Vlani odštartovali rôznorodé diskusie o tom, ako zbaviť internet jeho patologických čŕt a pritom ho neobrať o jeho slobodu. Práve rok 2018 môže priniesť zásadné zmeny najvplyvnejšieho média súčasnosti. Kam povedú?
Pri začiatkoch internetových gigantov sa písalo najmä o pozitívach, ktoré prinášajú. Hovorilo sa o digitálnych hrdinoch zo Sillicon Valley. Google uľahčoval masám prístup k informáciám, prispieval k lepšiemu rozhľadu a informovanosti. Facebook pomáhal obnovovať stratené priateľstvá a zabudnuté väzby, Twitter bol hrdinom tzv. arabskej jari, keď dal ľuďom do rúk silnú zbraň proti diktátorom.
Obyčajní ľudia sa však v záplave informácií začali topiť, sociálne siete dali vymysleným článkom plným nezmyslov rovnakú váhu ako serióznej žurnalistike. Pomocou Facebooku dokázalo Rusko ovplyvňovať verejnú mienku i voľby v iných krajinách a prostredníctvom Twitteru dokáže americký prezident Donald Trump vyvolať hoci aj nukleárnu vojnu.
Je teda potrebné internetové služby regulovať? Kedysi hrôzostrašná predstava, dnes reálna téma. Aj s prvými opatreniami, s ktorými prišli samotné firmy. V snahe čiastočnou autocenzúrou zabrániť cenzúre skutočnej a vnútenej. Facebook najskôr roky zatváral oči pred tým, že sa stal spoľahlivým médiom na šírenie dezinformácií.
Veď predsa služba falošné správy nepublikuje – šíria ich len jej užívatelia. Po tlaku však Zuckerbergova firma uznala, že sa podieľa na šírení neprávd a začala sama od seba pred nimi užívateľov varovať.
Na sociálnej sieti však naďalej môžete nájsť príspevky a komentáre plné nenávisti, platená reklama na zavádzajúce články ovplyvňovala napríklad posledné prezidentské voľby v USA. Je možné niečo zmeniť?
Mnohí sa obávajú, že najväčšie internetové spoločnosti sú už príliš silné na to, aby sa dali regulovať spôsobom, ktorý by zároveň nespustil nebezpečnú vlnu neželaných obmedzení stále slobodného média. O dominantnom postavení Googlu a Facebooku už niet pochýb dlhé roky, rok 2018 by mal byť tým, keď si neochvejnú pozíciu (v oblasti internetového obchodu) zabezpečí aj spoločnosť Amazon.
Vlani pohltila americkú sieť zdravých potravín Whole Foods, tento rok sa chystá na obrovskú sieť lekární. Yalova univerzita preto minulý rok vo svojom právnickom periodiku priniesla článok, ktorý upozornil na to, že súčasné protimonopolné zákony sú prikrátke na svet technológií. Hoci išlo o odborný článok, vyvolal veľkú diskusiu. Práve o potrebných reguláciách.
Prichádzajú regulácie
Rok 2018 by teda mohol byť prelomový v tom, že si spoločnosť konečne uvedomila, že internet je obrovské a vplyvné samostatné odvetvie, ktoré nemôže byť ponechané na samovývoj. "Prísnejšia legislatíva je nevyhnutná. Podobne, ako sa na začiatku industriálnej éry zaviedli regulácie pre oblasť zdravotníctva a bezpečnosti práce.
Digitálna regulácia bude však viac sofistikovaná a univerzálne aplikovateľná,“ mieni StJohn Deakins, zakladateľ spoločnosti CitizenMe, zameranej na férovejšie zaobchádzanie so sprístupnenými osobnými informáciami na internete.
Zároveň dodal, že tieto zmeny nastanú pomerne rýchlo – skôr počas desaťročia ako storočia. Deakinsova spoločnosť je príkladom, keď sa o zmenu snažia súkromné spoločnosti – novými férovejšími službami.
Brazílsko-fínsky hacker André Staltz o tomto nezávislom hnutí rozprával minulý november na Stredoeurópskom fóre v Bratislave. Cestou, ako zmeniť internet, sú open-source služby, vytvárajúce nové etické štandardy, ktoré by neskôr mohli prebrať aj veľkí hráči. Utópia? Možno, ale verí v ňu napríklad aj Tim Berners-Lee, v súčasnosti profesor na Massachusettskom technologickom inštitúte (MIT) a vynálezca World Wide Webu.
