17. november: Pôvod štátneho sviatku siaha do roku 1939

17.11.2017 10:28
november 1989, ostnatý drôt
Bratislavčania idú do Hainburgu v roku 1989. Autor:

Pôvod štátneho sviatku 17. november - Deň boja za slobodu a demokraciu siaha do roku 1939, konkrétne do Protektorátu Čechy a Morava. Orgány Veľkonemeckej ríše totiž 17. novembra 1939 zatvorili v protektoráte všetky vysoké školy.

Tento krok bol reakciou na študentskú pripomienku vzniku Československej republiky 28. októbra a masovú účasť na pohrebe zastreleného medika Jana Opletala 15. novembra. Bezpečnostné zložky vtrhli na pražské internáty a stovky študentov deportovali do koncentračných táborov. Deväť funkcionárov študentských organizácií popravili.

V noci zo 16. na 17. novembra 1939 boli pri policajnej razii v internátoch zatknuté stovky študentov vrátane niekoľkých Slovákov, ktorí ešte študovali v Prahe. Slovákov však na rozdiel od českých študentov neposielali do koncentračných táborov Sachsenhausen a Dachau, ale po pár dňoch týrania ich ako cudzincov prepustili. Medzi zastrelenými funkcionármi študentských organizácií však bol mladý inžinier zo Slovenska Marek Frauwirth. Frauwirth pochádzal z Tvrdošína, angažoval sa v ľavicových organizáciách a po zániku Československa sa zamestnal na slovenskom konzuláte v Prahe. Zároveň ešte študoval jazyky a venoval sa pomoci antinacistickým aktivistom.

Oficiálna tlač mlčala

Nemci 17. novembra vtrhli na internáty aj v Brne, Příbrami a Olomouci, pričom študentov čakal rovnaký osud ako tých z Prahy. V koncentračných táboroch skončili aj mnohí ich profesori. O protištudentských represiách informovali významné svetové médiá Chicago Tribune, New York Herald, sovietska Pravda alebo Osservatore Romano. Študentské organizácie po celom svete následne tento deň v roku 1941 zo solidarity vyhlásili za Medzinárodný deň študentstva, aby sa osud perzekvovaných študentov každoročne pripomínal. Spomienkové akcie sa konali na univerzitách od Austrálie po Južnú Ameriku. Tlač slovenského štátu sa udalosti snažila prejsť taktickým mlčaním, no na Univerzite Komenského (vtedajšej Slovenskej univerzite) sa šírili letáky, rovnako ako na internáte Lafranconi. Mnohí Slováci sa zapojili do pomoci študentom utekajúcim do zahraničia, ktorí sa snažili dostať do Francúzska, kde vznikali jednotky československej zahraničnej armády.

17. november si ako Medzinárodný deň študentstva na pamiatku zastrelených a deportovaných študentov pripomínal aj komunistický režim. V rokoch 1961–1974 existovala v ČSSR Univerzita 17. listopadu, na ktorej sa vzdelávali študenti zo spriatelených rozvojových krajín. Paradoxne práve tvrdý zásah polície voči študentom v Prahe o päťdesiat rokov neskôr odštartoval udalosti, ktoré viedli k pádu komunistického režimu v Československu.

Štátnym sviatkom je od roku 2001

Deň boja za slobodu a demokraciu ako štátny sviatok si 17. novembra pripomíname od roku 2001. Parlament vtedy 25. októbra schválil poslanecký návrh novely zákona o štátnych sviatkoch, pod ktorý sa podpísali poslanci SMK, KDH, DS a LDU. Dovtedy bol 17. november na Slovensku na rozdiel od Českej republiky len pamätným dňom.

V parlamentnej rozprave pred šestnástimi rokmi búrlivo reagovali hlavne poslanci národniarov. Obvinili konzervatívnych poslancov, že tento návrh je len zastieracím manévrom zobrať Slovensku sviatky, ktoré znamenajú jeho samostatnosť a zvrchovanosť. Poslanec Ján Cuper predkladateľom odkázal, že HZDS im tento sviatok odhlasuje, ale nech si nemyslia, že ho budú aj oslavovať. Najväčšie výhrady k zmene pamätného dňa na štátny sviatok malo vtedajšie ministerstvo financií pod vedením Brigity Schmögnerovej. Podľa šéfky štátnej kasy sme už mali priveľa štátnych sviatkov a ako vtedy tvrdila, ďalší by znamenal stratu zhruba 3,7 miliardy vtedajších korún.

Pamätným dňom sa u nás 17. november stal už v roku 1990, keď Federálne zhromaždenie ČSFR schválilo zákon, na základe ktorého sa tento deň stal Dňom boja študentov za slobodu a demokraciu. Po vzniku Slovenskej republiky a prijatí nového zákona sa 17. november stal Dňom boja proti totalite. V roku 2001 nakoniec poslanci Národnej rady SR rozhodli, že 17. november bude štátnym sviatkom SR ako Deň boja za slobodu a demokraciu.

Pred 23 rokmi 17. novembra 1989 zorganizovali pražskí študenti spomienkovú slávnosť k 50. výročiu 17. novembra 1939. Brutálny policajný zákrok proti účastníkom na Národnej triede v Prahe vyvolal rozhorčenie verejnosti a protestné akcie. Do štrajku po vysokých školách v Československu vstúpili herci divadiel, od 20. do 26. novembra sa konali denne stotisícové manifestácie v celej ČSSR. Vzniklo Občianske fórum (OF) a Verejnosť proti násiliu (VPN), 24. novembra odstúpil Miloš Jakeš z funkcie generálneho tajomníka ÚV KSČ a 27. novembra sa uskutočnil generálny štrajk na podporu demokratických požiadaviek. Federálne zhromaždenie 29. novembra zrušilo ústavný článok o vedúcej úlohe KSČ v spoločnosti, 3. decembra bola vymenovaná nová vláda s komunistickou väčšinou (16:5), ktorú verejnosť odmietla. V decembri prezident Gustáv Husák vymenoval novú vládu ”národného porozumenia” (desať komunistických ministrov, jedenásť nekomunistických) na čele s Mariánom Čalfom, v ten istý deň prezident odstúpil. 29. decembra 1989 bol za prezidenta ČSSR zvolený Václav Havel.

Požiadavky študentov 16. novembra boli nesmelým výkrikom

Požiadavky študentov, ktoré prezentovali počas demonštrácie 16. novembra 1989 v Bratislave, boli ešte nesmelým výkrikom a testom toho, čo si môžu dovoliť. Na demonštrácii, ktorá sa uskutočnila deň pred Medzinárodným dňom študentstva a veľkými udalosťami v Prahe, sa zúčastnilo približne 250 vysokoškolákov.

Rok 1989 bol v Československu poznamenaný viacerými nepokojmi. Už v januári boli manifestácie v Prahe pri príležitosti Palachovho týždňa. Študenti Filozofickej fakulty UK v Bratislave chodili v októbri a novembri pred Justičný palác, aby vyjadrili podporu členom Bratislavskej päťky, ktorých zatkli ešte v lete toho roku. Bratislavskú päťku tvorili ľudia z katolíckych aj evanjelických kruhov a na 21. august pripravovali kladenie kvetov v slovenských mestách, kde v auguste 1968 vojaci Varšavskej zmluvy zastrelili ich obyvateľov. Práve pred Justičným palácom vznikla myšlienka vyjadriť sa aj k ďalším veciam, ktoré študentov vtedy trápili. Medzinárodný deň študentstva je síce 17. novembra, no zhromaždenie študentov na Mierovom námestí (dnešné Hodžovo námestie) v Bratislave naplánovali na štvrtok 16. novembra. Informácia o zhromaždení študentov sa šírila len ústne. Hlavnú časť davu tvorili poslucháči Filozofickej fakulty a niektorých ďalších fakúlt Univerzity Komenského v Bratislave, no tiež stredoškoláci z gymnázia ‚Gamča‘ na dnešnej Grösslingovej u­lici.

