Slovenský Lenin v Amerike

29.01.2018 06:00
Lenin, socha,
Socha Lenina v Amerike. Autor:

Možno ste okolo neho kedysi chodili aj vy. Vážil bezmála osem ton, bol päť metrov vysoký a hlavu držal hrdo vztýčenú. Bronzový Vladimír Iľjič Lenin stál však v Poprade len krátko, inštalovali ho v roku 1988 a po zamatovej revolúcii zasa odstránili. Tým sa však nevšedný príbeh tejto sochy iba začína - už viac než dvadsať rokov budí vášne v americkom Seattli. Sochu často vyzdobia miestni recesisti.

Brian Regan búcha do dutého plechu a pýta sa, či je niekto doma. „Ktosi navrhoval, že by sme z nej mali urobiť bankomat,“ smeje sa developer, fanúšik pouličného umenia a vplyvná postava Fremontu, bohémskej štvrti v liberálnom Seattli. Celé to pôsobí ako scénka celkom výstižná i pre samotnú prítomnosť sochy sovietskeho revolucionára tu na severozápade Spojených štátov.

„Hitlera by sme si sem nepostavili. A iné by bolo, keby teraz stál Lenin znovu niekde na Slovensku. Vieme, čo spôsobil, ale pre nás je veľmi abstraktný, takže jeho socha je tu len ďalším komickým predmetom. Podobizeň vodcu s miliónmi slepo oddaných priaznivcov, v tom vidíme paralelu i s Donaldom Trumpom. Je to prosto vtip,“ pokračuje Brian.

Do štvrti Fremont sa dá z centra mesta pohodlne dôjsť aj pešo, ale keď si vezmete taxík, nemusíte ani povedať adresu. Kde tu majú Leninovu sochu, každý vie. Dokonca ju pozná i navigácia, veď patrí medzi hlavné turistické atrakcie Seattlu. Pamätník zakladateľa ríše, ktorá bola desaťročia americkým úhlavným nepriateľom, tu pôsobí veľmi nepatrične.

Keď sa z Lenina stane Lennon

„Keď sme sa o tejto soche prvý raz dopočuli, mysleli sme si, že ide o Johna Lennona. Vzápätí sa ukázalo, že je to Vladimír. Ale raz sme mu nasadili okuliare i gitaru a prezliekli ho za Lennona. Alebo keď sa u nás konal pochod gayov, dostal ružové trenírky a klobúk, jednoducho sa rozhodol odhaliť svoju orientáciu,“ spomína na najbizarnejšie miestne happeningy spojené s Leninovou sochou Mike Peck, tunajší umelec a ďalší priaznivec tohto monolitu v Seattli.

Socha má, pochopiteľne, aj svojich odporcov. Nová vlna hlasov volajúcich po Leninovom zhodení prišla tento rok, keď v Spojených štátoch kulminovala debata o tom, či odstrániť, alebo ponechať na verejných priestranstvách sochy generálov a ďalších postáv spojených s otrokárskou Konfederáciou v období americkej občianskej vojny.

Lenin dostáva rôzne podoby. Prezliekli ho už za...
Lenin dostáva rôzne podoby. Prezliekli ho už za Lennona (vľavo) alebo vianočne vyzdobili (vpravo). Autor: Jan Kaliba

„Podstatný rozdiel spočíva v tom, že konfederačné sochy nik nezosmiešňuje takýmto spôsobom, ako to my robíme s Leninom. Oni Roberta Leeho berú vážne, čo je na tom práve smutné,“ vysvetľuje Brian Regan.

Je dôležité poznamenať, že v tejto časti Seattlu nájdete plno podobne ohromujúcich pouličných artefaktov. Napokon nazývajú sa stredom vesmíru, ktorý tu majú presne označený svetovým rozcestníkom. Nájdete tu tiež sochu trola, ktorý sa kŕmi chrobákom, ale tým na štyroch kolesách. Alebo vyslúženú raketu z kórejskej vojny. A medzi tým i Leninovu sochu – vraj skôr vďačný umelecký predmet ako politický symbol.

„Tiež je dôležité si uvedomiť, že táto socha sa tu ocitla pre svoju umeleckú hodnotu. A keď už ide o symboliku, hovorili sme aj s mužom, ktorý sochu stvoril (Bulhar Emil Venkov, ktorý žil na Slovensku a zomrel vlani v Pezinku – poz. aut.). A on nám rozprával, ako dobehol kultúrnu komisiu v Československu. Keď sa na toto dielo pozeráte, okolo Lenina sú útvary, ktoré znázorňujú zbrane. Sochár to pred komisiou vydával za trsy trávy.“

Mike Peck týmto upozorňuje na neobvyklú vec – na rozdiel od väčšiny Leninových sôch v bývalom komunistickom tábore táto nezobrazuje Vladimíra Iľjiča ako premýšľavého teoretika s knihou v ruke, ale ako skutočného aktívneho revolucionára s odkazom na násilie. Tiež sa nedá prehliadnuť, že bronzový Lenin má ruky od krvi. Tento červený náter však nie je pôvodný a nejde ani o úmysel súčasných recesistických umelcov. „Pred dvoma rokmi takto sochu poškodili vandali,“ vysvetľujú domáci.

