa môžem podpísať, ako chcem. Dnes je mojou značkou,“ hovorí rodáčka z Trnavy.
Cit pre umenie a krásu našla vďaka obom rodičom. „Mama je veľmi štýlová a kreatívna žena, sama dokonca šila. Svoju osobnosť neskrývala, skôr naopak. Aj mne dovolila obliecť si, čo chcem. Na základnej škole som si rukou ušila vlastné veci a aj keď boli možno hrozné, nechala ma v tom ísť do školy. Nikdy ma nespochybnila. Bez toho by som možno nikdy nerobila to, čo robím a ako to robím,“ vykresľuje umelkyňa. Rovnako ju ovplyvnilo aj detstvo, ktoré strávila s otcom v divadle.
Foto: Archív Evy Vokounovej
Záušnice nie sú moderným výdobytkom. Tento druh okrasy poznali už v dávnej minulosti. „Bol to taký kovový oblúčik. Problém je v tom, že v tej dobe sa nenosila za uchom, ale vraj bola pripevnená na čelenkách alebo vpletená do vlasov,“ približuje Eva. Koľko záušníc už vytvorila, prehľad nemá. „Nerátala som to, ale asi by som mala,“ priznáva. Odhaduje, že mohlo ísť o stovky. Každá z nich je však unikátom. Niektoré vyrába priamo na želanie, iné si svoje majiteľky nájdu v hotových kolekciách.
Veľkoleposť pre súťaž krásy
Asi rok po tom, čo sa rozhodla záušniciam venovať profesionálne, zdobili jej výtvory finalistky súťaže Miss Slovensko 2014.
„Dievčatá som pred výrobou nevidela, takže tam sa nedala odhadovať osobnosť. Základnou požiadavkou bolo, aby šperky ladili s kolekciou šiat. Limitom bola farebnosť, na ktorej sme sa vopred dohodli.“ Záušnice pre súťažiace boli najväčšie a najokázalejšie, aké kedy vytvorila. „Cena jednej sa pohybovala okolo 150 eur. Išlo o veľmi náročnú a mravčiu prácu, keďže boli ručne vyšívané a zdobené Swarovského kryštálmi,“ opisuje Eva.
Jej zákazníčkami sú ženy od 20 do 60 rokov. Záušnicu dokonca vyrábala aj pre 65-ročnú paniu. „Tých starších dám nie je málo. Nedávno mi jedna volala, že by mala záujem o jednu hneď teraz, tak prišla do Trnavy, aby si ju vyskúšala a zobrala.“ Práve takéto momenty dokážu mladú Trnavčanku potešiť. „Je to veľmi dobrý pocit, ak sa i takáto staršia dáma uvoľní od stereotypov a cíti sa so záušnicou sebavedomo a príťažlivo,“ vyznáva sa.
Výnimkou nie je ani to, že ju kontaktujú muži s tým, že chcú záušnicu ako darček pre svoju priateľku či manželku. „My si myslíme, že muži nevedia, čo ženy chcú. No viacerí z tých, ktorí sa mi ozvali, mali konkrétnu predstavu, ako má záušnica vyzerať,“ zdôrazňuje umelkyňa. Aby si vytvorila obraz, pre koho ide ozdobu vyrábať, musí o budúcej nositeľke niečo vedieť. S mužmi sa preto rozpráva, aká je ich polovička, čo má rada, aké miesta obľubuje, ako vyzerá jej šatník. „Tieto rozhovory mi ukázali, že muži svoje partnerky naozaj poznajú,“ dodáva Eva. Často jej pomáhajú aj fotografie.
Foto: Archív Evy Vokounovej
Najviac si užíva, ak môže pracovať nespútane. To znamená, že netvorí pre konkrétnu osobu a „šperk“ si svoju majiteľku nájde až neskôr. Čoraz viac sa však začínajú ozývať ženy, ktoré Eve nechávajú absolútne voľnú ruku a nezväzujú ju svojimi predstavami.
