Cez modranskú trampskú osadu Čierny medveď poskakuje malý potok, lúče slnka križujú dym z ohniska, schádzajú sa ľudia. Podaktorí sem išli vyše 20 kilometrov pešo s celými rodinami z druhej strany Malých Karpát, z Kuchyne. Niektorých priviedol chodník. Iní sa znenazdajky vynoria z lesa. Odkiaľ sa vynoril tramping? Svoje východisko má vo woodcrafterskom (zálesáckom) hnutí, ktoré v USA založil spisovateľ, výtvarník a milovník prírody Ernest Thompson Seton a ktoré ovplyvnilo aj rozvoj skautingu.
„Trampi sa však odštiepili od skautského hnutia, pretože im nevyhovovali prísne pravidlá, nosenie rovnošiat, ranné vstávanie, budíčky, nástupy. Nepozdával sa im vojenský štýl, ktorý do skautingu vniesol jeho zakladateľ, bývalý príslušník britskej armády Robert Baden-Powell,“ naznačuje Artúr „Arťo“ Soldán, spisovateľ a predseda trampského občianskeho združenia Priatelia lesa. Trampi sa podľa neho dodnes dôrazne dištancujú od akýchkoľvek iných militantných združení a hnutí.
Prví trampi sa nazývali divokí skauti. Prvý doložiteľný trampský „vander“ (výprava) z územia Česka a Slovenska siaha až do roku 1916, keď pražskí trampi vyrazili do Svätojánskych prúdov na Vltave. Nuž a v roku 1918 tam zapúšťajú korene – zakladajú prvú trampskú osadu Ztracená naděje – Ztracenka. Ďalšie osady pribúdajú rýchlo, pri riekach, najmä pri Sázave, a potom v horách. V Československej republike sa trampské hnutie rozvinulo do fenoménu, ktorý nemá vo svete obdobu.
Tramping sa síce objavuje aj v Austrálii, USA, na Novom Zélande, no v Československu predstavoval zvláštnu zmes romantiky, úteku z mestského prostredia, prežitia v prírode a idealizovaných predstáv o divokom západe. Na rozdiel od mnohých vtedajších spolkov bol tento zrazu bez prepracovaných regúl, bez dômyselnej hierarchie. Aj preto tramping provokoval a často ho chceli zakázať…
Celú reportáž Andreja Baráta nájdete v prílohe Víkend v sobotu 7. júla.
V aktuálnom Víkende nájdete aj:
Spoločnosť, ktorú nekonfrontuje kultúra, nestojí za veľa
„Európa je krajne rozporuplná vec, ktorá nie je len rodiskom veľkej kultúry a slávnych demokratických hodnôt, ale tiež je rodiskom kolonializmu, imperializmu, vražedných vojen, antisemitizmu a xenofóbie. Ak chceme byť súčasťou Európy, mali by sme pochopiť, že to všetko nám patrí. Môžeme prekonať to zlé len spoločnou prácou, nie selektívnym zabudnutím," v rozhovore s Igorom Danišom pre Pravdu zdôrazňuje americký filozof a antropológ pôsobiaci na Slovensku a v Česku Joseph Grim Feinberg.
Anticyriliáda alebo Mali sme tu slovanské písmo už pred vierozvestcami?
Zďaleka nie každý na Slovensku slávi 5. júla dvoch vierozvestcov, sú ľudia, ktorí si výročie ich príchodu do našich končín dokonca pripomínajú ako začiatok zlých čias alebo historickú katastrofu. Ďalší význam byzantskej misie znižujú, ak už nie bagatelizujú. Nie je ich veľa, ale aj tak – ako to zdôvodňujú?
Celý článok v pravidelnej rubrike Neznáma história Vladimíra Jancuru čítajte v prílohe Víkend v sobotu 7. júla.