Navyše mala namále, keď jej odstránenie po letných udalostiach v Charlottesville vo Virgínii prijal za svoju úlohu starosta Seattlu Ed Murray. Lenže skôr ako svoj zámer stihol uskutočniť, sám z funkcie odstúpil kvôli afére so zneužívaním detí a sexuálnym obťažovaním. „Myslel si, že mu to prinesie politické body, lenže na zvolanú demonštráciu skoro nikto neprišiel,“ vraví Brian Regan.

Z Popradu za oceán

Sedemtonový Vladimír Iľjič Lenin tak celé storočie po boľševickej revolúcii naďalej stojí na americkej pôde. Na Slovensku si to veľmi neužil. V Poprade ho postavili v roku 1988 a niekoľko mesiacov po zamatovej revolúcii zasa zmizol.

Do Ameriky priplával na lodi, s posvätením autora Venkova rozrezaný na tri diely, v auguste 1993. Lewis Carpenter, vtedy učiteľ angličtiny v Poprade, našiel sochu ležať na vrakovisku, bezdomovci ju využívali ako úkryt. Zamiloval sa do nej a dal ju prepraviť do svojho domovského amerického štátu Washington. Kvôli odkúpeniu rokoval nielen so starostom Popradu, ale nakoniec aj so slovenským ministerstvom kultúry.

„Minul všetky svoje úspory (a ešte sa aj zadlžil – pozn. aut.). Chcel si v Štátoch otvoriť slovenskú reštauráciu a z Leninovej sochy urobiť ústredný prvok. Slovensko a slovenských ľudí miloval a chcel kúsok ich krajiny preniesť sem. Žiaľ, ďalší rok zomrel pri autonehode,“ približuje Kirby Laneyová, ktorá vystupuje za rodinu vlastníka.

„Socha zostala Lewisovej matke a radnica ich mesta Issaquah jej oznámila, že dielo musí preč. Pani Carpenterová sa radila so známym umelcom špecializujúcim sa na bronz Petrom Bevisom a toho napadlo premiestniť Lenina k nám. Do roku 1997 stál o niekoľko desiatok metrov južnejšie, na parkovisku občas využívanom ako trhovisko. Lenže tam sa začala po dažďoch prepadať pôda, a tak sme ho presťahovali na miesto, kde je až doteraz,“ pokračovala Kirby.

Prsty namaľovali Leninovi červenou farbou.
Prsty namaľovali Leninovi červenou farbou. Autor: Jan Kaliba

Ide síce o priestranstvo neďaleko rušnej križovatky, ale pozemok, na ktorom Vladimír Iľjič stojí, je súkromný. Tým sa pre ich priaznivcov všetko zjednodušuje.

„Keď sme ho sem nainštalizovali, urobili sme mu tento betónový sokel. Žiadne povolenie sme nepotrebovali – a navyše, vidíte?“ ukazuje Brian na písmená navždy vyryté do stvrdnutého betónu. „Bola to náhoda, ale práve tadiaľto prechádzal vtedajší starosta Seattlu, tak sme ho zavolali a Paul Schell sa nám tu zvečnil.“

Revolucionár namiesto betlehemu

Lenin sa vo Fremonte postupne stal nielen turistickou atrakciou, ale aj miestnym koloritom. Pred Vianocami ho pravidelne zdobia svetielka – predsa si v tejto originálnej štvrti nepostavia v čase adventu betlehem alebo stromček, to má každý. A keď sa Lenin tak ako aj tento rok na začiatku decembra rozžiari, usporiadajú okolo neho vianočné trhy.

„Vtip je v tom, že tu máme postavu, ktorá stelesňuje boj za socializmus, proti komercii a kapitalizmu. Tá socha je tu vlastne ako vo výklade. Už vyše dvadsať rokov je totiž na predaj. Nikto si Lenina zatiaľ nekúpil, takže sa nám tu zasekol,“ pripomína Regan, že Carpenterova rodina zverila starostlivosť o dielo Fremontskej obchodnej komore, ktorá má prijímať aj ponuky na kúpu.

Takže pokiaľ máte prebytočných 300-tisíc dolárov, čo je aktuálna cena, Leninova socha môže byť vaša. Kedysi, to ešte nebola cena taká vysoká, záujemca vraj ponúkal 65-tisíc dolárov. Táto suma neprešla.

„Matka Lewisa Carpentera je už tiež po smrti. Ale myslím si, že ona ju predať v skutočnosti ani nechcela,“ domnieva sa Kirby Laneyová. „Bola to súčasť jej zármutku. Lenin jej zostal ako jedno z posledných pút so synom, a tak stále dvíhala cenu, aby sochu nestratila.“

(Autor je spravodajca Českého rozhlasu v USA)

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Amerika #Seattle #Lenin #socha Lenina
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku