Ak by som mala peniaze a mohla si zakúpiť let, tak s radosťou by som sa vybrala opäť do kozmu. A vydala by som sa trebárs aj na tzv. jednosmernú misiu na červenú planétu. Pokojne, na Mars bez spiatočnej letenky,“ zdôverila sa novinárom Valentína Tereškovová pri príležitosti 75. narodenín. Od jej letu do vesmíru práve dnes uplynulo 55 rokov a prvá žena v kozme má dnes 81 rokov. O návrat medzi ženskú kozmickú elitu sa pokúsila ešte aj v roku 1978, napokon však vybrali mladšiu Svetlanu Savickú. Tereškovová neprešla lekárskymi prehliadkami. No ani po rokoch akoby nevedela zabudnúť, že namiesto nej vtedy letela iná žena. Počas návštevy Bratislavy pre Pravdu chladne utrúsila: „Nestýkame sa.“
Plusom testov však bolo, že sa počas nich zoznámila so svojím budúcim manželom, lekárom Julijom Šapošnikovom, neskoršie riaditeľom vojenského Ústredného ústavu traumatológie a ortopédie. Po jeho smrti v roku 1999 žije generálmajorka Tereškovová osamotene na svojej „dači“ (chate) z červených tehál neďaleko Hviezdneho mestečka a stýka sa väčšinou iba s dcérou Jelenou a vnukmi Andrejom a Alexejom.
V lete 1963 to však bolo čosi iné. Vtedajší sovietsky líder Nikita Chruščov tlačil na Sergeja Koroľova, šéfa prípravy kozmonautov a hlavného konštruktéra, aby poslal do vesmíru ženu. Tým skôr, že Američania v tomto smere napredovali. Vybrali napokon 800 uchádzačiek a z nich prešlo sitom 30. Napokon dostalo dôveru päť dievčat a Tereškovová nebola prvou v zozname. Lekárske testy mala dokonca najhoršie. Chruščov ju však pretlačil. Mala totiž „ideálny“ robotnícky pôvod a pochádzala z malej dediny, jednoduchej rodiny a vyučila sa za tkáčku. Adeptky pritom museli čeliť náročným podmienkam: vysokým teplotám, vlhkosti, zvyknúť si na bezváhový stav, pristávať na vode, skákať s padákom. Kandidátky absolvovali aj psychotesty.
Ako sa ukázalo, najväčšími problémom Tereškovovej bolo prekonanie nevoľnosti, letargie a ospalosti. Vo vesmíre dokonca prestala reagovať na otázky z riadiaceho strediska. Zaspala od únavy a nakoniec ju zobudil až ďalší kozmonaut Valerij Bykovskij, ktorý letel „neďaleko“. Oficiálne miesta tiež roky mlčali o nedokonalosti samotnej kozmickej lode. Existovalo riziko, že Tereškovová namiesto pristátia na Zemi zahynie v nekonečnom vesmíre. Zachránil ju Jurij Gagarin, prvý kozmonaut sveta, ktorý kontroloval let a vymyslel spôsob, ako kolegyňu dostať späť. Pristátie v Altajskom kraji nebolo hladké. Vyčerpaná kozmonautka sa doslova zvalila na plecia miestnych obyvateľov. S potešením sa prezliekla do civilu, ktorý je priniesli, a vrhla sa na ponúknutú dedinskú stravu vo forme zemiakov, kvasu a chleba. Koroľov ju vraj za to vôbec nepochválil. Veď svojím konaním „narušila čistotu experimentu“.
Po Tereškovovej sa na dlhé roky ženy do kozmu nedostali. Ako sa vo vtedajších dokumentoch konštatovalo, súviselo to s „individuálnymi špecifikami ženského organizmu“.
3 x Valentina Tereškovová
- V roku 1963 absolvovala 48 obletov Zeme na kozmickej lodi Vostok 6.
- Let trval 70 hodín a 41 minút.
- S prvým manželom, kozmonautom Andrijanom Nikolajevom má dcéru Jelenu. Neskôr sa vydala za lekára Julia Šapošnikova.