Záver Jantzovej novej štúdie je založený na skúmaní údajov o kostiach nájdených v roku 1940 na pustom ostrove Nikumaroro, ktorý je dnes súčasťou štátu Kiribati. Pozostatky samotné antropológ k dispozícii nemal, pretože sa stratili. Vychádzal len z údajov z merania lebky a kostí z ruky a nohy, ktoré jeho predchodcovia urobili v roku 1941.
Vtedy však vedci ešte konštatovali, že ide o mužské kosti. Podľa Jantza bola ale v 40. rokoch forenzná antropológia v plienkach a anatóm, ktorý kosti obhliadal, sa mýlil. Sám Jantz už v roku 1998 na základe údajov o kostiach určil, že patrili žene európskeho pôvodu, ktorá merala približne toľko ako Earhartová. Iná skupina vedcov však v roku 2015 jeho teóriu odmietla a za správny vyhlásila výsledok obhliadky kostí, teda že patrili mužovi.
Antropológ z univerzity v americkom štáte Tennessee sa však nevzdal a na základe nového výskumu, ktorého výsledky zverejnil v časopise Forensic Anthropology, vyhlásil, že dôkazy „ukazujú (na Earhartovú) dosť silno“. V novom výskume využil okrem údajov z meraní zo 40. rokov napríklad údaje o obvode pása slávnej letkyne, ktoré vyčítal z jej nohavíc. Dĺžku jej rúk potom odvodil z fotografie, na ktorej Earhartová drží kanister s palivom.
Podľa Jantza nová analýza dokázala, že „kosti zodpovedajú Earhartovej vo všetkých ohľadoch, o ktorých vieme či ich môžeme rozumným spôsobom dôvodiť“. Je podľa neho vysoko nepravdepodobné, že by sa na tichomorskom ostrove našli kosti, ktoré by sa natoľko podobali jej kostiam. „Myslím, že máme vážne dobrý dôkaz, že je to ona,“ povedal Jantz v rozhovore poskytnutom agentúre AP.
Priekopníčka ženského lietania Earhartová v roku 1928 v tridsiatich rokoch preletela Atlantik, o dva roky neskôr prekonala rýchlostný rekord v ženskom lietaní a v 34 rokoch preletela oceán opäť, tentoraz sama. Podľa vzoru prvého sólového pokoriteľa Atlantiku Charlesa Lindbergha ju prezývali Lady Lindy a jej životný príbeh je súčasťou povinného učiva na amerických školách. V roku svojich štyridsiatych narodenín si naplánovala cestu okolo sveta. Cestu spolu s navigátorom začala 20. mája 1937 v kalifornskom Oaklande a zamierila na juhovýchod.
Z Miami 1. júna odleteli Earhartová a navigátor Fred Noonan do Portorika a potom na juh do Brazílie, odkiaľ sa vydali cez Atlantik do Senegalu. Preleteli Afriku a z eritrejského Assabu zamierili do Indie. Ďalej leteli cez Barmu, Singapur a Indonéziu na sever Austrálie a na Novú Guineu. V tej chvíli zostávalo prekonať poslednú štvrtinu cesty, 11-tisíc kilometrov nad Tichým oceánom.
Earhartová sa naposledy ohlásila 2. júna ráno s tým, že im dochádza palivo a že nevidia hliadkovú loď Itasca, na ktorej ho majú doplniť. Prezident Franklin Roosevelt hneď po tom nariadil rozsiahle pátranie. Všetko však bolo márne a pilotka bola 5. januára 1939 úradne vyhlásená za mŕtvu. Jej nejasný koniec napomohol vzniku mnohých konšpiračných teórií.