Dobrovoľníctvo totiž prospieva mozgu. Neurológ z Wisconsinskej univerzity Richard Davidson dlhší čas študoval účinky láskavosti a empatie na mozog a zistil, že sa činnosť mozgu mení podľa toho, či sa správame egoisticky alebo s porozumením voči druhému. „Keď robíme niečo sami pre seba, sú pozitívne emócie, ktoré prežívame, prchavé a závisia od vonkajších podmienok. Keď, naopak, robíme niečo pre druhých, pozitívne emócie majú dlhšie trvanie a presahujú okamih, keď sme urobili to, čo ich vyvolalo,“ hovorí.
Kto sa zaoberá dobrovoľníctvom, je spokojnejší sám so sebou a so svojím životom. Ukázala to štúdia Exeterskej univerzity v Británii, v rámci ktorej sa analyzovali výsledky 40 výskumov týkajúcich sa pôsobenia dobrovoľníctva. Vyplynulo z nej, že pomoc druhým zvyšuje celkový pocit pohody.
Dobrovoľníctvo takisto pomáha proti úzkostiam a depresiám. Ten istý výskum ukázal, že ten, kto sa venuje dobrovoľníctvu, teší sa lepšiemu duševnému zdraviu a hrozí mu len minimálne nebezpečenstvo, že prepadne úzkostiam a depresii. „Pri dobrovoľníckej činnosti je potrebné vedieť, že poskytovanie pomoci druhým nám čosi zase vracia. Ak sme si vedomí toho, že nám pomoc druhým prináša duchovný prospech, je to pre nás pozitívna pohnútka,“ vysvetľuje autorka britskej štúdie Suzanne Richardsová.
Dobrovoľníctvo mám pomáha nájsť určitý cieľ a necítiť osamelosť. Z toho dôvodu sa dobrovoľníctvo odporúča ľuďom, ktorí odchádzajú do dôchodku, pretože dobrovoľníctvo prispieva k tomu, aby si zachovali pevnejší vzťah k spoločnosti, objavili nové záujmy a mali pocit, že sú ešte užitoční. To zvyšuje sebadôveru v životnej etape, ktorá pre niekoho môže byť obťažná.
Niektoré údaje naznačujú, že dobrovoľníctvo môže až o 20 percent znížiť úmrtnosť. Podľa niektorých výskumov má pomoc druhým priaznivý vplyv na dušu a prostredníctvom neuroendokrinného a imunitného systému má zrejme priaznivý účinok na celý organizmus, a teda aj na dĺžku života.
Štúdia ľudí v dôchodku ukázala, že dobrovoľnícka činnosť vykonávaná viac ako 200 hodín ročne znižuje riziko vysokého krvného tlaku. Dobrovoľníci sa pohybujú viac ako tí, ktorí sa druhým nevenujú. Trávia viac času na čerstvom vzduchu, a to je podľa expertov jeden z dôvodov, prečo má dobrovoľníctvo taký priaznivý vplyv na zdravie. Klesá tiež hladina cholesterolu, a to nielen u dôchodcov, ktorí sa venujú druhým. Výskum medzi dospievajúcou mládežou, uverejnený v časopise JAMA Pediatrics, ukázal, že aj u mladých ľudí dobrovoľníctvo prispieva k lepšej pohode a napríklad znižuje hladinu cholesterolu a dokonca pomáha udržať si telesnú hmotnosť.