Leif smutne pozerá von oknom. „Zvyčajne sa počas polárnej noci odrážajú Mesiac a hviezdy v snehu,“ hovorí pastor. „Tento rok tu nie je žiadny sneh, ani vločka,“ dodáva. Longyearbyen býva od konca novembra celý pod snehom. Ale teraz jeho snežný skúter zanáša prach. Tu, v tejto malej metropole na ostrove Spitsbergen, súčasti Špicberských ostrovov, ktoré sú pod nórskou suverenitou, zapadne slnko v októbri a objaví sa až v marci. Prvé vločky snehu už mali padať pred mesiacom, ale teplota sa drží nad nulou. Nórsky meteorologický ústav uvádza, že teplota je takmer o desať stupňov vyššia, ako je v tomto ročnom období obvyklé a že už 72 mesiacov po sebe je väčšie teplo, ako je bežné. Týmto rekordom sa Longyearbyen stáva najrýchlejšie sa otepľujúcim mestom na svete.
Leif Magne Helgesen, jediná kresťanská autorita na súostroví, musí uspokojovať všetky duchovné potreby: chodia za ním katolíci, protestanti aj pravoslávni. Pastor neslúži katolícku liturgiu, ale dáva pri nedeľnej omši požehnanie a udeľuje sväté prijímanie. Za asi 500 Ukrajincami a Rusmi, prevažne baníkmi žijúcimi v Barentsburgu asi 35 kilometrov vzdialenom, prichádza štyrikrát do roka pravoslávny kňaz.
Obyvatelia Longyearbyenu, ktorých je približne 2 300, žijú často v extrémnych klimatických podmienkach, a to aj napriek otepľovaniu. Leif sa v rifliach, vysokých topánkach, s prešedivenými vlasmi podobá skôr starej rockovej hviezde ako pastorovi anglikánskej cirkvi. Pred niekoľkými týždňami musel Leif, rovnako ako ďalších 250 obyvateľov evakuovať rýchlo kostol. Lokalitu zasiahli zosuvy bahna spôsobené výdatnými dažďami.
V roku 2015 tento nečakaný jav miestne úrady úplne prekvapil: časť domu bola zničená a dvaja ľudia, vrátane dvojročného dievčatka, zahynuli. Katastrofa kruto zasiahla mestečko, ktoré je zvyknuté sa chrániť pred rozzúrenými živlami. „Vieme sa uchrániť pred zimou, lavínami, búrkami, ľadovými medveďmi, ale v našich domoch sme sa dosiaľ cítili bezpečne,“ hovorí jeden miestny poslanec. Budú si musieť obyvatelia mestečka založeného v roku 1906 zbaliť kufre a odsťahovať sa do prívetivejších krajov?
„Lovíme tu exotické ryby a začínajú tu rásť neznáme rastliny. Samozrejme som znepokojený,“ hovorí pastor, ktorý si vždy volil ťažšiu cestu, než aby vyčkával. A to aj pokiaľ ide o otepľovanie, výzvu tohto storočia. Počiatkom tisícročia pôsobil v Kosove, aby sa pokúsil zmieriť komunity po vojne v bývalej Juhoslávii. Pracoval v Nórsku s drogovo závislými a s väzňami. A teraz sa snaží presvedčiť cirkev, aby sa zhostila svojej zodpovednosti. „Musíme zaujať morálny postoj k tejto záležitosti, poslanci tu nie sú len na šesť alebo osem rokov. My tu budeme vždy, preto musíme myslieť na budúcnosť našich detí,“ hovorí Leif, ktorý interpeluje svetových politikov. „Musíme chrániť božiu prírodu. Musíme bojovať za život, za tých, ktorí sú obeťami otepľovania klímy, pretože tým trpia najmä tí najchudobnejší. Neveríme ani v násilie, ani v nenávisť, neveríme v egoizmus a neúmernú spotrebu, v žiarlivosť ani v zneužívanie. Veríme v cirkev, ktorá proti tomu všetkému bojuje! Veríme v lásku, ktorá je silnejšia ako smrť. Veríme v život,“ dodáva pastor.