Študenti sa chceli vyjadriť k viacerým otázkam. Študentov v Mlynskej doline v Bratislave trápila napríklad otázka jadrového reaktora, ktorý tam mali vybudovať. Rovnako žiadali študenti zaručiť akademickú slobodu. Študenti histórie požadovali pravdivé fakty, keďže niektoré veci z učiva boli ideologicky deformované. Jednou z požiadaviek bolo aj zrušenie rozlišovania triedneho pôvodu, ktoré zapríčiňovalo, že na vysoké školy boli nielen kvóty pre najlepších, ale aj kvóty pre tých, ktorí zodpovedali ideologickým kritériám. Vedenie školy sa teda pozeralo aj na politickú angažovanosť rodičov študentov. Študenti žiadali aj pluralitu mládežníckych organizácií, aby sa mohli mladí ľudia združovať na základe svojich záujmov. V tom čase totiž existovala iba jedna organizácia, a to Socialistický zväz mládeže (SZM). Jednou z požiadaviek bolo tiež zrušenie povinnej vojenskej služby.

Štrajk sa začal 20. novembra 1989

Československá televízia odvysielala ešte 16. novembra večer reportáž o študentskom pochode. Celé Československo teda vedelo o tom, že v Bratislave sa niečo stalo. Na druhý deň o tom boli informovaní učitelia na jednotlivých katedrách a avizovali, že v pondelok sa tým bude zaoberať vedenie fakulty. Udalosti však nabrali prudký spád a pri študentskom zhromaždení v Prahe 17. novembra zasiahli proti študentom ozbrojené zložky. Práve to zatienilo pôvodné požiadavky študentov, ktoré prezentovali na zhromaždení 16. novembra.

Protestujúci bratislavskí študenti boli dohodnutí s vtedajšími vedúcimi predstaviteľmi ministerstva školstva, že v pondelok bude stretnutie k požiadavkám vysokoškolákov. To sa však po pražských udalostiach počas 17. novembra už neuskutočnilo. Študenti spísali list vtedajšiemu predsedovi federálnej vlády Ladislavovi Adamcovi, v ktorom žiadali vyšetrenie udalostí v Prahe a potrestanie vinníkov. Vedenie Filozofickej fakulty UK študenti požiadali, aby diskutovali o problémoch a situácii, ktorá vznikla v krajine. Fakulta im umožnila zhromaždiť sa v aule UK. Diskusie s vedením fakulty prerástli až do vyhlásenia štrajkovej pohotovosti a štrajku 20. novembra. Vo štvrtok 16. novembra sa stretli ľudia, ktorí následne stáli aj pri vzniku štrajkového hnutia na Slovensku. Filozofická fakulta UK ako prvá vstúpila do štrajku a potom sa k nej pridala VŠMU a ďalšie vysoké školy.

Štrajk sa začal 20. novembra 1989 a trval až do zrušenia vedúcej úlohy Komunistickej strany Československa. Študenti vtedy žiadali prepustenie politických väzňov aj prepustenie Bratislavskej päťky. V decembri sa ostrý štrajk skončil, no štrajková pohotovosť trvala až do predčasných parlamentných volieb v roku 1990. Počas štrajku študenti síce chodili do školy, no neučili sa a snažili sa namiesto toho informovať ľudí na Slovensku o tom, čo sa deje.

Kým požiadavky, ktoré mali študenti 16. novembra, boli nesmelým výkrikom, požiadavky študentského hnutia z 20. novembra, koordinované s požiadavkami Verejnosti proti násiliu, už boli zásadné. Boli medzi nimi zrušenie vedúcej úlohy KSČ, slobodné voľby či pluralita politických strán.

#revolúcia #17. november 1989
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
18,99
Aranžmán s amarylisom

Aranžmán s amarylisom

19,99
Antúria červená

Antúria červená

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk