Táto kampaň sa sústreďuje na frustráciu rodičov, ktorí sú presvedčení, že by nemali tráviť večery riešením aritmetických príkladov alebo recitovaním zložitých vetných stavieb, keď by sa namiesto toho mohli pozerať na seriál alebo si čítať časopis.
Kampaň spustil lavínovite sa šíriaci odkaz na internete, nazvaný „Bože, čo som urobila zle, že musím riešiť domáce úlohy so svojimi deťmi?“ Na serveri Sina Weibo, ktorý je čínskou obdobou twitteru, ho videli milióny ľudí a rodičia sa nahrnuli na sociálne siete, aby sa podelili o vlastné príbehy.
Odvtedy už tri čínske provincie vydali nariadenie zakazujúce školám dávať deťom domáce úlohy, do ktorých sa musia zapojiť aj rodičia. Pred tromi rokmi rodina pani Wang minula celoživotné úspory, aby sa mohla presťahovať do lepšej štvrte. Tam mohli syna, ktorý má dnes deväť rokov, zapísať do elitnej základnej školy, ktorá, okrem iného, vyžaduje dlhé hodiny učenia. Ako väčšina čínskych rodičov a pani Wang verila, že pre rodinu robí maximum, keď synovi pomáha získať najlepšie známky, ktoré bude potrebovať, aby sa dostal na špičkovú strednú školu. Keď však musí večer čo večer synovi pomáhať s úlohami, aby splniť školské požiadavky – zvyčajne po vlastnej desaťhodinovej zmene v rušnej pekinskej kancelárii – pripadá teraz elitná škola pani Wang ako zdroj konfliktov v jej domácnosti a ako najväčší žrút jej času.
„Občas to jediné, na čo v práci dokážem myslieť, sú len úlohy môjho syna,“ cituje denník The Daily Telegraph pani Wang, ktorá uviedla len svoje priezvisko. Čínske sociálne siete sú plné príbehov od rodičov vymieňajúcich si svoje skúsenosti o tom, ako si pravidelne krikom a jačaním na potomkov prebíjajú cestu domácimi úlohami. V jednom z odkazov je: „Keď som sa ako malá vrátila zo školy, rodičia pozerali televíziu a ja som si robila domáce úlohy. Teraz, keď prídem z práce, stále musím ešte robiť domáce úlohy.“ Ďalší rodičia píšu, ako im stres spojený s domácimi úlohami spôsobil vážne zdravotné problémy alebo ich dohnal na pokraj šialenstva. „Príde čas robiť domáce úlohy a celá štvrť už vie, že budem kričať,“ uvádza jeden z nich.
Pritom to bol práve nesúhlas rodičov, čo zmarilo predchádzajúce pokusy vlády zmierniť v Číne tradične vysoký tlak vo vzdelávacom systéme. Pred štyrmi rokmi bol spustený program nazvaný „šťastné vzdelávanie“, ale medzi rodičmi sa zdvihol odpor proti znižovaniu počtu domácich úloh, ktoré v Číne deťom priemerne trvajú tri hodiny. To je dvojnásobok celosvetového priemeru.
V dôsledku toho dostala reforma z roku 2013 učiteľov medzi dva mlynské kamene. Školské úrady im nariaďovali ubrať, zatiaľ čo rodičia vyžadovali väčší tlak na deti. Učitelia to vyriešili šalamúnsky – zapojili do náročných úloh viac rodičov.
Veci však nešli tak úplne podľa plánu. „Roztočil sa začarovaný kruh, pretože žiaci nosili domáce úlohy starostlivo vypracované s pomocou rodičov, a tak im učitelia začali dávať ešte náročnejšie zadania,“ zveril sa jeden z učiteľov. Niektorí rodičia sa potom rozhodli začať posielať svoje deti do niektorej z čím ďalej, tým početnejších nákladných „poškolných“ inštitúcií, kde si deti urobia úlohy, kým si ich rodičia vyzdvihnú.
Pani Wang našla iné riešenie. Keď sa vráti domov z práce, vyzuje si topánky, uvarí si šálku zeleného čaju a prezlečie sa do pyžama. A odmieta dovoliť, aby synove školské úspechy či neúspechy narušili ich vzájomný vzťah či pohodu v domácnosti.