Západná liberálna demokracia prechádza zaťažkávacou skúškou. Ukazuje sa, že princíp zastupiteľskej demokracie, v ktorom ľud vládne prostredníctvom volených zástupcov, nie je jednoducho zlučiteľný s liberálnymi požiadavkami na deľbu a kontrolu moci vlády a ochranu ľudských, občianskych a politických práv a slobôd. Vláda práva, ako sa stručne označuje systém pravidiel obmedzujúcich vládnu moc, môže natoľko skomplikovať schopnosť vlády efektívne vykonávať moc, že sa čím ďalej, tým častejšie objavujú tendencie tieto pravidlá obchádzať.
Netýka sa to len krajín bývalého východného bloku, ale podobné tendencie môžeme vidieť aj v kolíske demokracie Spojených štátoch amerických.
Z pohľadu toho, že pravidlá určujúce liberálnu kontrolu moci obsahujú aj ústavy, môžeme mieru ohrozenia schopnosti kontrolovať moc najlepšie merať snahou "tvorivým“ spôsobom ohýbať ústavu k obrazu svojmu.
V Českej republike došlo po parlamentných voľbách k zaujímavej situácii. Voľby vyhralo s veľkým náskokom hnutie ANO vedené Andrejom Babišom. Problém je v tom, že Andrej Babiš čelí trestnému stíhaniu. Čo teraz?
Dve strany mince?
Spor okolo vydania Andreja Babiša na trestné stíhanie sa stal azda najfrekventovanejšou mediálnou správou posledných dní. Pripomeňme si, že poslanecká imunita slúži na to, aby chránila parlamentnú demokraciu pred zneužívaním orgánov činných v trestnom konaní na účelové stíhanie nepohodlných politikov.
U nás v Českej republike došlo k úplne neočakávanej situácii. Premiér a jeden z jeho najbližších spolupracovníkov sa sťažujú, že orgány činné v trestnom konaní proti nim postupujú na základe objednávky mafie. Pikantné na tom je, že ministrom spravodlivosti, do ktorého gescie patrí štátne zastupiteľstvo, bol po celé minulé štvorročné funkčné obdobie niektorý z reprezentantov hnutia ANO.
Opozícia, prirodzene, hoduje. Tak buď si čelní politici ANO vymýšľajú historky o mafii, alebo riadili prokuratúru úplne nekompetentne. Veď polícia bez prokurátorov nemôže urobiť ani krok. Možno však existuje logickejšie vysvetlenie rozporov, ktoré dnes sledujeme. Kauza Bocianie hniezdo sa týka manipulácií pri čerpaní európskych dotácií. Dotácie boli určené pre malé podniky. Polícia a prokuratúra zastávajú názor, že o dotáciu žiadal malý podnik len naoko, lebo od začiatku bolo jasné, že miliardový projekt rekonštrukcie spustošeného statku na luxusné kongresové a wellness centrum pri Olbramoviciach v stredných Čechách kapacity malého podniku presahuje, takže ho fakticky bude realizovať Agrofert, ktorý by však nárok na európsku dotáciu nemal.
Až potiaľto je všetko jasné. Presne podľa zásady "udávať sa nemá, ale oznámiť sa to musí“, nejaká dobrá duša upozornila na okolnosti, pri akých projekt Bocianie hniezdo dotácie čerpal. Polícia začala vyšetrovať, prokurátori dozorovať. Európsky dozorný orgán OLAF, ktorý sa zaoberá okolnosťami čerpania európskych dotácií, odporučil, aby sa projekt z európskych peňazí nefinancoval. Napriek tomu Andrej Babiš na rokovaní Poslaneckej snemovne 19. januára vyhlásil: "Žijeme v krajine, kde si môžete objednať stíhanie a pravdepodobne dostať niekoho do väzenia.“ Prečo z toho obviňuje mafiu?
