Pred sto rokmi získali ženy v Británii volebné právo

Pred storočím, 6. februára 1917, získali ženy vo Veľkej Británii volebné právo. Toho dňa bol prijatý zákon zaručujúci všeobecné volebné právo ženám starším ako 30 rokov, podľa ktorého bolo vybraných osem miliónov týchto žien zaradených do volebných registrov.

06.02.2018 14:00
debata

Ďalší zákon umožnil, aby ženy boli volené do parlamentu. A trvalo ďalších desať rokov, kým bol vek voličiek znížený na 21 rokov, teda rovnoprávne s mužmi. Prijatiu zákona predchádzali roky bojov vedených sufražetkami, ktorých povestné kúsky šokovali národ, ale zmenili svet.

Sufražetka Tess Billingtonová s plagátom... Foto: Wikipédia
sufražetka, volebné právo Sufražetka Tess Billingtonová s plagátom žiadajúcim volebné právo pre ženy.

Takzvané sufražetky (podľa anglického termínu pre volebné právo – suffrage) pre svoje akcie používali dovtedy nemysliteľné násilie, na verejných priestranstvách napadli ministrov, prerušovali rokovanie parlamentu, pripútavali sa reťazami k plotu Buckinghamského paláca a vypískavali politikov, ktorí s nimi odmietali rokovať. Tiež rozbíjali výklady a okná úradov a zakladali požiare.

Mnoho sufražetiek bolo zatknutých, odsúdených a uväznených. Vo väzení držali hladovky a organizovali protesty. Všetko vyvrcholilo samovraždou Emily Davisonovej, ktorá sa v roku 1913 vrhla s trikolórou sufražetiek v ruke pred bežiaceho koňa kráľa Juraja V. na závodisku v Epsome.

Prvou členkou britského parlamentu sa stala Nancy Astorová v roku 1919. Podľa Winstona Churchilla stretávať ju v parlamente bolo pre neho rovnako šokujúce, ako keby vtrhla do jeho kúpeľne, keď nemá nič na sebe. Pri stretnutí sa vraj vždy červenal.

debata chyba
Viac na túto tému: #spoločnosť #volebné právo