Tučný a večne hladný kocúr Garfield od 19. júna 1978 žne úspech na celom svete. Kresliar Jim Davis si vraj za vzor zobral mačky, ktoré ako dieťa poznal na rodinnej farme. Meno pre hrdinu (a vraj aj niektoré vlastnosti a nedostatky) si požičal od svojho dedka.
Garfield však nie je len prefíkaný a lenivý sud sadla, ktorý sa ustavične háda s hovoriacou váhou. Občas dokáže byť aj milý. Napríklad k medvedíkovi Pookymu, ktorý je jeho najlepším priateľom. A to predovšetkým preto, lebo sa s ním nemusí deliť o jedlo – Pooky je totiž z plyšu. Garfield je jednoducho kocúr, aký má byť – nezávislý, tvrdohlavý, prefíkaný a občas aj pekne bláznivý. Každý majiteľ mačky môže potvrdiť, že Jim Davis je dobrý pozorovateľ mačacieho správania. Väčšinu Garfieldových kúskov totiž zažil na vlastnej koži. A čo nepochádza od mačiek, to je v Davisovom komikse odpozorované od ľudí. Napríklad nočné vyjedanie chladničky, odpor k rannému vstávaniu či pondelkovým ránam.
Garfieldova celosvetová popularita je daná práve tým, že v jeho príbehoch sa môže spoznať doslova každý, či už má doma mačku, alebo nie. Príbehy tučného, lenivého a večne hladného kocúra, ktorý miluje lazane a nechytá myši, si obľúbili stámilióny ľudí po celom svete. Komu navyše tlačený Garfield nestačí, môže si pozrieť animované príbehy alebo celovečerný hraný film.