Bratislavskí veslári spomínajú: Keď bol rokenrol nebezpečný

, 06.05.2018 11:00
veslári, Dunaj
Traja veslári - Alexander Egyházy s prezývkou Sandro, Alexander Dénes a Alexander Chovanec zvaný Čuki. Autor: ,

Sedíme nad fotografiami z lodenicových čias a spomíname. V redakcii sa zišli veslári Sandro Egyházy, Alexander Dénes a Čuki Chovanec. Pri prezeraní záberov si znova uvedomujem, že na miestach, kde bývala lodenica, stojí dnes Most SNP, po ktorom často chodím. Je neuveriteľné, že len kúsok odtiaľ bolo pohraničné pásmo a zákaz vstupu. Ostnaté drôty a strážna veža.

„Keď sme chodili do lodenice,“ spomína Alexander Chovanec, prezývaný Čuki, „hrávali sme tam aj pingpong, volejbal a plávali sme v Dunaji. Skákali sme do vody priamo zo strechy lodenice, ktorú vybudoval Sandrov otec na šlepe. A chodili sme aj po okolí, lákali nás lužné lesy okolo Dunaja. Raz sme chceli preskúmať územie oproti lodenici a tam nás zadržali pohraničníci.“

Na tomto malom výlete, len sme odbehli z lodenice, som sa zúčastnila aj ja. V lužnom lesíku nás však pohraničníci chytili a začali vyšetrovať. Či náhodou nechceme utiecť do Rakúska. Boli sme len v teplákoch, nič sme so sebou nemali, ale to nepomohlo. Napokon Čuki zavolal otcovi svojej priateľky Hany, ktorá bola s nami, aby nás vyslobodil. Bol to významný výtvarník Karol Ondreička, ktorého diela boli aj v SNG, ale to by asi ani nezavážilo. Zrejme si nás preverili inak a napokon nás pustili. Bolo to absurdné a z dnešného pohľadu dupľom.

Na fotografiách hľadáme Borisa Reiskupa. Fotky nie sú kvalitné, ale tak sa v šesťdesiatych rokoch amatérsky fotilo – len čierno-biele a nezreteľné. „Na tejto fotke som s Borom. Asistoval som mu pri filmovaní. Mal so sebou kameru a na majstrovstvách Európy filmoval preteky. Neviem však, kde tie filmy sú,“ hovorí Chovanec.

„Škoda, že po Reiskupovi nezostali poriadne fotografie. A neexistuje ani žiadna busta?“ pýtam sa. Reaguje Dénes: „Sochár Tibor Bártfay mu vytvoril mramorovú pamätnú tabuľu. Sú tam zvečnené jeho športové úspechy, ale aj to, že ako chlapec pomáhal partizánom v SNP. Bol totiž zo stredného Slovenska. Pamätná tabuľa je v Olympijskom a športovom múzeu SR. Reiskupova mama dala do múzea všetky jeho trofeje a veci. Je tam aj jeho sako. No portrét nie je ani na pamätnej tabuli.“

Sandro s Čukim ešte spomínajú, ako čistili šlep, ako z neho vynášali kamene a že Sandro býval v rodinnom dome presne oproti šlepu, tam, kde sa dnes parkuje na dvore Incheby. Bola tam aj zámočnícka dielňa a výroba preglejky. To všetko sa pri stavbe lodenice na šlepe zišlo, športovci si ju vybudovali – aj za výdatnej pomoci Sandrovho otca – a starali sa o ňu. Bolo to priam rodinné prostredie, ale aj prísne.

Čuki spomína, že raz mal dvojtýždňový dištanc a nesmel prísť do lodenice. Vraj vtedy pustil "na plné pecky“ tranzistorové rádio. Postavil ho do okna lodenice a púšťal do ticha Viedenskej cesty rokenrol, vtedy nepriateľskú západniarsku hudbu. Vedenie lodenice sa vyľakalo, čo to Čuki stvára! Veď v tých časoch z toho mohla byť nepríjemná aféra a možno aj zrušenie lodenice. Skrátka, bolo to veselé obdobie, ale človek sa ľahko dostal aj do maléru. No mládež sa nebála. Lodenica bola pred rokom 1968 – aj po ňom – miestom, kde panovali férové vzťahy. Darmo boli ostnaté drôty nablízku – Dunaj bol silnejší a vyzýval k slobode.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#veslár
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
29,99
Sweet farebné ruže a gerbery

Sweet farebné ruže a gerbery

39,99
Sweet ružové ľalie

Sweet ružové ľalie

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk