V zdravom kraji zdravý vzduch? Nie všade

Znečistenie ovzdušia jemným prachom skracuje Európanom život v priemere o viac ako osem a Slovákom dokonca o vyše desať mesiacov. Z tohto dôvodu umiera na starom kontinente predčasne asi 370-tisíc ľudí ročne a na Slovensku takmer šesťtisíc, čo je až 20-krát viac ako obetí dopravných nehôd. Vyplýva to z odbornej štúdie, ktorú si dala vypracovať Európska komisia. NKÚ následne v rámci európskej kontroly preveril, ako si Slovensko plní medzinárodné záväzky v oblasti ochrany ovzdušia.

Výsledky neboli veľmi lichotivé. Kontroly sa sústredili na prachové častice (PM), oxidy dusíka a prízemný ozón. Práve tie sa dnes pokladajú za látky, ktoré majú v ovzduší najväčší negatívny vplyv na ľudské zdravie. Až 92 percent svetovej populácie pritom žije na miestach, kde je výrazne znečistený vzduch. V Európe sa situácia síce v posledných desaťročiach zlepšuje, no znečistenie ovzdušia zostáva stále vážnym problémom.

Takmer tretina obyvateľov európskych miest je vystavená vysokým koncentráciám prachových častíc. Ide o veľmi drobné čiastočky s priemerom do 2,5 mikrometra (PM2,5), ktoré sa označujú ako jemný prach. Sú schopné preniknúť až hlboko do dýchacieho systému, preto pre zdravie ľudí predstavujú oveľa väčšie nebezpečenstvo než bežnejšie prachové častice s priemerom do 10 mikrometrov (PM10) Len na ilustráciu, o aké drobné čiastočky ide – jemný plážový piesok má priemer asi 90 mikrometrov a vlas je hrubý 50 až 70 mikrometrov.

Na Slovensku je škodlivým prachovým časticiam vystavených nadpriemerne veľa obyvateľov. Viac ako 12 percent ich žije v oblastiach so zvýšenou koncentráciou častíc PM2,5 v ovzduší, čo je najviac v rámci krajín OECD. Zatiaľ čo koncentrácia väčších častíc PM10 sa blíži k priemeru Európskej únie, pri oxide dusičitom (NO2) je situácia najhoršia v rámci celej EÚ. Aj meranie koncentrácie prízemného ozónu v ovzduší prinieslo zahanbujúce výsledky – v tomto ukazovateli sme v únii tretí najhorší.

Slovensko sa nemá čím chváliť, ani čo sa týka smogu. Vo februári minulého roka nás najväčšie znečistenie ovzdušia smogom za posledných desať rokov zastihlo úplne nepripravených. „Teplári varujú, že v prípade, ak Slovensko neposilní politiku podpory ekologickej centrálnej výroby tepla, na čo poukazuje aj energetická stratégia Európskej únie, situácia sa bude zhoršovať,“ uviedol v stanovisku Slovenský zväz výrobcov tepla.

V roku 2014 slovenskí odborníci vymedzili 18 oblastí, v ktorých zaznamenali prekračovanie hraničných hodnôt niektorých znečisťujúcich látok. Dobrou správou je, že ich počet pomaly klesá. Pred dvoma rokmi ich bolo už len dvanásť. Ide o územie Bratislavy, Košíc a okolitých obcí, Prešova, Trnavy, Trenčína, Prievidze, Banskej Bystrice, Žiliny, Ružomberka, Krompách, Jelšavy s okolím a obec Bystričany v okrese Prievidza. V týchto lokalitách žije dohromady vyše 1,1 milióna obyvateľov SR (21 percent populácie).

Situácia na mnohých miestach pritom stagnuje. „Aj keď prijímaním opatrení došlo k čiastočnému zlepšeniu, naďalej sú zóny a aglomerácie, kde nedodržiavanie limitov pretrváva alebo sa zhoršuje, napríklad v Bratislave a Košiciach. Limitné hodnoty PM10 boli podľa údajov z monitoringu prekročené aj v zónach Prešovského, Trnavského, Banskobystrického a Trenčianskeho kraja,“ upozornila hovorkyňa Najvyššieho kontrolného úradu SR Daniela Bolech Dobáková.

Pokiaľ ide o hlavné mesto, nejaké opatrenia sa tam zrealizovali, ale napriek tomu úroveň emisií zostáva na rovnakej úrovni. Podľa NKÚ za to môžu kroky, ktoré síce zlepšili plynulosť dopravy, no súčasne i jej intenzitu. Negatívny dosah na množstvo emisií má aj súčasný trend narastajúcej výstavby vysokopodlažných budov s veľkým počtom parkovacích miest, ktoré sú nevhodne umiestnené v blízkosti veľkých križovatiek.

Zarážajúce je i zistenie NKÚ, že Slovensko v minulosti síce prijalo viacero strategických a koncepčných materiálov súvisiacich s ochranou ovzdušia, no hlavný z nich už neplatí – Národný program znižovania emisií základných znečisťujúcich látok pokrýval obdobie len do roku 2010. Na Slovensku teda už roky chýba ucelená stratégia ochrany ovzdušia. Nevypracoval sa ani národný program znižovania emisií základných znečisťujúcich látok do roku 2020 alebo 2030.

Ako sa uvádza v záverečnej správe NKÚ, ministerstvo životného prostredia v súčasnosti síce pripravuje novú stratégiu ochrany ovzdušia, ale jej spracovanie a prijatie sa neočakáva skôr ako na budúci rok. V roku 2013 Slovensko prijalo aspoň Stratégiu pre častice PM10.

