Hitler spáchal samovraždu, potvrdili vedci

Koniec konšpiráciám. Spory o tom, či vodca nacistickej ríše neunikol z Berlína a nedožil niekde v Južnej Amerike, by sa po 73 rokoch mali definitívne skončiť.

26.05.2018 12:00
Adolf Hitler, Eva Braunová Foto:
Adolf Hitler a Eva Braunová.
debata (15)

Francúzski vedci pod vedením súdneho lekára Philippa Charliera s konečnou platnosťou dokázali, že chrup, ktorý sa spolu s ďalšími časťami lebky nachádza v ruskom štátnom archíve, patrí Adolfovi Hitlerovi. Analýza zároveň potvrdila, že zomrel tak, ako opisovali svedkovia.

Francúzi využili možnosť, s ktorou prišiel ruský archív. Charlierovmu tímu umožnil prístup k führerovým pozostatkom v marci a júli minulého roka. Výsledky výskumu pred pár dňami zverejnil odborný časopis European Journal of International Medicine a následne o ňom informovali niektoré médiá vrátane nemeckého denníka Die Welt.

Zuby patrili Hitlerovi

Podľa francúzskych odborníkov niet pochýb, že zachované zuby skutočne patrili Hitlerovi. „Neušiel na ponorke do Argentíny ani nie je na tajnej základni v Antarktíde či na odvrátenej strane Mesiaca,“ vyvrátil Charlier konšpiračné teórie, čo sa spájali s Hitlerovým koncom. S podobným výskumom má už skúsenosti. V minulosti sa podieľal i na analýze pozostatkov anglického kráľa Richarda Levie srdce či francúzskeho panovníka Ľudovíta IX., skúmal aj falošné relikvie Jany z Arku (Panny Orleánskej).

Hitler sa zabil popoludní 30. apríla 1945, keď už sovietske vojská stáli len niekoľko stoviek metrov od jeho bunkra v záhrade ríšskeho kancelárstva. Podľa jeho pokynov ho spolu s manželkou Evou Braunovou, ktorá tiež zvolila dobrovoľnú smrť, vyniesli pred bunker, poliali benzínom, zapálili a pozostatky zakopali.

Sovietski vojaci ich o pár dní síce našli, no poľný lekár, ktorý zuhoľnatené telá prezeral, pitvu zbabral. V ústach mŕtvoly našiel drobné sklené črepiny – ako od ampulky s kyanidom, a tak dospel k záveru, že išlo o otravu cyankáli. Lebečné kosti ani orgány v mŕtvom tele však poriadne nepreskúmal. Laboratórne testy pritom už v máji 1945 potvrdili, že v orgánoch niet ani stopy po kyanide. Preto sa vtedy predpokladalo, že ak aj Hitler rozhrýzol ampulku, jed neúčinkoval a pravou príčinou smrti bolo zastrelenie. To, že ide o nacistického vodcu, potvrdil nemecký zubný technik, ktorý spoznal jeho čeľusť.

Vodca použil cyankáli

Pochybnosti o Hitlerovom konci však pretrvávali. O to viac, že istí si neboli ani zahraniční experti. Nemecký forenzný biológ Mark Benecke a americký antropológ Nick Bellantoni, ktorí sa v uplynulých rokoch dostali k spomenutým pozostatkom, napríklad zistili, že fragment lebky s otvorom po výstrele v skutočnosti nepatrí Hitlerovi, lebo je to hlava ženy. To vrhalo podozrenie aj na zvyšné dôkazy z moskovského archívu – aké relikty tam vlastne majú a čiu mŕtvolu našli v Berlíne? Zdá sa, že s podobnými otázkami je už koniec.

Charlier s kolegami potvrdil, že obe časti chrupu – zubný mostík zo zlata s deviatimi zubmi hornej čeľuste a spodná čeľusť s 15 zubmi, kde bola protéza – sú bezpochyby Hitlerove. A nielen preto, že v nich nenašiel stopy po mäse, keďže Hitler bol vegetarián. Ich závery vnášajú viac svetla i do toho, ako sa jeho samovražda mohla odohrať. Už pri pitve v máji 1945 sa ukázalo, že desať z 15 dolných zubov bolo umelých alebo upravených plombami. Aj ostatné však boli značne potrebované, čo svedčilo o tom, že Hitler o chrup veľmi nedbal. Na zubnej sklovine sa navyše našiel zvláštny modrastý lesk.

Podľa francúzskych expertov je práve to dôkazom, že ríšsky vodca použil ampulku cyankáli. Rovnaké modrasté zafarbenie totiž objavili aj na umelých zuboch. Charlier je presvedčený, že to spôsobila chemická reakcia medzi kyanidom (draselnou soľou kyseliny kyanovodíkovej) a kovom na Hitlerovej protéze. To by potvrdzovalo svedectvá, že führer okrem pištole použil i jed.

Strelil sa do spánku?

Keď ešte na jar 1946 Sovieti zhromaždili všetkých svedkov, čo mali k dispozícii, aby spravili rekonštrukciu Hitlerovej smrti, vyšlo najavo, že sa výpovede v mnohých veciach líšia. Nielen pri opise polohy tiel, ale aj v tom, ako sa mal ríšsky vodca zabiť. Niekto tvrdil, že si strelil do spánku, iný, že do úst, ďalší, že sa otrávil. Podľa jednej verzie mu mal dokonca na druhý svet pomôcť jeho komorník. Expertíza Charlierovho tímu zrejme pomôže objasniť aj tieto nezrovnalosti. Na zuboch totiž nenašli nijaké stopy po strelnom prachu, čo znamená, že sa nezabil výstrelom do úst. Hlaveň pištole si musel priložiť na inú časť hlavy. Zostáva však ešte jedna otázka.

Nemohli sa všetci pomýliť pri porovnávaní Hitlerovho chrupu? Jeho prvý nákres spravil už v americkom zajateckom tábore zubár Hugo Johannes Blaschke. Ako SS–Brigadeführer chcel preukázať svoju ústretovosť, a tak spamäti opísal zuby svojho najvzácnejšieho pacienta. Mal naozaj výbornú pamäť, takmer do detailov sa to zhodovalo s chrupom, ktorý pri pitve skúmali Sovieti. Akékoľvek pochybnosti, či nejde o podvrh, rozptýlil o štvrťstoročie neskôr nález v americkom národnom archíve vo Washingtone. V dovtedy nepovšimnutom spise tam objavili päť röntgenových snímok. Vznikli v septembri a októbri 1944 vo vojenskom lazarete Karlshof v niekdajšom východopruskom meste Rastenburg, pri ktorom mal vtedy Hitler hlavný stan známy ako Vlčí brloh. Na röntgenoch bola jeho hlava. Lekár Erwin Giesing ich dal urobiť, aby odhalil príčinu führerových zdravotných problémov. To, čo si laik asi nevšimne, odborníkom udrie ihneď do očí – Blaschkeho nákres, röntgenové snímky z Rastenburgu a časti chrupu v ruskom archíve sú totožné. Sú to zuby Adolfa Hitlera.

© Autorské práva vyhradené

15 debata chyba
Viac na túto tému: #nacizmus #samovražda #Adolf Hitler #druhá svetová vojna