Olympiáda ľudských práv: Mlčanie - zelená pre extrémizmus

Olympiáda ľudských práv oslávila tento rok už 20 rokov. Každoročne sa na súťaži zúčastňuje približne 4 500 - 4 800 stredoškolákov. Denník Pravda udelil tri ceny za najlepšie práce na tému: "Ktoré ľudské práva sú najviac ohrozené extrémizmom? Poraďte verejnej ochrankyni práv, ako môže prispieť k ich účinnej ochrane." Prečítajte si prácu, ktorej Pravda udelila tretiu cenu. Napísal ju Branislav Števonka z Gymnázia sv. Vincenta de Paul v Leviciach.

24.05.2018 06:01
debata
Branislav Števonka. Foto: Robert Hüttner, Pravda
Branislav Števonka Branislav Števonka.

Slovenskú republiku, tak ako zvyšok sveta, napadla obrovská vlna extrémizmu. Za posledných sto rokov prešiel náš národ mnohými zmenami, ktoré ešte aj v súčasnosti ovplyvňujú naše zmýšľanie a vytvárajú náš obraz pred zvyškom sveta. Slovensko konečne nadobudlo slobodu a priestor na rozvoj demokracie a posilnenie ľudských práv. Napriek tomu naša spoločnosť musí čeliť gradujúcemu extrémizmu nielen na regionálnej, ale aj na globálnej úrovni. Každým dňom zabúdame na definíciu liberálnej demokracie a hodnotu ľudských práv, ktorých univerzálnosť kedysi neexistovala. Je najvyšší čas, aby sme si my občania Slovenskej republiky uvedomili dôležitosť ľudských práv a hrozby extrémizmu, ktoré nás bezprostredne ohrozujú.

Predtým, ako vôbec môžem konkretizovať marginálne skupiny, ktorých práva sú ohrozované extrémizmom, by som sa chcel spýtať: Čo je to extrémizmus? Existuje mnoho definícií, typov extrémizmu, či už v histórii, alebo v súčasnosti. Je to však všetko? Sú to len vodcovia extrémistických hnutí, tvorcovia nenávistných ideológií? Určite áno, lenže tak ako všetko na svete nič nie je čierno-biele, nie je taký ani extrémizmus.

Samotná myšlienka intolerancie predstavuje nebezpečenstvo, no reálnou hrozbou sa stáva, až keď jej dáme priestor v spoločnosti. Je nepopierateľným faktom, že vinníkmi sú primárne ľudia, ktorí sa hlásia k nenávistným ideológiám, ale ja si dovolím tvrdiť, že o extrémizmus sa (ne)vedomky pričiňujeme všetci. Dopomáhame mu vždy, keď sedíme v električke a počujeme rasistické narážky. Rovnako keď na rodinnej oslave začujeme islamofóbne poznámky. Kráčame po ulici a sme svedkami homofóbnych útokov. Takýchto situácií je veľa, no podstatné je to, ako sa väčšina z nás zachová. Mlčíme. Niektorých z nás možno ovládne strach, nechuť zapájať sa do konfliktu, čo je svojím spôsobom prirodzená reakcia. Je však dôležité, aby sme si uvedomili, že v tom konkrétnom momente sme dali zelenú extrémizmu, i keď jeho najnevinnejšej, zdanlivo neškodnej podobe. Ľudská pasivita je jedným z mnohých faktorov, prečo je rozšírený extrémizmus, a kým si to sami neuvedomíme, nemôžeme očakávať jeho ústup.

Existuje mnoho skupinových menšín, ktoré extrémisti ohrozujú, no ja som sa rozhodol špecifikovať tú, ktorú poznám najlepšie a jej problematika sa ma bezprostredne dotýka.

„Všetci ľudia sa rodia slobodní a rovní v dôstojnosti a právach. Všetky ľudské práva sú univerzálne, vzájomne previazané, nedeliteľné a navzájom súvisia. Ľudské práva lesieb, gejov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych (LGBTI) ľudí sú súčasťou univerzálnych ľudských práv."

Foto: Robert Hüttner, Pravda
grafitty, grafiti,

Obmedzovanie LGBTIQ+ komunity extrémizmom je komplexnejšia téma, ako si mnohí z nás myslia. Hlavne preto, lebo obete sa boja prehovoriť a trestný čin odmietajú nahlásiť bezpečnostným orgánom štátu. Ako by aj mohli? Na Slovensku nemáme vytvorené priateľské prostredie pre členov LGBTIQ+ komunity. Strach z vyčlenenia zo spoločnosti a veľakrát aj strach zo seba samého/samej im nedáva inú možnosť, ako mlčať.

