Teraz sa mu vraj žije dobre, novinárom z BBC však povedal, že so súčasnými znalosťami by už cestu z vlasti znova nepodstúpil.
Z rodnej provincie Bale na juhovýchod od etiópskej metropoly smeroval Harun najskôr do Sudánu. Tu viac ako rok pracoval, potom sa odhodlal na cestu cez Saharu do Líbye, za ktorú údajne prevádzačom zaplatil 600 dolárov (približne 505 eur).
„Na nákladiaku nás bolo 98. Ľudia museli sedieť jeden na druhom a horúčavy boli neznesiteľné,“ opísal 27-ročný Etiópčan. „Po ceste sme narazili na veľa problémov. V púšti sú ozbrojenci, ktorí vás z ničoho nič zastavia a ukradnú vám všetky veci,“ povedal.
Naozajstné ťažkosti sa začali po niekoľkých dňoch cesty v oblasti hranice s Líbyou, Egyptom a Čadom. Tu mali Harunovu skupinu migrantov prevziať iní prevádzači, výmena však neprebehla hladko. „Na hranici nás skupina gangstrov uniesla do Čadu. Dva dni nás viezli cez Saharu až do svojho tábora,“ opísal Harun.
Kto nezaplatí, bude piť ropu
Tu vraj ozbrojenci pristavili auto, a povedali, že do neho môžu nastúpiť tí, ktorí majú 4 000 dolárov (približne 3 365 eur). Harun peniaze nemal, ale so skupinou priateľov predstieral, že áno, a po ďalších troch dňoch jazdy sa dostal na miesto, kde sa obchodovalo s migrantmi.
„Boli tam migranti hlavne zo Somálska a Eritrey, ktorí tu strávili viac ako päť mesiacov. Veľa toho pretrpeli a nevyzerali ako ľudské bytosti,“ povedal Harun, ktorý musel zostať v tábore, pretože nemohol zaplatiť požadované tisíce dolárov. „Tiež sme veľa trpeli. Nútili nás piť zmes horúcej vody a ropy, aby sme rýchlo zaplatili … Každú noc nás mučili,“ povedal.
Nakoniec ale väzniteľom došla trpezlivosť a rozhodli sa Harunovu skupinu predať. „Viac ako dva mesiace sme nejedli a boli sme kosť a koža. Muž, ktorý nás mal kúpiť to odmietol urobiť a povedal: ‚Veď ani nemajú obličky‘,“ vykreslil Harun. Nakoniec sa skupiny za cenu 3 000 (približne 2 524 eur) dolárov na osobu ujal kupec z líbyjského mesta Sabhá.
Mesiac týrania
"Nasadli sme do auta presvedčení, že už nič horšieho nezažijeme, ale v Sabhá nás po štyroch dňoch cesty čakalo utrpenie, ktoré bolo neľudské. Mučili nás tým, že nám na hlavu nasadili igelitku, ruky zviazali za chrbtom a hlavou dole nás hodili do suda s vodou. Mlátili nás oceľovými lanami, "uviedol etiópsky utečenec.
Po mesiaci týrania sa Harunovi a ďalším podarilo skontaktovať príbuzných, ktorí ich z otrasných podmienok vykúpili. Skupina sa však ďaleko nedostala. Čoskoro ju zajal ďalší gang, ktorý za slobodu žiadal 1 000 dolárov na osobu (približne 841 eur). „Mučenie a mlátenie pokračovalo. Zavolali sme svojim rodinám a požiadali ich o ďalšie peniaze. Predali svoje zvieratá, pôdu a všetok majetok a peniaze nám poslali,“ povedal Harun.
Rodák z etiópskej Agarfy sa následne konečne dostal o ďalších takmer 800 kilometrov ďalej na sever do Tripolisu, kde niekoľko mesiacov pracoval v relatívnom bezpečí. Zároveň tu hrozilo, že sa dostane do rúk polície, ktorá vraj gangom migrantov predáva aj za 500 dolárov (420 eur). Harunovi sa však podarilo preplávať do Talianska, odkiaľ odišiel do Nemecka, kde mu uznali žiadosť o štatút utečenca.
„Život je teraz dobrý,“ povedal. Zároveň však Harun nemôže prestať myslieť na priateľov, ktorých na dlhej ceste stratil. Teraz, keď vie, čo putovanie do Európy zahŕňa, by sa naň vraj znova nevydal.
„Úprimne povedané, keď som zo svojej krajiny odchádzal, chýbali mi len vedomosti. Mohol som tam ísť do školy alebo pracovať. Videl som, ako ľudia odchádzajú, a to, spoločne s politickou situáciou, ma presvedčilo, aby som utiekol,“ vysvetlil.