"Prísnejšia legislatíva je nevyhnutná. Podobne ako sa na začiatku industriálnej éry zaviedli regulácie.StJohn Deakins, šéf CitizenMe
Jeho projekt Solid je zameraný na to, aby ľudia získali späť kontrolu nad dátami, ktoré zverejňujú. "Podľa mňa je ľahšie inšpirovať ľudí, aby začali robiť niečo nové a zaujímavé, ako im len povedať, aby prestali robiť to, na čo sú navyknutí,“ povedal o stratégii menších internetových firiem Staltz.
Regulácie pripravuje aj Európska únia. Jej nariadenie o ochrane fyzických osôb a ich osobných údajov (General Data Protection Regulation) zavádza nové bezpečnostné požiadavky a povinnosti, s ktorými sa musia spoločnosti zosúladiť najneskôr do 25. mája tohto roku.
Týkajú sa napríklad e-shopov, ale aj všetkých firiem, ktoré využívajú dáta na marketingové účely. Únia presadzuje aj rôzne kampane proti šíreniu dezinformácií na webe, odborníci sa však zhodujú, že na digitálny svet stále adekvátne nezareagovalo školstvo.
Aj preto do testov PISA (testovanie čitateľskej, matematickej a prírodovednej gramotnosti žiakov ZŠ a SŠ v krajinách OECD), ktoré sa uskutočnia v apríli tohto roku (konajú sa každé tri roky), zahrnú aj otázky o falošných správach a sociálnych médiách.
Foto: SHUTTERSTOCK, YURI GRIPAS
Koniec neutrality?
Hoci regulácie prichádzajú pomaly, internet budú v nasledujúcich rokoch evolučne meniť. Revolučne ho však môže zmeniť horúca téma spoza Atlantiku – internetová neutralita. Ide vlastne o princíp rovnoprávnosti prenášaných dát cez internet. Zabraňuje poskytovateľom internetu, aby niektoré služby zvýhodňovali (vyššou prístupovou rýchlosťou) a iné spomaľovali alebo rovno blokovali.
Keďže v minulosti sa niekoľko ráz stalo, že operátori takýmto spôsobom obmedzovali konkurenciu (traja operátori napríklad zablokovali službu Googlu na vykonávanie on-line platieb, aby uprednostnili svoju vlastnú) a len veľmi ťažko sa dali za to postihovať, americký prezident Barack Obama v roku 2015 presadil, že sa prijal zákon, ktorý umožňuje vymáhať zásady internetovej neutrality.
Uprostred decembra však Trumpova vláda začala presadzovať zrušenie tohto zákona. V praxi by to mohlo znamenať, že váš operátor sa rozhodne, že rýchly prístup budete mať len k istému vyhľadávaču alebo sociálnej sieti, respektíve, ich konkurenciu úplne zablokuje.
Kým webovú neutralitu presadzujú osobnosti ako Berners-Lee, Steve Wozniak (spoluzakladateľ firmy Apple) a spoločnosti ako Twitter, Amazon či Microsoft, silnú podporu má aj jej zrušenie. Za sú (logicky) poskytovatelia internetu (AT&T, Verizon), ale aj veľké firmy ako IBM, Intel či Nokia.
Ich argumentom je, že regulácia, ktorá presadzuje webovú neutralitu, zároveň poškodzuje slobodnú obchodnú súťaž. Hoci diskusia prebieha najmä v USA, nejde len o americkú tému.
Zrušenie webovej neutrality by mohlo mať dominový efekt, ktorý by zmenil internet na celom svete. Európa síce svoje nariadenie o internetovej neutralite prijala už v roku 2016, ale odborníci zdôrazňujú, že je dôležité, aby bola neutralita skutočne vymáhateľná. V Amerike už súboj o internetovú neutralitu dostal prezývku Vojna o internet, keďže jej zástancovia tvrdia, že po jej zrušení prestane byť internet internetom.
Stane sa hracím poľom telekomunikačných firiem a poskytovateľov internetu, ktorí budú pre vás vyberať, čo a ako rýchlo si budete môcť na internete pozerať. Mohol by to byť ekonomický nástroj – zneužiteľný na spomaľovanie menších nových služieb, aby neohrozili veľkých hráčov, ale aj politický – zneužiteľný na blokovanie obsahu na politickú objednávku.
Ďalšia miliarda
Internet v tomto roku naozaj môže zmeniť svoj charakter – k lepšiemu i horšiemu. V prvom prípade to bude vďaka umným štátnym reguláciám a novým etickejším internetovým firmám a aplikáciám. Horší scenár môže privodiť väčšia dominancia internetových gigantov, možno s tichým súhlasom vlád, ktorým takýto monopol vyhovuje. Čínsky on-line platobný systém Sesame Credit vám napríklad určuje výhody pri získavaní pôžičiek či rôznych benefitov podľa zvláštnych kritérií.
Kým v klasických bankách na takéto výhody stačí dobrá platobná minulosť, Sesame integroval do systému aj princíp sociálnych sietí – bohatší známi zvyšujú vaše skóre a vedenie firmy tvrdí, že by skóre malo zvyšovať aj dobré občianske správanie. Kontrola obyvateľov na pohľadanie. Pri súčasných výzvach internetu by sa však nemalo zabúdať ani na jeho budúcnosť.
Jej podcenenie nás napokon priviedlo k mnohým ťažko riešiteľným situáciám dnešných dní. Aj hacker Staltz tvrdil, že internetu v minulosti chýbalo viac vizionárov – filozofov nových médií, ktorí by vopred upozorňovali na riziká ďalšieho vývoja. Internet sa v roku 2018 zmení aj podľa toho, kto ho bude používať. Očakáva sa totiž raketový nárast užívateľov z rozvojových krajín.
Môže za to záplava lacných smartfónov a čoraz nižšie ceny za dátové prenosy. V praxi to znamená, že na internet sa dostane ďalšia miliarda ľudí, ktorí predtým nikdy nepracovali s počítačom. Nezaujímajú ich e-maily ani "textovanie“. Telefón radi ovládajú hlasom a najobľúbenejšou službou je videoserver YouTube.
Podobné správanie však vykazuje aj mladšia generácia v západnom svete. Aký bude internet, v ktorom bude hlas a obraz dominovať nad textom? "Prichádza generácia, ktorá po sebe nepotrebuje zachovávať viditeľnú stopu,“ hovoril o generácii Z, ľuďoch rovnako starých a mladších ako Google, Jason Dorsey z Centra pre výskum generačných pohybov. Narážal na popularitu služby Snapchat, ktorá umožňuje vymieňať si "momenty“, bez toho, aby ich uchovávala v pamäti.
Je to istá forma rebelantstva generácie Z voči rodičom, ktorí sa prehnane otvárajú celému svetu na sociálnych sieťach. Zamýšľa sa však niekto nad tým, ako takéto správanie ovplyvní internet na ďalšie roky a ako takýto internet zmení spoločnosť napríklad za dvadsať rokov?
Trendy roku 2018
Jedna z najväčších svetových reklamných agentúr JWT pripravuje každoročne prognózy trendov na nasledujúci rok. Odborníci, ktorých oslovia, odhadujú, aké trendy sa objavia či začnú dominovať v spoločnosti, dizajne, marketingu a v technológiách. Tento rok poukazujú na to, ako málo boli ľudia pripravení na rýchlosť spoločenských zmien, ktoré so sebou priniesli smartfóny a sociálne siete a ako sa to teraz snažia napraviť. Hovoria však aj o generácii Z, ktorá prichádza na vysoké školy a prináša úplne iné zmýšľanie a estetiku. Zo sto trendov JWT na rok 2018 sme pre vás vybrali štrnásť.
Streamovacie vojny
Bude rok 2018 začiatkom konca klasického televízneho vysielania? Takéto predpovede tu boli už v minulosti, ich chybou bolo, že často počítali s príchodom nejakého nového zázračného zariadenia – podľa vzoru iPhonu, ktorý prevalcoval predchádzajúce mobilné telefóny. Nová televízia bude však pokojne fungovať aj v trochu staršom televízore – ide totiž o obsah, nie formu. A štandard v novodobom televíznom obsahu určuje už zopár rokov služba Netflix, ktorá dva roky funguje aj u nás. Tento rok by sa však vo väčšom do streamovania mali zapojiť aj internetové giganty YouTube a Facebook či menší špecializovaní hráči.
Ženský pohľad
Vlani sa do kín dostal ďalší zo série superhrdinských filmov – Wonder Woman. Bola to prvá snímka z marveloviek, ktorá mala za hlavnú hrdinku ženu, no ešte zaujímavejšie je, že režisérkou bola takisto žena – Patty Jenkins. Stala sa tak len jednou z troch žien, ktoré režírovali akčný film s rozpočtom vyše 100 miliónov dolárov. Ľady sa lámu aj u nás – oceňovaný film Piata loď vznikol zo spolupráce režisérky Ivety Grófovej a kameramanky Denisy Buranovej. Vo svete sa na podporu žien za kamerou/fotoaparátom zameriava projekt Girlgaze – ich pohľad býva od mužského odlišný, pritom je stále málo prezentovaný.
Internet očí a uší
Smartfóny s technológiami rozpoznávania tvárí a ovládania pomocou hlasu experimentujú už roky. Rok 2018 by však mal priniesť raketový nárast využívania "internetu očí a uší”. V Číne môžete napríklad už dnes v reťazci rýchleho občerstvenia KFC platiť "úsmevom”. Ak do systému vopred nahráte svoju tvár, stačí, ak sa pri platení usmejete do kamery, a platba odíde z vášho účtu. Hlasom by sme zase už čoskoro mali ovládať televízory, svetlo v byte či chladničky. Technológie si totiž osvojujú veľké firmy ako Google, Apple či Amazon, takže ich rozmach v rôznych zariadeniach by mal byť otázkou mesiacov.
Zoznamky naživo
Tradičné zoznamovanie naživo pred pár rokmi vystriedali aplikácie, ktoré síce všetko uľahčili, no priniesli so sebou aj mnoho negatívnych faktorov. Preto paralelne vznikali „živé“ akcie pre nezadaných, či už vo forme tzv. speed datingu (ľudia sa striedajú pri stoloch v krátkych rozhovoroch a napokon označia, kto z partnerov/partneriek sa im pozdával), alebo klasických večierkov. Novým trendom má byť spájanie oboch spomenutých. Začala s tým americká zoznamovacia aplikácia Bumble, ktorá organizuje vlastné akcie s prednáškami zaujímavých ľudí, kde sa môžu zoznámiť ľudia s podobným zmýšľaním a záujmami.
Nástup 5G
Pripojenie na internet pomocou systému 4G sa môže zdať stále ako novinka, no je už takmer desaťročie staré. Preto by sa v rokoch 2018 – 2020 mal zavádzať jeho nástupca 5G. Aký rýchly bude 5G internet? Údajne dokáže prenášať dáta rýchlosťou 10 GB za sekundu, čo znamená, že za menej ako sekundu dokážete do počítača stiahnuť celovečerný film. Predovšetkým to však bude znamenať, že sa zvýši schopnosť tzv. internetu vecí. Domáce spotrebiče, ale napríklad aj automobily či zdravotnícke pomôcky budú môcť dostávať a odosielať veľké množstvo dát a prispôsobovať svoju funkčnosť aktuálnej situácii.
Cestovanie do filmov
Ak sa vám zdalo, že veľké filmové premiéry už nemajú ďalší priestor, kde by vám o sebe mohli dať vedieť (keďže reklamy na ne nájdete všade od pohárov v rýchlom občerstvení po šialené virálne akcie v uliciach miest), pripravte sa na celkom novú oblasť, kde vás zasiahnu – cestovný ruch. Spoločnosť Walt Disney oznámila, že otvorí Star Wars hotel, kde sa ocitnete vo svete známom z filmovej série. Spoločnosť Lionsgate plánuje niečo podobné v kulisách Hier o život či ságy Twilight. Hoci podobné zážitky dnes dokáže priniesť stále sa zlepšujúca virtuálna realita, ľudia chcú do filmov vkročiť aj "naozaj”.
Návrat na Mesiac
Americký prezident Donald Trump koncom minulého roka oznámil, že NASA sa v nasledujúcich rokoch vráti na Mesiac. Okolo Mesiaca sa však veľké veci budú diať už v roku 2018. SpaceX podnikateľa Elona Muska plánuje ešte v tomto roku poslať na cestu okolo Mesiaca dvoch turistov, ktorí sa už v tomto čase na misiu pripravujú a zložili za ňu aj finančnú zálohu. Na Mesiaci by tento rok malo pristáť aj lunárne vozidlo s indickou vlajkou – v rámci misie Chandrayaan-2. Šéf Amazonu Jeff Bezos predpovedá, že kumulovanie takýchto aktivít vyvolá explóziu v objavovaní vesmíru, podobnú, akú zažil internet pred 20 rokmi.
Lepšie lacné obchody
Mohli ste si to všimnúť aj u nás – predajne diskontných reťazcov už nevyzerajú ako skladiská tovaru, ale snažia sa pôsobiť útulnejšie. Tradičná stredná trieda, na ktorú zameriavali svoj marketing veľké reťazce, mizne a spoločnosť je rozmanitejšia. V minulých rokoch vznikali hipsterské potraviny pre bohatšiu klientelu, rok 2018 prinesie viac možností nákupu aj pre menej zarábajúcich. Amazon v USA už teraz ponúka zlacnené predplatné svojich služieb pre ľudí poberajúcich sociálne dávky, vo svete čoraz viac bodujú diskonty s moderným dizajnom – nemecký Lidl napríklad v USA vlani otvoril až 38 obchodov.