Ako začínajúci aktivista som mal dosiaľ príležitosti na diskusiu s obeťami extrémizmu rôznych vekových kategórií, na základe čoho som dospel k záveru, že najviac poškodzované sú práve deti v rámci LGBTIQ+ komunity:
„Mal som 14 rokov. V triede som mal spolužiaka, ktorý podporoval Kotlebu. Neskôr sa k nemu pripojili aj chlapci z iných tried. Veľmi som sa ich bál. Niekedy na mňa vykrikovali po škole, ale ja som ich ignoroval. Jedného dňa urobili aj niečo iné. Nechcem ísť do detailov. Nerád na to spomínam. Zbili ma a pýtali sa ma na moju sexualitu. Neviem, čo bolelo viac. Celé sa to stalo rýchlo, no pamätám si, že som cítil veľký odpor k sebe samému. Niekedy ho stále cítim." (Anonym)

Takýchto príbehov máme na Slovensku veľa, žiaľ, sú nám neznáme. Obete sú obklopené intoleranciou, a nielen tou prameniacou z extrémizmu. Musíme čeliť faktu, že homofóbia ovplyvňuje vývin mladých ľudí a môže negatívne ovplyvniť ich duševný stav. Tieto deti nemajú k dispozícii adekvátne poradenské služby v školách a veľakrát riešia situáciu sebapoškodzovaním. Žiadna ľudská bytosť, výhradne nie maloletá osoba, by nemala čeliť takýmto problémom, žiaľ, realita je iná.

Extrémistickí agresori sú podporovaní a utvrdzovaní vo svojich princípoch vzrastajúcim zastúpením extrémistických politických strán v parlamente. Práve tento jav odzrkadľuje intoleranciu slovenskej spoločnosti a fakt, že Slovenská republika nie je zdravým miestom pre život LGBTIQ+ ľudí.

Východiskový materiál Práva LGBTI ľudí uvádza: „Násilie proti LGBTI ľuďom má tendenciu byť obzvlášť závažné v porovnaní s inými trestnými činmi. Podľa Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) sú homofóbne trestné činy z nenávisti charakterizované vysokou mierou krutosti a brutality.“

V rámci LGBTIQ+ spektra by sa mala venovať väčšia pozornosť transrodovým ľuďom, ktorí okrem šikanovania zo strany extrémistov musia čeliť porušovaniu ľudských práv aj zo strany štátu. Sú nútení podstúpiť povinnú sterilizáciu, čo považujem za rozpor s ľudskými právami. S procesom tranzície je spojených mnoho problémov, ktoré transrodovým ľuďom sťažujú život a vystavujú ich zaručenej diskriminácii a nenávistným útokom v budúcnosti.

Na Slovensku nemáme orgán verejnej moci, ktorý by primárne riešil problematiku diskriminácie na základe sexuálnej orientácie a rodovej identity, máme však inštitút verejného ochrancu/ochrankyne ľudských práv.

Boj proti extrémizmu by sa mal začínať v oblasti školstva, kde musia byť jasne ustanovené hodnoty našej krajiny, ktoré sa v súčasnosti opierajú o dôležitosť ľudských práv a ich nevyhnutnú implementáciu. Školstvo však nedáva dostatočný dôraz na oboznamovanie detí s marginálnymi skupinami. Každý z nás má právo na vzdelanie, v rámci čoho by mala mládež pochopiť všetky aspekty spoločnosti. V tomto prípade by mohla pani ombudsmanka odporučiť ministerstvu školstva zakomponovať do osnov výučbu o skupinových menšinách.

Mohli by sme sa inšpirovať škandinávskymi krajinami. Z vlastnej skúsenosti zo štúdia na strednej škole v Dánsku môžem potvrdiť, že vyučovacie hodiny zamerané na LGBTIQ+ spektrum poskytli študentom odpovede na nezodpovedané otázky. Vysvetlili nám základnú terminológiu, umožnili diskutovať a skúmať túto problematiku. Vytvorili inkluzívnu komunitu a prelomili ľady medzi rôznymi ideológiami. „Ako pedagóg pociťujem povinnosť viesť mojich študentov k demokratickým princípom. Mladí ľudia by mali spoznávať ľudskú diverzitu, ak chceme, aby z nich vyrástli tolerantní občania demokratickej spoločnosti," povedal Lars Andreassen, učiteľ politickej filozofie a psychológie.

Alternatívou by mohli byť aj besedy pre študentov priamo s pani ombudsmankou. Jej pozícia ju robí dostatočne kompetentnou na to, aby ľudské práva šírila medzi mladými ľuďmi. Práve ona by mohla priviesť mládež k rešpektovaniu ľudských práv a odvráteniu sa od nenávistných názorov. V kontexte prevencie pred extrémizmom by mohla pani ombudsmanka poukázať na nevyhnutnosť kritického myslenia. Mladí ľudia by mali vedieť vyhľadávať pravdivé informácie, pracovať s nimi a odlišovať ich od hoaxu. Práve toto by mohlo byť kľúčom k zastaveniu radikalizácie mládeže. Najdôležitejšou vecou by však mala byť viditeľnosť LGBTIQ+ spektra. Občania Slovenskej republiky by mali pociťovať skutočné zastúpenie tejto komunity v spoločnosti. Za posledný rok pani ombudsmanka aktívne podporovala LGBTIQ+ komunitu, za čo jej patrí veľká vďaka. Viackrát otvorila diskusiu na túto problematiku, čím dokázala, že ľudskoprávne hnutie na Slovensku ide dobrým smerom.

Na konci dňa nemôžeme zabúdať, že napriek tomu, že naša spoločnosť prechádza drastickými zmenami, nesmieme zopakovať mylné kroky z minulosti. Tolerancia je jedným zo základných kameňov liberálnej demokracie a jej rozvoj by mal byť prioritou pri zabezpečovaní mieru a prosperity každého z nás.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #extrémizmus #Olympiáda ľudských práv