Preto, že takýchto projektov bolo v republike niekoľko stoviek, možno tisíc. Takže sa nám otázka posúva: Prečo sa zo všetkých podozrivých projektov vyšetruje práve Bocianie hniezdo? Predstavme si čisto teoreticky, že existuje skupina podnikateľov, ktorej prítomnosť Andreja Babiša v politike prekáža. Ak sa stane predsedom vlády, bude mať v ruke páky, ktoré im môžu veľmi nepríjemne skomplikovať život. Vláda má k dispozícii nástroje, ktorými môže ovplyvniť zloženie dozorných rád aj manažmentov dôležitých štátnych firiem. Má pod kontrolou verejné obstarávanie. A to už môže veľmi mnohým narušiť ich kruhy.
Povedzme ČEZ je zaujímavá firma. Pripomenul by som, že si generálny riaditeľ ČEZu Daniel Beneš objednával u pani Jany Nagyovej, vedúcej sekretariátu premiéra Petra Nečasa, kto sa má stať šéfom policajných odposluchov. Prečo asi? To si najskôr láskavý čitateľ domyslí. Na dokreslenie: zakrátko nato vyhral v súťaži najlepší manažér Českej republiky.
Najvyšší štátny zástupca Pavel Zeman sa proti tvrdeniu premiéra Babiša ohradil: "Je smutné, že politici takto podrývajú dôveryhodnosť justície, ktorá nemá najmenšiu možnosť sa brániť, a zároveň spochybňujú dôveru v spravodlivosť.“
A teraz si myslím, že máme pohromade základné figúry na rozlúštenie existujúcej hádanky. Môžu mať zároveň pravdu Pavel Zeman aj Andrej Babiš?
Pokojne môže
Pripusťme teoreticky, že žiadosť o dotáciu v prípade farmy Bocianie hniezdo skutočne nebola kóšer. Môže to Andrej Babiš priznať? No nemôže, veď by tým potvrdil oprávnenosť trestného stíhania. Môže však predpokladať, že trestné stíhanie manažérov Bocianieho hniezda nespadlo z čistého neba, ale je peknou ukážkou, ako sa dá polícia a prokuratúra použiť – dokonca legitímne – v biznisovom boji? Povedal by som, že pokojne môže.
Ako je známe, prokuratúra má povinnosť zo zákona vyšetrovať trestnú činnosť, o ktorej sa dozvie. Je zrejmé, že európskym dotáciám mala venovať náležitú pozornosť. Pochopiteľne, že pri ich rozsahu sa to dá kapacitne len ťažko zvládnuť, a tak sa do hľadáčika polície a prokuratúry dostávali viac-menej náhodné prípady. Či to pomáha upevňovať dôveru v právny štát, by som si dovolil pochybovať.
Jedným z takýchto prípadov bolo tiež Bocianie hniezdo. Opakujem, že polícia a prokuratúra majú dôvod sa kauzou zaoberať.
Premiér Babiš má zase dôvod pýtať sa, prečo zo všetkých problematických dotačných projektov pre malé firmy sa stíha práve ten jeho. Nota bene, keď mu jeho vyšetrovateľ povedal, že ak by nebol v politike, prípad by sa nevyšetroval.
Keby si Mandátny a imunitný výbor položil otázku, či politická manipulácia nespočíva náhodou v tom, že sa Babišova kauza v tejto chvíli vôbec vyšetruje, dostal by sa k meritu veci. Ak existuje celý rad iných dotačných káuz, ktoré sa nevyšetrujú, hoci by si to zaslúžili rovnako ako Bocianie hniezdo, potom by potreboval vedieť, ako to v republike za oponou chodí. Tieto informácie mu bol ochotný poskytnúť detektív Jiří Komárek, bývalý šéf ostravskej expozitúry Útvaru pre odhaľovanie organizovaného zločinu. Patril medzi detektívov, ktorí boli veľmi znepokojení narýchlo zošitou policajnou reformou, a svoju nespokojnosť verejne prezentoval tým, že obvinil policajného prezidenta z brutálneho úniku informácií. Za to bol odsúdený na jednoročný podmienečný trest.
No všetky české médiá komentovali snahu o vypočutie Komárka ako pokus zo strany Andreja Babiša vyhnúť sa trestnému stíhaniu svedectvom nedôveryhodného detektíva. Je však potrebné pripomenúť, že tento detektív viedol vyšetrovanie liehovej kauzy, čo bola jedna z najťažších trestných káuz, ktoré u nás kedy boli úspešne dovedené až do konca, t. j. do právoplatných rozsudkov, hoci sa tam ponuky úplatkov pohybovali v sedemmiestnych číslach.
Miloš Zeman zostavovanie vlády majstrovsky zaradil do mozaiky akcií na podporu svojho znovuzvolenia.
Detektív skutočne preukázal profesionalitu aj integritu, keď liehovú kauzu zvládol. Koniec koncov otázniky nad policajnou reformou si nekládol len on. Minister vnútra ho však nezbavil mlčanlivosti, takže jeho výpoveď pred výborom stratila zmysel.
Keď ústava kvíli
Zdôrazňujem, že sa neprihováram za to, aby Andrej Babiš nebol stíhaný. Bocianie hniezdo sa vyšetriť musí. Aj keď sa odvažujem tipnúť, že sa úmysel podviesť štát preukázať nepodarí. Lenže keby ho snemovňa nevydala, trestné stíhanie by sa len odložilo. Nemožno vylúčiť, že sa o vyšetrovanie kauzy niekto postaral, aby Babišovi politické fungovanie sťažil alebo prekazil – ale inštitút imunity je predsa určený presne na to, aby sa takýmto praktikám dalo zabrániť.
Napriek tomu, že sa premiér Babiš nepochybne cíti byť obeťou „mafie“, mal by starostlivo vážiť slová. Keby nežiadal podozrivo o európske dotácie, trestné stíhanie by mu nehrozilo. Ak spochybňuje spôsob, akým polícia i prokuratúra jeho kauzu riešia, podkopáva v očiach verejnosti právny štát, ktorý chce údajne posilniť. Ani dozorový, ani najvyšší štátny zástupca nemajú dôvod niečo polícii vyčítať. Navyše oni neriešia a ani nemôžu riešiť Babišovo presvedčenie, že vytiahnutie Bocianieho hniezda z plejády iných podobných prípadov je účelové.
Najlepšie by bolo, keby sa Andrej Babiš vzdal premiérskej funkcie a navrhol by do čela vlády trebárs ministerku obrany Karlu Šlechtovú. Odblokoval by tým cestu k väčšinovej vláde, na ktorú rovnako bude mať vplyv.
Andrej Babiš túto možnosť naznačil. No keď s týmto návrhom predstúpil pred poslancov klubu ANO, celkom neprekvapivo si vypočul rozhodné odmietnutie. Miloš Zeman zostavovanie vlády majstrovsky zaradil do mozaiky akcií na podporu svojho znovuzvolenia. A ústava priam kvíli… Vopred oznámil, úplne neštandardne, že dá Andrejovi Babišovi k dispozícii dva pokusy. Umožnil mu tak, aby si zostavil jednofarebnú menšinovú vládu, bez toho, aby musel o koalíciách vyjednávať. Andrej Babiš, sediac pevne pri kormidle štátu, sa prezidentovi odvďačil tým, že vyzval svojich voličov, aby v druhom kole podporili práve jeho kandidatúru.
S prvou žiadosťou o dôveru v Poslaneckej snemovni Babiš pohorel. To mu však príliš neprekáža: aj keby Miloš Zeman vo voľbách neuspel, a vymenoval ho za premiéra druhýkrát, ako sľúbil, prípadné zvolenie za prezidenta Jiřího Drahoša by na tom už nemohlo nič zmeniť. Čo na to právny štát? Radšej sa nepýtajme.
Václav Žák (1945)
Šéfredaktor českého časopisu Listy. Vyštudoval jadrovú fyziku, pracoval na vývoji operačných systémov počítačov, študoval humanitné vedy, ekonómiu a právo, organizoval bytové semináre, podpísal Chartu 77. Po 17. novembri 1989 pôsobil v Občianskom fóre, neskôr v Občianskom hnutí, bol podpredsedom ČNR. Prednáša v Česku i v zahraničí. Do roku 2009 bol predsedom Rady pre rozhlasové a televízne vysielanie.