Dobročinné dáta
V posledných rokoch sa veľa diskutuje o tom, ako veľké internetové spoločnosti či obchodné reťazce zbierajú o ľuďoch obrovské množstvá osobných informácií a využívajú ich pre svoj marketing. Firmysa síce dát nechcú vzdať, no želajú si pôsobiť spoločensky zodpovednejšie. A tak sa objavuje nový trend – spoločné využívanie dát pre všeobecné dobro. Uber si napríklad vymieňa so samosprávami dáta o presunoch miliónov ľudí, a tak pomáha mestám tvoriť lepšie dopravné siete. UPS zase ponúkol svoj dátový systém pre Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov. Ďalší sa budú pridávať už počas tohto roku.
Čipová diéta
Firma L'Oréal ponúka náplasť, ktorá jej nositeľovi oznámi, kedy by sa mal znova natrieť opaľovacím krémom. Takýchto užitočných dát budeme dostávať čoraz viac – ak budeme ochotní sa s aplikáciami podeliť o najosobnejšie dáta. Čip v tele, ktorý monitoruje cukor či cholesterol, sa spojí s aplikáciou, ktorá vám navrhne najideálnejšie jedlo. Takáto služba už funguje v San Franciscu – firma vám navyše dané jedlo pripraví a kuriér donesie. V budúcnosti by sa tak o náš jedálny lístok mohla kompletne starať umelá inteligencia – v správny čas vám zazvoní kuriér s jedlom, ktoré máte radi a neškodí vám. Bez starostí.
Koniec pokladníkov
Pri zavádzaní samoobslužných pokladníc mnohí krútili hlavami. To nebude fungovať! Mýlili sa. Úspešný projekt má však svoje obete – pokladníkov. Vo Veľkej Británii spravili minulý rok prieskum, podľa ktorého len v roku 2016 prišlo o prácu 62-tisíc pokladníkov a ďalších 900-tisíc príde o zamestnanie počas ďalších desiatich rokov. Samoobslužné pokladne Amazon už v tomto roku nahradzuje systémom, ktorý rozozná, čo ste si zobrali z pultu, a automaticky vám to naúčtuje. Pri odchode z predajne už teda ani nemusíte všetko prácne naúčtovať. V Číne existuje sieť BingoBox, kde 40 obchodov spravujú len štyria zamestnanci.
Bez značiek
Budú ľudia veriť viac "svojím” obchodom ako značkám? Prinajmenšom na generáciu miléniálov to funguje. Ak má u nich obchod dobrú povesť, pokojne kupujú jeho výrobky bez ohľadu na to, aká značka ich vlastne vyrába. Vo svete je v trende bezznačkovosť – káva, ktorá má na obale len veľký nápis "káva” a podrobný popis jej zloženia. Podobne to je aj so "šampónom” či s "cereáliami” alebo so "zubnou pastou”. Ľudí začína viac zaujímať zloženie ako značka. Okrem toho bezznačkové produkty nepotrebujú drahú reklamu, takže ušetria a môžu uchovávať kvalitu aj pri nižšej cene. Ich jednoduchá filozofia takisto zákazníkom imponuje.
Jedlo na predpis
Správna strava hrá v zdravom životnom štýle zásadnú úlohu, no napriek tomu ostáva stále v rovine odporúčaní. Pri chorobách sa predpisujú lieky, strava sa len odporúča. Kým v tomto smere nezasiahne štát (je to v jeho záujme – mnohé chronické choroby, či už srdca, cukrovka, rakovina tráviaceho traktu – na liečenie ktorých vynakladá nemalé prostriedky, sú následkom celoživotného zlého stravovania), suplujú ho vo svete súkromné firmy. Nové projekty ponúkajú jedlo na predpis. Skladajú ho zo živín, ktoré sú vhodnou prevenciou ochorení, ktoré daný človek má, alebo pre ktoré ma predispozície.
Kryptomeny
Koncom minulého roka svet pobavili prognózy, podľa ktorých môže cena kryptomeny bitcoin "výrazne rásť, ale aj klesnúť”. JWT tvrdí, že jasné je zatiaľ jediné – kryptomeny (digitálne platidlo založené na kryptografii) tu sú a zostanú. V roku 2018 sa zrejme svet zameria na ich reguláciu. "Dnes je to stále oblasť s pravidlami divokého západu. Preto budú regulácie potrebné. Nechcete zastaviť inováciu, ale musíte ochrániť ľudí pred zlom,” povedal Paul Kittiwongsunthorn, zakladateľ singapurskej firmy TenX, ktorá zjednodušila platenie kryptomenami. Svet sa bude musieť zamyslieť aj nad ich energetickou náročnosťou.