'Tajomný' zlatník Gutenberg pre kníhtlač najprv trpel

02.02.2018 14:00
Johannes Gutenberg
Ilustračný obrázok Autor:

Za svoj prevratný vynález kníhtlače musel najprv jeho tvorca, nemecký zlatník Johannes Gutenberg, trpieť. Jeho revolučnú myšlienku ocenila až nastupujúca renesancia. Dnes je Gutenberg pokladaný za vedca tisícročia a jeho kníhtlač za vynález, ktorý zmenil históriu. Od úmrtia otca informačnej revolúcie uplynie 3. februára 550 rokov.

Hanebnosť! Tak označovali kníhtlač mnísi v polovici 15. storočia. Gutenberg tak musel roky robiť svoje pokusy s tlačiarenskou doskou v úplnej tajnosti. V malom domčeku pred hradbami Štrasburgu vyrezal a vyryl kovové odlievacie formičky s obrazom jednotlivých písmen, takzvanej matrice. V nich potom kovové písmená odlieval z ľahko taviteľného kovu – literiny. Oproti dnešnému počtu písmen v abecede (okolo 30) sa musel vysporiadať s viac ako 300 písmenami, pretože gotické písmo používalo veľa ozdobných ťahov, a navyše veľké množstvo takzvaných ligatúr – spojenie dvoch susediacich písmen do jedného grafického znaku. Písmená bolo možné znova a znova zostavovať do tlačových foriem. Formy sa usádzali do upraveného vinárskeho lisu. Gutenberg tak mohol pomocou tlačiarenskej černe zrejme už v roku 1440 tlačiť na papier celé stránky.

Sotva sa zo Štrasburgu začali šíriť desiatky exemplárov podivuhodne krásnych kníh, pýtali sa ľudia, kto je onen tajomný a nesmierne zručný pisár. Odpisovači kníh začali Gutenberga nenávidieť za to, že dokáže písať rýchlejšie ako iní. Obchodníci s rukopismi sa obávali, že jeho knihy zrazia cenu ručne písaných zväzkov. Mnísi ho obvinili z toho, že porušuje ich výsadu rozmnožovaním svätých kníh, ktorú im dal Boh.

A ich nespokojnosť vyústila do útoku na Gutenbergovu dielňu. Mníchmi sfanatizovaný dav vnikol pod hrozbou udania z čarodejníctva do prvej tlačiarne sveta a zničil, čo sa dalo. Ožobráčený Gutenberg musel podpísať vyhlásenie, že sa zrieka takej nebezpečnej hanebnosti, akou je kníhtlač.

Čoskoro však dorazila vlna nastupujúcej renesancie, ktorá hľadala vhodný prostriedok na šírenie správ o prekvapujúcich objavoch a smelých myšlienkach. Gutenberg v novej dielni začal najprv s tlačou učebnice zvanej Donatus.

A v roku 1452 vyrobil prvú tlačenú Bibliu. To tiež nebolo len tak – tlač Biblie bola prácna, a navyše panovali obavy, aby Písmo sväté nebolo zbavené svätosti, ktorú mu malo dodávať ručné odpisovanie a ilustrácie. Po úspechu Biblie začali vznikať v Mohuči ďalšie malé tlačiarne. Sám Gutenberg sa najprv neúspešne súdil so svojím spoločníkom, advokátom Johannom Fustom, neskôr sa však dočkal odmeny za svoje dielo: v roku 1465 mu arcibiskup Adolf z Nassau udelil panský titul spojený s materiálnymi výhodami. Gutenberg zomrel o tri roky neskôr.

Celým menom Johannes Gensfleisch zur Laden zum Gutenberg sa narodil niekedy okolo roku 1400 v patricijskej rodine v Mohuči. Svoje známejšie priezvisko prevzal z názvu rodového sídla – dvora Zum Gutenberg. Vyučil sa za zlatníka a väčšinu života strávil v rodnom meste. Vo svojej dielni vychoval mnoho tlačiarov.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#kníhtlač #Johannes Gutenberg
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
29,99
Orchidea  ružová  na vysoko

Orchidea ružová na vysoko

39,99
Smútočná kytica žlté chryzantémy

Smútočná kytica žlté chryzantémy

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk