Bol 4. apríl roku 1968, podvečer, minúta po osemnástej hodine. Reverend vyšiel na balkón motela Lorraine v Memphise v štáte Tennessee, aby pozdravil priateľov, ktorí naňho čakali dolu. Stihol im ešte zamávať, ale zrazu sa ozval výstrel a King sa po zábradlí bezvládne zviezol k zemi. Zákerná guľka vraha ho zasiahla do líca, roztrieštila mu čeľusť a prešla chrbticou. King vydýchol naposledy.
Pritom ho čakal ďalší náročný deň, počas ktorého chcel pokračovať v zápase proti rasizmu, vojne, chudobe, ako aj proti neprávosti nielen voči Afroameričanom, ale aj ľuďom všetkých rás.
Hlavným podozrivým bol 40-ročný recidivista a známy rasista James Earl Ray. Na puške, z ktorej vyšiel smrtiaci výstrel, sa našli odtlačky jeho prstov. Dva mesiace po vražde ho napokon zatkli na londýnskom letisku Heathrow, keď sa pokúsil s falošným kanadským pasom nastúpiť do lietadla. Previezli ho do USA, kde ho obžalovali z vraždy reverenda, ku ktorej sa v marci 1969 aj priznal. Hoci Ray neskôr priznanie odvolal, odsúdili ho na 99 rokov väzenia. Po celý čas sa usiloval o obnovu procesu, jeho vyhlásenia sa však často menili. Raz tvrdil, že je obeťou sprisahania, inokedy, že Martina Luthera Kinga zavraždil na príkaz iných, potom zase, že nestrieľal vôbec. V apríli 1998 Kingov vrah vo väzení zomrel.
V úlohe Mesiáša
Už v roku 1963, v tieni Lincolnovho pamätníka, obľúbený orátor nevylučoval, že životnú púť skončí skôr, ako dokáže naplniť svoj sen.
"Mám sen, že jedného dňa na červených vrchoch Georgie synovia bývalých otrokov a synovia bývalých vlastníkov otrokov budú schopní si spolu zasadnúť za stôl bratstva. Snívam o tom, že moje štyri deti budú jedného dňa žiť v národe, kde nebudú posudzované podľa farby ich pleti, ale podľa vlastností ich charakteru,“ zaznelo v tichu pred davom.
Napriek obavám mnohé z toho King stihol. Väčšina práv čiernych obyvateľov, za ktoré King bojoval, ako bolo právo voliť, právo na prácu, právne zadefinované zrušenie rasovej segregácie či ďalšie základné občianske práva, sa napokon stala súčasťou právneho poriadku USA prijatím zákona o občianskych právach z roku 1964 a zákona o volebnom práve z roku 1965.
Na miesto svojho známeho prejavu v Memphise v roku 1968 sa Martin Luther King priviezol na smetiarskom aute. Dva mesiace predtým sa totiž Afroameričania Ekol Cole a Robert Walker ukryli pred dažďom práve v smetiarskom vozidle. Ibaže porucha systému spustila mechanizmus, ktorý oboch usmrtil. Následne tisíce Američanov tmavej pleti reagovali na zlé pracovné podmienky a postoj mestskej rady masovými demonštráciami.
V daždivú aprílovú noc stál reverend King pred asi dvojtisícovým auditóriom v Kostole Krista v Memphise, aby vyjadril sústrasť a podporu spolupracovníkom obetí tragédie Colea a Walkera. Mnohí si však zapamätali čosi iné. Prejav nebol o štrajku, ktorý rečník spomenul v jeho jedenástej minúte, ale o boji a o úlohe Kinga v ňom. Prejav orátor zakončil akousi predpoveďou.
"Máme pred sebou niekoľko náročných dní. Nie je to však nič strašné – pretože som už bol na vrchole hory. Tak ako všetci, aj ja by som chcel dlho žiť. Dlhovekosť je dôležitá, ale mňa teraz nezaujíma. Chcem splniť vôľu Boha, ktorý mi dovolil vystúpiť na vrchol. Pozrel som sa navôkol a uvidel som zem zasľúbenú,“ konštatoval King v úlohe Mesiáša, ktorý podľa Biblie počul výzvu Boha a vystúpil na horu Sinaj.
"Možno sa tam spoločne s vami nedostanem. Chcem však, aby ste vedeli: náš ľud príde do zeme zasľúbenej,“ dodal rečník. A zároveň vyhlásil, že je šťastný a ničoho sa nebojí. Ešte ráno v deň, keď zaznel pamätný prejav, letel King do Memphisu z Atlanty, najväčšieho mesta v štáte Georgia. Štart lietadla sa oneskoril.
"Prepáčte, ale na palube je Martin Luther King,“ ospravedlňoval sa kapitán tým, že všetku batožinu museli dôkladne skontrolovať pre možný bombový útok. "Počas celého letu bude stroj pod kontrolou bezpečnostných zložiek,“ dodal pilot.
Rosa Parksová
Ako pripomenula aj britská BBC, smrť na reverenda číhala stále. "Uvedomoval si, že ho prenasledujú stúpenci bielej ,nadrasy“, ako aj miestne skupiny hnutia Kukluxklan,“ pripomenul Jonathan Reader vo svojej knihe o reverendovi pod titulom Evanjelium slobody (Gospel of Freedom). "Uvedomoval si, že je veľa tých, ktorí ho chcú zlikvidovať. Obeťami bielych rasistov sa stali mnohí bojovníci za občianske práva, ale on vyčnieval najviac,“ tvrdil autor. Napríklad v roku 1956 počas bojkotu autobusových liniek v Montgomery vyhodili do vzduchu Kingov dom. Stalo sa to v typicky južanskom meste, ktoré charakterizoval segregovaný verejný život.
Napriek tomu sa mnohí Američania nezaujímali o dianie v meste. Ibaže v decembri 1955 mestom otriasol škandál. Krajčírka Rosa Parksová, 42-ročná černoška, odmietla v autobuse uvoľniť miesto belochovi, za čo ju zatkla polícia. Dôvod? Porušenie zákonov štátu Alabama, upravujúcich cestovanie verejnou hromadnou dopravou. Podľa nich boli miesta v prednej časti autobusov vyhradené pre bielych, čierni smeli sedieť iba vzadu.
Tým sa to však nekončilo. Ak boli všetky „belošské“ sedadlá obsadené, museli černosi automaticky uvoľniť aj svoje v zadnej časti. To však Rosa Parksová napriek niekoľkým výzvam odmietla. Vodič teda nechcel pokračovať v jazde, privolali políciu a žena skončila za mrežami. Vyvolalo to vlnu solidarity. Celá černošská komunita začala bojkotovať verejnú dopravu. Protest viedol mladý baptistický kňaz King, ktorý si v meste získal ihneď po príchode veľkú obľubu.
Nenásilný protest
„Príde prvý dážď a negri sa opäť nahrnú do autobusov,“ reagoval na bojkot starosta mesta W. A. Gayle. Protest však pokračoval, rovnako ako útoky proti jeho organizátorom. Bojkot trval už viac ako rok, keď mal súd vyriecť verdikt nad jeho organizátormi. Kinga a ďalších takmer sto obžalovaných čakalo až niekoľko rokov za mrežami.
„Vedel som, prečo ma stíhajú, a bol som na svoj zločin hrdý. Podarilo sa mi totiž zhromaždiť ľudí na nenásilný protest proti nespravodlivosti. Môj zločin bol v tom, že som si pre nich želal právo na život a slobodu,“ povedal King. Niekoľko minút pred vynesením rozsudku však zasiahol Najvyšší súd USA, ktorý rozhodol, že segregácia vo verejnej doprave v štáte Alabama je protiústavná.
Hrozba smrti sa neprestávala motať okolo reverenda. Napríklad aj v roku 1958. Vedy jej ušiel iba o vlások, keď v New Yorku naňho zaútočila nožom psychicky narušená Izola Curryová. V roku 1963 v meste Birmingham v štáte Alabama zase na Kinga zaútočil biely rasista. Priamo na scéne počas prejavu. Ale o rok neskôr bol King opäť v Birminghame, aby sa pripojil k miestnemu hnutiu za ľudské práva. Pritom vedel, čo ho môže čakať.
"Ideme do mesta Bulla Connora (miestny politik, odporca hnutia za ľudské práva),“ upozornil King spolupracovníkov Andrewa Younga a Wyatta Walkera. Otvorene upozornil: "Bull Connor nežartuje a niektorí z nás sa nemusia vrátiť.“
Foto: SITA/AP, Jack Thornell
Boli to časy, keď nebezpečenstvo hrozilo nielen Kingovi a jeho kolegom. Amerikou otriasali dramatické udalosti 60. rokov, ako boli masové nepokoje v Harleme, vo Filadelfii, v Los Angeles, Detroite. Bola to však aj vojna vo Vietname či politické vraždy, ktorých obeťami sa stali John Kennedy, Robert Kennedy, Malcolm X a napokon aj sám King.
"Táto spoločnosť je chorá“
"Mne sa stane to isté,“ utrúsil reverend pred manželkou Corettou po vražde Johna Kennedyho. "Vravím ti, táto spoločnosť je chorá,“ dodal. Aj keď sa inokedy vysmieval smrti, boj ho napokon unavil. Navyše cítil, že na politickej úrovni sa Amerika prikláňa na stranu odporcov mierumilovnej spoločnosti lásky, postavenej na princípoch nenásilia, za ktorú tak tvrdo bojoval. Navyše mládež spomedzi Afroameričanov a bojovníkov za ľudské práva sa obrátila chrbtom k učeniu Kinga o kresťanskom nenásilí. A tak reverend začal pochybovať: Sme ešte potrební?
Pochybnosti a zúfalstvo sa prejavili napríklad aj pol roka pred vraždou Kinga v jednom z hotelov vo Virgínii. Po stretnutí s kolegami sa oddal osamote alkoholu, no odrazu ich znenazdajky zobudil s veľkým krikom.
"Nechcem to viac robiť!“ skoro reval reverend, "chcem sa vrátiť do svojho maličkého kostolíka!“ – spomína v knihe Evanjelium slobody aj Jonathan Reader. Samozrejme, že sa nevrátil. Pokračoval v zápase o práva. Aj preto stál v ten daždivý aprílový večer v Kostole Krista v Mephise zoči-voči veriacim, s cieľom stáť na strane mŕtvych Afroameričanov. King mal vtedy 39 rokov. Z nich posledných 12 sa intenzívne venoval boju za ľudské a občianske práva.
"V skutočnosti nie je dôležité, či King cítil, alebo nie svoj blízky koniec, ktorý prišiel o niekoľko dní. Bol to však človek, ktorý vedel, že smrť je blízko v čase aj v priestore,“ pripomína Reader. Podľa neho je jasné, že King si uvedomoval možný koniec v hociktorej chvíli a pri spätnom pohľade hovoril o význame smrti.
Martin Luther King bol celosvetovo uznávanou osobnosťou v boji za ľudské a občianske práva. "Vynieslo“ mu to čestné doktoráty popredných univerzít a v roku 1964 mu udelili Nobelovu cenu za mier ako najmladšiemu v histórii. Mal 35 rokov. Prémiu, viac než 54-tisíc dolárov, venoval hnutiam bojujúcim za ľudské práva.
Podľa niektorých prestížne medzinárodné ocenenie Martina Luthera Kinga zmenilo a v neskoršom období sa nevyhol ani kritike. Neobmedzoval sa totiž už iba na aktivity v černošskom hnutí, ale čoraz častejšie sa angažoval v politike. Ostro kritizoval napríklad prezidenta Johnsona za vojnu vo Vietname. Napriek kritikom bol presvedčený, že "ak aj zomriem, tak viem, že som mal dobrý život“.
Z výrokov Martina Luthera Kinga
- „Naša generácia bude jedného dňa ľutovať nielen zlé slová a skutky zlých ľudí, ale tiež strašné mlčanie dobrých.“
- "Ak chceš nájsť nepriateľa, tak sa neponáhľaj s vyhlásením vojny. Stačí jednoducho hovoriť to, čo si myslíš.“
- "Neexistuje nesprávna chvíľa konať správne.“
- "Najväčším nebezpečenstvom civilizácie v súčasnosti je atómová bomba, ktorá spí v srdciach a dušiach ľudí a je schopná explodovať so všezničujúcou nenávisťou a sebeckosťou. Práve tejto bomby sa musíme teraz báť. Problém je v ľuďoch. V ich srdciach a dušiach. To je základ nášho problému.“
- "Buď sa naučíme žiť spolu ako bratia, alebo všetci zahynieme ako hlupáci.“
- „Láska je jediná sila, schopná zmeniť nepriateľa na priateľa.“
- „Máme sklony posudzovať úspech podľa výšky svojich platov alebo veľkosti svojich automobilov a nie podľa kvality svojej služby a vzťahu k ľudstvu.“
- „Nespravodlivosť v jednej časti zemegule ohrozí spravodlivosť aj celému svetu.“
- „Musíme neustále stavať hrádze odvahy proti záplave strachu.“
- "Každý môže byť veľkou osobnosťou, lebo každý môže slúžiť.“
- „Aj keby som vedel, že zajtra celý svet zanikne, dnes by som ešte zasadil moju jabloň.“
- „Človek, ktorý nie je ochotný pre niečo zomrieť, nie je zrelý pre život.“
- „Keby sme pomohli dúfať čo len jednému človeku, nežili sme nadarmo.“
- „Vystúp na prvý schod s vierou. Nemusíš vidieť cele schodisko. Jednoducho vystúp na prvý schod.“
- „Svetlo prišlo na svet. Každý sa musí rozhodnúť, či chce žiť vo svetle lásky k blížnemu, alebo v tme sebalásky. Podľa toho budeme súdení. Najdôležitejšia a najnaliehavejšia otázka teda znie: Čo si urobil pre druhých?“