Kontrola odhalila nedostatky aj v implementácii európskej environmentálnej legislatívy týkajúcej sa ochrany ovzdušia. Napríklad od začiatku platnosti smernice o kvalite okolitého ovzdušia slovenské orgány nezabezpečili dodržiavanie stanovených limitných hodnôt pre vybrané oblasti a koncentrácie prachových častíc PM10, za čo Slovensku dokonca hrozia sankcie zo strany Európskej komisie. Neplnila sa ani limitná hodnota pre oxid dusičitý.

Okrem toho sa ukázalo, že je tu problém so zbieraním a vyhodnocovaním údajov o znečistenom ovzduší. Monitorovacie stanice, ktoré spravuje Slovenský hydrometeorologický ústav, sú totiž v zlom technickom stave a nemajú dostatočnú údržbu.

NKÚ preveril aj deväť vybraných projektov operačného programu Životné prostredie pre obdobie 2007 až 2013. Projekty síce splnili určené ciele, ale zistili sa aj nedostatky. Napríklad v prípade rekonštrukcie kotolne a spaľovne v myjavskej nemocnici s poliklinikou. Až v 58 percentách času tam spaľovňa vôbec nebola v prevádzke, odstavená a nefunkčná zostala i v čase vykonanej kontroly. „Kontrolóri tak použitie 1,3 milióna eur vyhodnotili ako neefektívne a neúčinné,“ zhrnula Bolech Dobáková.

Závery najvyššej kontrolnej inštitúcie teda sú, že prijaté opatrenia na zabezpečenie dobrej kvality ovzdušia nie sú dostatočné a nepodarilo sa dosiahnuť ani stanovené ciele. Preto je podľa NKÚ nevyhnutné vyhodnotiť situáciu a prijať nové, efektívnejšie kroky. Konkrétne opatrenia odporučila i vláde, rezortu životného prostredia či SHMÚ.

Na alarmujúce znečistenie ovzdušia ekologický rezort vlani zareagoval novelou zákona o ovzduší, ktorá začala platiť od decembra minulého roka. Zavádza prísnejšie emisné limity pre stredne veľké spaľovacie zariadenia, zefektívňuje ich monitoring a zároveň zvyšuje informovanosť obyvateľov o smogovej situácii. Pre mestá a obce zavádza možnosť vyhlasovať tzv. nízkoemisné zóny. Samosprávy tak všeobecne záväzným nariadením môžu do takej lokality obmedziť vjazd motorových vozidiel.

„Považujeme za nutné, aby sme legislatívnymi prostriedkami zavádzali prísnejšiu reguláciu znečisťovania ovzdušia. Nesmieme však zabudnúť ani na efektívne financovanie opatrení na zlepšenie jeho kvality či dôsledný monitoring,“ zdôraznila riaditeľka odboru ochrany ovzdušia uvedeného rezortu Zuzana Kocunová. Pre informovanie verejnosti ministerstvo na svojom webovom portáli zriadilo aj internetovú „podstránku“ www.minzp.sk/…ita-ovzdusia, kde sú zhrnuté všetky aktuálne údaje.

Znečistenie ovzdušia na Slovensku

• pre znečistenie ovzdušia jemným prachom ľudia žijú v priemere o vyše 10 mesiacov kratšie
• takmer 6 000 obyvateľov ročne zomiera na následky znečistenia ovzdušia, čo je 20-krát viac ako pri dopravných nehodách
• viac ako 12 percent Slovákov je vystavených zvýšenej koncentrácii jemných prachových častíc PM2,5, čo je najviac v rámci krajín OECD koncentrácia oxidu dusičitého (NO2) je tu najhoršia v rámci EÚ
• koncentrácia prízemného ozónu v ovzduší je tretia najhoršia v rámci EÚ
• tzv. oblastí riadenia kvality ovzdušia, teda lokalít, kde zaznamenali prekročené limity znečisťujúcich látok, bolo pôvodne 19, dnes ich je 12; ich rozloha sa celkovo znížila o 52 percent

Zdroj: Kontrola plnenia záväzkov SR a finančných prostriedkov vynaložených pri zabezpečovaní kvality ovzdušia, NKÚ 2018; MŽP SR

Tuhé znečisťujúce častice (PM)

častice rozptýlené v ovzduší. Patria sem morská soľ, čierne uhlie, prach a kondenzované častice z určitých chemikálií.

Oxid dusičitý (NO2)

vzniká pri spaľovacích procesoch, napríklad v motoroch automobilov a v elektrárňach

Prízemný ozón (O3)

vzniká chemickými reakciami, ktoré vyvoláva slnečné žiarenie, medzi znečisťujúcimi látkami vypúšťanými do ovzdušia, napr. z dopravy, ťažby zemného plynu, skládok a chemikálií používaných v domácnostiach

Oxid siričitý (SO2)

sa uvoľňuje pri spaľovaní palív obsahujúcich síru na účely vykurovania, výroby energie a dopravy. Do ovzdušia sa dostáva aj pri sopečnej činnosti.

Benzo(a)pyrén (BaP)

vzniká pri nedokonalom spaľovaní palív. Medzi hlavné zdroje patrí spaľovanie dreva a odpadu, výroba koksu a ocele a výfukové plyny z motorových vozidiel.

Zdroj: Zdravotné dôsledky znečisteného ovzdušia, MŽP SR