Mayský kolaps sprevádzali boje, nevieme však, kto bol víťaz a kam sa podel porazený

, 10.02.2018 13:00
Milan Kováč
Mayológ Milan Kováč. Autor: ,

"Nikdy sa nepredpokladalo, že Mayovia obývali rozsiahle plochy, ktoré sú v súčasnosti močiare. Zistili sme, že ich mali odvodnené,“ povedal v rozhovore pre Pravdu profesor Milan Kováč, mayológ, vedúci slovenského tímu v projekte laserového skenovania pralesa v Guatemale. Vedie Katedru porovnávacej religionistiky a Centrum mezoamerických štúdií na Filozofickej fakulte UK v Bratislave.

Ako dlho sa používa laserová metóda pri archeologickom bádaní?

Je to nová technológia, ktorá sa reálne aplikuje približne posledných desať rokov. Jej pokrok spočíva v tom, že dokáže preniknúť aj pod vegetáciu a vykresliť štruktúru krajiny na rozsiahlom území. Laserové skenovanie umožňuje odhaliť dávne mestá, získať podrobné vyobrazenia toho, čo je voľným okom neviditeľné.

Ako ste sa dostali k projektu v Guatemale?

Vediem tam archeologický projekt už od roku 2009. Spočiatku sme tam so združením SAHI vybudovali jeden z najväčších archeologických projektov v oblasti. Od roku 2016 sme už ako CMS pod Filozofickou fakultou UK začali s využitím najmodernejších technológií a skenovaním pralesa. Dostali sme sa na špičku. V úzkej spolupráci s Tiborom Lieskovským z Slovenskej technickej univerzity dosahujeme výsledky, ktoré sú porovnateľné s najlepšími univerzitami na svete. Sme jedna z mála krajín v Európe, ktorá sa nachádza pri skúmaní starých Mayov na takej vysokej úrovni. Preto je pochopiteľné, že nás zapojili do najvýznamnejšieho medzinárodného projektu.

Najnovší prevratný objav odkryl, že v pralese sa nachádza až 60-tisíc stavieb. Čím bola mayská civilizácia výnimočná?

Existovala už dvetisíc rokov pred naším letopočtom, ale hlavný rozmach sa začal až okolo roku 400 pred n. l. Najväčšie stavby zhotovili v období 300 – 100 rokov pred n. l. Je porovnateľná s vrcholnou érou starovekého Grécka. Výnimočnosť Mayov spočívala v tom, že vybudovali obrovskú civilizáciu na mieste, kde prakticky nie sú rieky. Dokázali to vďaka geniálnemu vodnému manažmentu, čo potvrdilo aj skenovanie. Mayovia vedeli týmto spôsobom uživiť a udržať pokope veľkú hustotu obyvateľstva v oblasti, kde krasové podložie spôsobuje, že voda sa neudrží na povrchu. Ďalšia vec je, že mali v danom období zrejme najvyspelejšiu matematiku.

Lepšiu ako Európa?

Vtedy áno. Európa sa dostala na úroveň mayskej matematiky až v 11. storočí n. l. Napríklad Európania nepoužívali nulu, ktorá je dôležitá pri výpočtoch, naopak, Mayovia ju mali. Dá sa hovoriť aj o tom, že predbehli všetky ostatné staroveké civilizácie v astronómii.

Prečo?

Napríklad dokázali predpovedať zatmenia Slnka na tisícročia dopredu. Na presný deň. Platilo to aj o obehoch Venuše, pri ktorej sú veľmi zložité astronomické výpočty. Vo výnimočnosti Mayov môžeme pokračovať zmienkou o ich obrovských kamenných cestách, ktoré mali veľkosť a šírku súčasných diaľnic. Spomeniem ešte z architektúry úžasné paláce či pyramídy. Nezabudnime tiež na to, že Mayovia – ako jediná civilizácia v tom období na oboch amerických svetadieloch, mali vlastné písmo. V Amerike boli najviac rozvinutou civilizáciou, ale aj v globálnom meradle im vo viacerých veciach patril prím.

V čom je prínos nového objavu v Guatemale?

Doteraz sa bádatelia presekávali mačetami v džungli, aby nachádzali miesta mayskej civilizácie a následne ich odkrývali. V pralese vznikli takpovediac ostrovčeky miest, na základe čoho sme si vytvorili predstavu o fungovaní celej kultúry. Skenovanie ukázalo, že fakticky nešlo o mestá, ale o jeden celistvo zastavaný región. Bolo to vlastne neprerušené osídlenie, keď jedno mesto prerastá do druhého mesta. Územie prepájali cesty, hradby, polia, vodné systémy. Odkryla sa pred nami zložitejšia a viac prepojená civilizácia, ako sme sa doteraz nazdávali.

Medzi objavmi sa nachádza napríklad pyramída vysoká 30 metrov.