„Je to pre mňa dar od zákazníčky, že jej môžem vytvoriť taký osobný doplnok, ako ho vidím pre ňu ja. Vtedy sa riadim intuíciou a pocitmi z danej osoby, vypnem hlavu a nechám všetko prirodzene plynúť.“
U jednej zákazníčky jej napadli dve verzie. „Mala som pocit, že má v sebe dve polohy – jednu veľmi elegantnú, decentnú, a druhú veselú a odviazanú. Netušila som však, ktorá prevláda. Vytvorila som pre ňu teda dve rôzne záušnice a obe si nakoniec aj vzala,“ uvádza príklad.
Pri objednávkach, kde mala voľnú ruku, sa jej ešte nestalo, že by sa výsledná záušnica budúcej majiteľke nepáčila. Jedno zo zadaní znelo, aby vyrobila dúhovú záušnicu, nič viac. „Keď ju zákazníčka dostala, o týždeň neskôr mi napísala, že sa venuje kraniosakrálnej terapii a záušnica vyzerá úplne presne ako jej logo, ktoré som nikdy predtým nevidela,“ hovorí žena s tvorivou dušou. Podobných skúseností má viac.
Záušnice žiadajú aj v zahraničí
Na výrobu oblúčika, ktorý tvorí základ záušnice, používa najmä drevo. „Mám aj látkové, tvorené technikou soutache, ktoré majú vnútri drôtik, aby sa to dalo trošku prispôsobiť, ale aj čisto drôtikové.“ Dnešné výtvory vyzerajú inak ako prvotiny. Skúšala nové materiály a zmenila aj techniku ich spracovania.
Záušnice dotvára kamienkami Swarovski, pierkami, rôznymi textíliami i drahými kovmi či kameňmi. Samotnej výrobe takmer vždy predchádza kreslenie návrhu. Nejde pritom len o samotné zdobenie a tému kolekcie. „Každý kus musím pozorne tvarovať a testovať, aby sedel a bol príjemný na nosenie,“ dodáva Trnavčanka s citom pre ženskú krásu.
Najviac zahraničných objednávok má zo Spojených štátov amerických, ďalej z Talianska a Francúzska. Prvé objednávky prišli aj z Ruska. So záušnicami sa objavilo aj niekoľko slovenských osobností, napríklad speváčka Mária Čírová. Niektoré ženy majú vo svojej zbierke nie jeden, ale hneď niekoľko kúskov. „V Trnave mám zákazníčku, ktorá ich má asi sedem. Američanke, ktorej som robila dizajn na mieru, hinduistického boha Ganéšu, som ich poslala asi šesť,“ vyratúva rodáčka z Trnavy.
Foto: Archív Evy Vokounovej
Záušnice vyvolajú u žien akúsi zmes túžby a bázne zároveň. Na jednej strane ich obdivujú a chceli by ich nosiť, na druhej strane im chýba odvaha vyjsť s touto jedinečnou ozdobou do ulíc. Podľa Evy ich preto najskôr testujú na špeciálnych udalostiach, kde záušnice nepôsobia až tak nápadne, napríklad na plesoch či svadbách. Podobnú skúsenosť má so záušnicami, ktoré vyrábala pre Miss Slovensko 2014.
„Štyri z nich som neskôr predala dievčatám, ktoré ich mali ako družičky na svadbe. O pol roka neskôr mi písali, že ich bežne nosia k letným šatám a cítia sa s nimi skvele, a to boli naozaj veľké a okázalé záušnice.“
Problémom podľa Evy je, že mnohé ženy nie sú samy so sebou spokojné. Nechajú sa zneistiť ideálmi v médiách a, bohužiaľ, niekedy aj svojím okolím.
„Každá je krásna niečím iným a tá krása je v originalite a rozmanitosti. Záušnicami sa snažím tú jedinečnosť u žien iba podporiť či ju pomôcť znovu objaviť.“ Dokázať si v zrkadle povedať „som krásna“ nepovažuje umelkyňa za povrchnosť ani narcizmus. „Vnímam to ako životnú potrebu každej ženy, aby sa sama so sebou cítila dobre,“ dodáva na záver.
