Architekt oživuje ľudové znalosti v modernom šate

Súčasný vidiek nie je to, čo býval. A nostalgia za strateným charakterom našich dedín je presne to, čo Matúša posúva vpred. „Oravská či myjavská dedina už nie je tou, čo bývala,“ hovorí. „Slovenská krajina je veľmi rozmanitá. To sa vždy prejavovalo nielen v pestrej ľudovej tvorbe spevu či tanca, ale i v architektúre, ktorej identitu sme však takmer úplne stratili. Dôležité je slovo "takmer“. Nie je ešte všetkým časom koniec.

„Vždy ma fascinovala ľudová architektúra. Jej jednoduchá krása a dômyselnosť. Tvorili ju obyčajní ľudia a bola formovaná prírodou, klimatickými podmienkami a dostupnými miestnymi materiálmi. Tak prirodzene vznikali obydlia, ktoré dokonale zapadali do prostredia a boli v harmónii s okolitou prírodou i samotnými ľuďmi,“ opisuje s nadšením. „No cítim, a nie je to len v samotnej architektúre, ale i v dizajne, móde, spôsobe života, že nastáva istá renesancia a ľudia začínajú opäť objavovať naše stratené hodnoty.“

Peter Matúš vyštudoval Stavebnú fakultu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, odbor pozemné staviteľstvo a architektúra. Inžiniersky diplom získal v roku 2006. Architektúra ho natoľko fascinovala a učarovala mu, že o desať rokov neskôr ukončil aj inžinierske štúdium na fakulte architektúry. Témou jeho diplomovej práce bola konverzia skladu bývalej Andrássyovskej železiarne v Drnave na tanečné výukové centrum. Porota prácu nominovala na cenu profesora Jozefa Lacka za najlepšiu diplomovú prácu roka. Profesor Jozef Lacko bol významný slovenský architekt a pedagóg. Podľa jeho návrhu je napríklad postavený aj Most Slovenského národného povstania v Bratislave.

V prípade Matúša tvorba vznikala postupne. Prvá skica prišla pred niekoľkými rokmi, až sa postupne dopracoval k širšiemu konceptu. Dlho hľadal v tvorbe akýsi jednoduchý kľúč. Inšpiráciu našiel v minulosti a v tradičnej slovenskej dedine. Výsledkom je súbor projektov rodinných domov DOMM, ktoré v skratke opisuje ako „slovenské tradičné domy netradične“.

Oprel sa o tradičnú formu sedlovej strechy, ktorá bola v ľudovej architektúre najčastejšou formou v rámci celého územia Slovenska. A nielen to, zašiel ešte hlbšie do pôvodných obydlí a oživuje takzvané zemľanky či podzemnice, ktoré boli čiastočne či celé zakopané v zemi. Strechu majú opäť sedlovú, no s miernejším sklonom a trávnatým porastom. S odkazom na zemľanky sa podľa jeho slov snaží prispôsobiť a zapadnúť do existujúcej zástavby jednopodlažných domov s nízkym sklonom strechy.

Dom sa však nestavia od strechy, ale od základov. V poňatí Matúša sú dôležité aj trámové stropy, hlinené omietky či gánok, ktorý je podľa neho veľmi praktickým prvkom domu. V letných mesiacoch funguje ako prirodzený slnolam a chráni proti dažďu. V niektorých krajoch je gánok zasklený a počas zimného slnečného svitu ohrieva dom. Gánok zároveň vytvára netradičný priestor pre denné práce a oddych. Matúš sa do svojich projektov snaží zakomponovať aj podlomenicu, teda malú striešku v čelnej fasáde domu.

Na severe drevo, na juhu hlina

„Veľmi dôležitým prvkom je materiál. V ľudovej architektúre sa využívali prevažne miestne zdroje. To malo za následok pestrosť a vytváranie jedinečnej identity jednotlivých regiónov. Horské, severné oblasti Slovenska boli charakteristické zrubovými stavbami z dreva. Smerom na juh sa materiál mení na hlinu v rôznych formách. Krytina striech prechádza zo severských drevených šindľov do južných slamených a trstených.“

Materiály sú dôležité pre každú stavbu, a ich vhodné použitie môže byť aj zdrojom inšpirácie. Pestrosť, zároveň vzájomný súlad je dôležitým faktorom, ktorý by mal podľa Matúša formovať aj súčasnú architektúru vidieka. V západnej Európe je pravidlom, že sa nielen rešpektuje územný plán a ľudia dodržujú podlažnosť, typy a sklony striech, no dokonca v horských oblastiach rešpektujú predpísané percento použitia dreva na fasáde.

Každý dom je súčasťou celku

"Harmónia je prispôsobenie sa navzájom jeden druhému, je to súzvuk rôznorodého, jednota v rozmanitosti. Harmónia je vysnívaným nositeľom pokoja, porozumenia, ústretovosti…“ cituje Matúš jedného zo svojich učiteľov profesora Michala Šarafína. Inak povedané, každý dom je súčasťou ulice, sídla. Dôležité je preto dodržiavať akýsi poriadok, súlad s okolitými stavbami a vstupovať do prostredia, dediny, ale aj prímestských častí s pokorou a s rešpektom k okoliu.

„V júli tohto roku sme dokončili prvý prototyp domu s poetickým názvom ,Zaliaty slnkom',“ predstavuje mladý architekt jedno zo svojich diel. Jeho hlavnou prednosťou je otvorenie spoločenskej časti domu na všetky svetové strany, a to vďaka technickému jadru umiestnenému v strede domu. Kuchyňa s jedálňou a obývacou izbou sú tak doslova zaliate slnkom počas celého dňa. Potrebnú intimitu či ochranu proti letnému prehrievaniu zabezpečujú exteriérové žalúzie.

V interiéri dáva Matúš priestor pôvodným materiálom a konštrukciám, ako sú drevené trámové stropy, hlinené omietky či tradičná pec. Nábytok je tiež inšpirovaný tradičným ľudovým interiérom v podobe zavesenej kolísky alebo sušiakov na bylinky či uteráky. V kuchyni nechýba veľká lavica, ktorá členov rodiny spája, a tak trochu aj učí vzájomnej ohľaduplnosti.

Vidiek do mesta?

V spolupráci s etnologičkou Zuzanou Porubčanovou oživujú ornamenty. V závislosti od regiónu, v ktorom sa objekt nachádza, umiestňujú miestne ornamenty v rôznych formách. Jedným zo spôsobov sú vyryté kresby v hlinených omietkach.

Dá sa podobný nápad aplikovať aj v mestách? Určite, tvrdí architekt, konkrétne formát domu ,Zaliaty slnkom' je možné využiť aj v meste. Samozrejme, po dôkladnom zvážení charakteru pozemku a okolitej zástavby. To isté platí aj pre umiestňovanie na vidieku.

,Dom v sade' je ďalší z Matúšových návrhov. Ako už názov napovedá, vhodný je do oblasti južného či stredného Slovenska. Charakteristický je opäť sedlový tvar strechy. Dominantným prvkom je gánok. Ten nie je umiestnený vo vstupnej časti domu, ako to pôvodne bývalo, ale prechádza do súkromnej zóny a otvára sa do priľahlej záhrady.

Ďalším typom je ,Dom pod Grúňom' jeden zo série tzv. horských domov vhodných do severských oblastí Slovenska. „Oživená podlomenica dodáva streche silný, až výtvarný charakter. Presah strechy spolu s podlomenicou nie je len estetickým prvkom. V náročných klimatických podmienkach plní dôležitú úlohu pri odvode vody a snehu od objektu.“

Pôvodná ľudová architektúra je „in“

Súbor projektov ,tradičných domov netradične' sú podľa Matúša riešenia pre nové obytné zóny. Vhodné sú aj pozemky v rámci zastavaného územia pôvodnej časti obce, kde nahrádzajú nevhodné objekty.

V prípade zastavaného územia, v ktorom je naplánovaná demolácia pôvodnej stavby, Matúš odporúča na začiatku dôkladne zvážiť architektonické a pamiatkové hodnoty. Obnovou takýchto objektov spolu s novotvarmi, teda so súčasnými prvkami, prístavbami, je možné podľa neho vytvoriť veľmi atraktívne, plnohodnotne, so zdravým bývaním a zachovaním pôvodného „ducha miesta“.

Domy Petra Matúša si už získali rešpekt aj v kruhoch renomovaných architektov nielen u nás, ale i v zahraničí. V súčasnosti sa architektonický tím rozrastá a pracuje na viacerých projektoch na Slovensku i za hranicami. Svoje myšlienky hľadania krásy a hodnôt v minulosti propaguje a zviditeľňuje na rôznych fórach. Nedávno v Krajanskom centre umenia Slovákov na bratislavskej Zámockej ulici prednášal na tému Súčasná moderná verzus tradičná ľudová architektúra. „Priestor má kapacitu asi 50–60 návštevníkov, no záujem ich prejavilo okolo 1¤400,“ tvrdí mladý architekt, ktorý by mohol byť nositeľom toho najlepšieho z tradičnej slovenskej architektúry v modernom poňatí. Teší ho, že ľudí zaujíma téma spojenia týchto dvoch odlišných svetov.

Najbližšie, aj spolu s ďalšími lektormi, vystúpi 6. decembra v priestore A4 v bratislavskej YMCA. Okrem predstavenia svojej práce bude rozprávať na tému izolácie súčasného človeka.