Typické mayské pyramídy merali sedem až pätnásť metrov. Táto 30-metrová je relatívne vysoká. Zaujímavé je, že bola odhalená v Tikale, čo je najviac prekopané a rekonštruované miesto, ktoré navštevujú početní turisti. Pointa je v tom, že aj to, čo sme považovali za úplne preskúmané, vydalo nové svedectvo. Pyramídy sa postupne obalia hlinou, vyrastú na nich lesy, preto vyzerajú ako vrchy. Pravdu odhalí jedine skenovanie.

Spomenuli ste, že mayská civilizácia bola porovnateľná so starovekým Gréckom. Zrejme to platí aj v súvislosti s dávnou Čínou.

Hustota obyvateľstva Mayov sa dá porovnať s veľkosťou osídlenia pri čínskej Žltej rieke. Zo zistení v Guatemale a z poznatkov z Číny vyplýva, že v staroveku neexistovalo hustejšie obývané územie na celom svete. V tomto smere išlo o porovnateľné oblasti. Budeme sa snažiť dozvedieť, ako bolo možné uživiť takú veľkú mayskú populáciu na pomerne malom území. Práve porozumenie systému poľnohospodárstva je momentálne naším hlavným cieľom. Pokiaľ ide o Grécko, tak Mayovia boli naozaj Grékmi Nového sveta, pretože rozvinuli astronómiu, matematiku, architektúru, písmo na úroveň, ktorá sa nachádzala o stupeň vyššie ako u všetkých okolo nich. Ostatní sa nimi inšpirovali tak, ako európsky starovek Gréckom.

Mayské mestá padli okolo roku 900 n. l. Bádatelia dosiaľ nepoznajú vysvetlenie.

Dôvodom dodnes nerozumieme, existujú len rôzne hypotézy. Skenovania by však mohlo objasniť aj túto záhadu. Snímky ukázali opustenú krajinu. Pripadalo mi to ako z katastrofického filmu. Opustené mesto za mestom, ktoré neboli zničené. Pritom tam žilo možno až 15 miliónov ľudí. Dúfam, že odhalíme príčiny, keď preskúmame zmeny v mayskej spoločnosti. Ide napríklad o to, akú mali obranu alebo či existovala centrálna vláda.

Na obranu slúžili hradby, ako vyzerali?

Nie ako u nás v stredoveku. Boli to totiž prírodné útvary upravené na obranu. Za nimi sa obyvatelia v čase vojen zhromaždili do bezpečia. Tušíme, že mayský kolaps sprevádzali boje, pretože sme vykopali početné hroty zo šípov. Nevieme však, kto bol víťaz a kam sa podel porazený. Záhadou je, že ak naozaj niekto vyhral, prečo tam nezostal. O zániku miest svedčí aj to, že mnohé maľby zostali nedokončené, reliéfy nedotesané. Vieme, že kolaps sa neudial všade súčasne; niekde prebehol rýchlejšie, inde pomalšie. Postupne sa však všetko vyprázdnilo.

Archeológovia si pôvodne mysleli, že tam žili dva milióny ľudí. Hovorili ste o 15 miliónoch. Ako sa to dá zistiť?

Je to predbežný hrubý odhad, počet mohol byť ešte vyšší. Jasno v hlave budeme mať, keď zrátame počet a rozlohu polí a vyhodnotíme ich výdatnosť. Mayovia sa živili hlavne poľnohospodárstvom, čiže toto je smerodajné pre zistenie veľkosti populácie spolu s domami.

O tomto objave sa hovorí ako o najväčšom za posledných stopäťdesiat rokov v súvislosti s mayskou civilizáciou. Oprávnene?

Jednoznačne áno. Nikdy predtým sa nepodarilo nájsť také množstvo mayských stavieb a infraštruktúry. Navyše ide o veľký kompaktný celok, doteraz to bývali len takpovediac ostrovčeky informácií.

Čo vás zvlášť prekvapilo vo výskume?

Nikdy sa nepredpokladalo, že Mayovia obývali plochy, ktoré sú v súčasnosti močiare. Zistili sme, že ich mali odvodnené, boli to kompletne meliorizované zóny. Nemali sme ani dôkladnú predstavu o ich urbanizme, obžive či o komunikáciách. S istým zveličením možno povedať, že počas jedného roka, čo sa robilo skenovanie, sme získali 60 percent informácií o Mayoch, zvyšných 40 percent sa zbieralo stopäťdesiat rokov. Celkové zhodnocovanie týchto nových dát však ešte potrvá dlho.

Pod akou vrstvou zeme sa nachádzajú objavy?

Hrúbka závisí od chronológie. Stavby z predklasického obdobia Mayov sú dva až tri metre pod povrchom a čo sa vybudovalo pred kolapsom, teda okolo 8. storočia, sa skrýva niekedy len pod 30 centimetrami. Niečo dokonca stále stojí viditeľné voľným okom, môžete natrafiť v pralese na chrám obrastený machom.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#veda #Milan Kováč #Mayovia #Guatemala
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
29,99
Orchidea  ružová  na vysoko

Orchidea ružová na vysoko

39,99
Smútočná kytica žlté chryzantémy

Smútočná kytica žlté chryzantémy

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk