'Tajomný' zlatník Gutenberg pre kníhtlač najprv trpel

Za svoj prevratný vynález kníhtlače musel najprv jeho tvorca, nemecký zlatník Johannes Gutenberg, trpieť. Jeho revolučnú myšlienku ocenila až nastupujúca renesancia. Dnes je Gutenberg pokladaný za vedca tisícročia a jeho kníhtlač za vynález, ktorý zmenil históriu. Od úmrtia otca informačnej revolúcie uplynie 3. februára 550 rokov.

02.02.2018 14:00
Johannes Gutenberg Foto:
Ilustračný obrázok
debata

Hanebnosť! Tak označovali kníhtlač mnísi v polovici 15. storočia. Gutenberg tak musel roky robiť svoje pokusy s tlačiarenskou doskou v úplnej tajnosti. V malom domčeku pred hradbami Štrasburgu vyrezal a vyryl kovové odlievacie formičky s obrazom jednotlivých písmen, takzvanej matrice. V nich potom kovové písmená odlieval z ľahko taviteľného kovu – literiny. Oproti dnešnému počtu písmen v abecede (okolo 30) sa musel vysporiadať s viac ako 300 písmenami, pretože gotické písmo používalo veľa ozdobných ťahov, a navyše veľké množstvo takzvaných ligatúr – spojenie dvoch susediacich písmen do jedného grafického znaku. Písmená bolo možné znova a znova zostavovať do tlačových foriem. Formy sa usádzali do upraveného vinárskeho lisu. Gutenberg tak mohol pomocou tlačiarenskej černe zrejme už v roku 1440 tlačiť na papier celé stránky.

Sotva sa zo Štrasburgu začali šíriť desiatky exemplárov podivuhodne krásnych kníh, pýtali sa ľudia, kto je onen tajomný a nesmierne zručný pisár. Odpisovači kníh začali Gutenberga nenávidieť za to, že dokáže písať rýchlejšie ako iní. Obchodníci s rukopismi sa obávali, že jeho knihy zrazia cenu ručne písaných zväzkov. Mnísi ho obvinili z toho, že porušuje ich výsadu rozmnožovaním svätých kníh, ktorú im dal Boh.

A ich nespokojnosť vyústila do útoku na Gutenbergovu dielňu. Mníchmi sfanatizovaný dav vnikol pod hrozbou udania z čarodejníctva do prvej tlačiarne sveta a zničil, čo sa dalo. Ožobráčený Gutenberg musel podpísať vyhlásenie, že sa zrieka takej nebezpečnej hanebnosti, akou je kníhtlač.

Čoskoro však dorazila vlna nastupujúcej renesancie, ktorá hľadala vhodný prostriedok na šírenie správ o prekvapujúcich objavoch a smelých myšlienkach. Gutenberg v novej dielni začal najprv s tlačou učebnice zvanej Donatus.

A v roku 1452 vyrobil prvú tlačenú Bibliu. To tiež nebolo len tak – tlač Biblie bola prácna, a navyše panovali obavy, aby Písmo sväté nebolo zbavené svätosti, ktorú mu malo dodávať ručné odpisovanie a ilustrácie. Po úspechu Biblie začali vznikať v Mohuči ďalšie malé tlačiarne. Sám Gutenberg sa najprv neúspešne súdil so svojím spoločníkom, advokátom Johannom Fustom, neskôr sa však dočkal odmeny za svoje dielo: v roku 1465 mu arcibiskup Adolf z Nassau udelil panský titul spojený s materiálnymi výhodami. Gutenberg zomrel o tri roky neskôr.

Celým menom Johannes Gensfleisch zur Laden zum Gutenberg sa narodil niekedy okolo roku 1400 v patricijskej rodine v Mohuči. Svoje známejšie priezvisko prevzal z názvu rodového sídla – dvora Zum Gutenberg. Vyučil sa za zlatníka a väčšinu života strávil v rodnom meste. Vo svojej dielni vychoval mnoho tlačiarov.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Johannes Gutenberg #kníhtlač