Demeter si pretiahol kabát cez hlavu a predstieral, že je mŕtvy. Zadržal dych a stuhol, zatiaľ čo mu medveď trhal tkanivá. Trvalo to päť minút, než to zviera vzdalo a pomaly sa vrátilo do lesa. Demeter zostal polomŕtvy na úpätí hôr. Do jesene už svoj príbeh rozprával novinárom nespočetnekrát, a tí ho sprostredkovali tisícom čitateľov vo vidieckych oblastiach Rumunska.
Nie že by jeho príbeh bol nejako zvlášť výnimočný – útoky medveďa sú v Rumunsku relatívne bežné, a pred pár rokmi by sa správa o ňom sotva dostala do miestnej tlače. Ale v posledných mesiacoch sa postoj voči medveďom zmenil a hlad po správach o ich útokoch výrazne vzrástol.
Až keď odídete z rýchlo sa rozvíjajúcich rumunských miest a zamierite do odľahlých oblastí Transylvánie, začnete chápať, čo to znamená. V malých mestách z komunistickej éry postavených na úpätí Karpát sa schádzajú davy ľudí pri prejavoch politikov, ktorí hovoria o odvetných akciách proti „problémovým medveďom“ a sľubujú politické opatrenia, ktorými sa s nimi vysporiadajú.
Ako zabiť medveďa? Sladká vôňa a jed…
A ešte ďalej v kopcoch, kde ležia dedinky odrezané od sveta hustým lesom, začali ľudia brať veci do vlastných rúk a vymieňajú si domáce recepty na prípravu jedov schopných zabiť medveďa.
Ideálne jed obsahuje niečo sladké s prenikavou vôňou a je zmiešaný s chemikáliami dosť silnými, aby zabili zviera vážiace 300 kilogramov. A tiež musí pôsobiť dosť pomaly, aby sa medveď dostal dosť ďaleko od miesta otravy, kým sa konečne zrúti.
Všetci dedinčania, s ktorými novinár z denníku The Guardian hovoril, vnímajú zabíjanie medveďov ako nutnosť. Hovoria, že sa na nich vláda vykašlala – a medvede sú príliš veľkou hrozbou, aby ich bolo možno ignorovať.
Odhaduje sa, že v Rumunsku žije viac ako 6000 medveďov hnedých, nerovnomerne roztrúsených po 800 kilometrov dlhom páse pohoria. Viac ako 25 rokov od pádu komunizmu v roku 1989 sa o ich populáciu starajú stovky regionálnych poľovníckych zväzov.
Poďme na medveďa. Ale až po aukcii
Každý rok zväzy zverejnili celkový počet medveďov vo svojej oblasti spoločne s počtom tých, ktoré sú pokladané za nebezpečné pre človeka. Z toho sa pre každý lovecký zväz vypočítala kvóta, a zväzy potom ponúkli v aukcii možnosť odstrelu „problémových medveďov“ súkromným loveckým spoločnostiam slúžiacim lovcom z celého sveta.
A potom vlani v októbri prijala rumunská vláda prekvapivé rozhodnutie zakázať lov medveďov a ďalších veľkých mäsožravých šeliem. Ministerka životného prostredia vyhlásila, že podľa európskeho práva je „lov pre peniaze nelegálny, ale aj tak má zelenú“.
Myšlienka, že by lov mal slúžiť ako ochrana obyvateľov pred medveďmi, je podľa ministerky len zásterkou pre ochranu poľovného priemyslu, a nie je založená na ničom inom ako na pseudovede.
Ochrancovia prírody po celom svete jej hlasno zatlieskali. Ich optimizmus však nemal dlhé trvanie. Počas 12 mesiacov od zákazu prerástlo hnutie za likvidáciu medveďov z politickej otázky do niečoho, čo vodca tohto hnutia Csaba Borboly označil za „vojnu“.
Ovoniavajú záchody, útočia a ničia farmy
Borboly je politickým vodcom okrsku Harghita, prevažne etnicky maďarskej oblasti na úpätí Transylvánie. V tejto oblasti hustých lesov a drahocennej poľnohospodárskej pôdy ľudia a mäsožravé šelmy po celé stáročia žili v znepokojujúcej blízkosti.
Práve tu je prítomnosť medveďov najviac citeľná. Prakticky každý tu má nejaký príbeh, o ktorom rozpráva – od ženy, ktorú tento rok na jar prebudil hnedý medveď ňuchajúci okolo jej záchoda, až po stovky farmárov, ktorí rok čo rok žiadajú vládu o kompenzáciu za škody na dobytku a plodinách.
Borbolymu priniesol slávu a moc sľub, že „obnoví prirodzenú rovnováhu“ medzi medveďmi a ľuďmi. Tvrdí, že počas 12 mesiacov od zákazu lovu sa počet útokov na obyvateľov, úrodu a dobytok viac ako zdvojnásobil a len v tomto roku sa ich stalo 263.
To pripisuje na vrub obrovskému nárastu počtu medveďov kvôli ich statusu chráneného druhu, ako aj „kaziacej sa genetike a správaniu“ medveďov, čo je podľa jeho mienky dôsledkom toho, že sa môžu beztrestne túlať v oblastiach obývaných ľuďmi. Takisto ako počty, tak aj jeho „vedeckú analýzu“, odmietajú odborníci v Rumunsku i v zahraničí. Ale na rumunskom vidieku je najviac počuť Borbolyho hlas.
A ten hovorí: „Vláda nerobí nič. Ľudia už stratili trpezlivosť, a preto berú spravodlivosť do vlastných rúk, kladú pasce aj otrávené návnady na medvede.“ V minulom roku na svojom blogu prispel nápadmi ako zabiť medveďa: „Karbid vo vosku, aby medveďovi spálil žalúdok, chlieb namočený v nemrznúcej zmesi, jed na potkany namočený v mede.“