Ďalší zákon umožnil, aby ženy boli volené do parlamentu. A trvalo ďalších desať rokov, kým bol vek voličiek znížený na 21 rokov, teda rovnoprávne s mužmi. Prijatiu zákona predchádzali roky bojov vedených sufražetkami, ktorých povestné kúsky šokovali národ, ale zmenili svet.
Foto: Wikipédia
Takzvané sufražetky (podľa anglického termínu pre volebné právo – suffrage) pre svoje akcie používali dovtedy nemysliteľné násilie, na verejných priestranstvách napadli ministrov, prerušovali rokovanie parlamentu, pripútavali sa reťazami k plotu Buckinghamského paláca a vypískavali politikov, ktorí s nimi odmietali rokovať. Tiež rozbíjali výklady a okná úradov a zakladali požiare.
Mnoho sufražetiek bolo zatknutých, odsúdených a uväznených. Vo väzení držali hladovky a organizovali protesty. Všetko vyvrcholilo samovraždou Emily Davisonovej, ktorá sa v roku 1913 vrhla s trikolórou sufražetiek v ruke pred bežiaceho koňa kráľa Juraja V. na závodisku v Epsome.
Prvou členkou britského parlamentu sa stala Nancy Astorová v roku 1919. Podľa Winstona Churchilla stretávať ju v parlamente bolo pre neho rovnako šokujúce, ako keby vtrhla do jeho kúpeľne, keď nemá nič na sebe. Pri stretnutí sa vraj vždy červenal.