Smrti v lietadle unikol v poslednej chvíli

Už vyše štyridsať rokov ho vždy trocha zamrazí, keď niekto spomenie zrútenie dopravného lietadla na bratislavských Zlatých pieskoch, pri ktorom v lete 1976 zahynulo 76 ľudí. Len pramálo chýbalo, aby bolo na zozname obetí aj jeho meno... Vlastne tam mal byť. No mal neuveriteľné šťastie.

12.08.2018 12:00
debata (42)

Pre vtedy 43-ročného bratislavského pedagóga Júliusa Drgoňu to bolo leto ako každé iné. Prvú polovicu prázdnin trávil na Počúvadle ako vedúci medzinárodného mládežníckeho tábora, do ktorého prišli študenti z rôznych kútov sveta a zo spriatelených organizácií vtedajšieho Socialistického zväzu mládeže. Na prelome júla a augusta už mal tráviť dovolenku s rodinou.

Za život vďačí Egypťanom

Zahraniční študenti počas svojho pobytu v Československu sprvu objavovali krásy okolia Banskej Štiavnice, potom sa na posledný týždeň presunuli do Prahy, odkiaľ mali letieť do svojich domovov. Aj Július Drgoňa sa mal 28. júla vrátiť do Bratislavy. Na ďalší deň už mal byť na ceste k moru.

Trosky iľjušina, ktorý spadol v júli 1976 do... Foto: Juraj Pucher/archív TASR
Zlaté piesky, Iľjušin Trosky iľjušina, ktorý spadol v júli 1976 do jazera na bratislavských Zlatých pieskoch.

„Na poslednú chvíľu sa však zmenil plán,“ spomína. Vysvitlo, že egyptská delegácia má odcestovať z Prahy až 28. júla podvečer, kým lietadlo do Bratislavy odlietalo už v ten deň ráno. Kto teda počká a Egypťanov oficiálne vyprevadí? Voľba padla na naňho. Napokon, ako vedúcemu tábora prináležalo rozlúčiť sa s hosťami práve jemu. Nadšený však sprvu vôbec nebol. „Nechcel som čakať, ešte som argumentoval, že musím domov, lebo dvadsiateho deviateho odchádzam na dovolenku…“ Lenže nedalo sa. Povinnosť je povinnosť.

Deň hore-dolu, utešoval sa Július Drgoňa v duchu. A ani mu nenapadlo oznámiť domov, že príde neskôr. Preto keď v horúce júlové dopoludnie pred zrakmi vydesených rekreantov na kraji Bratislavy spadol do jazera Zlaté piesky ruský iľjušin Československých aerolínií, jeho rodina, podobne ako mnohé ďalšie, zažila krušné chvíle.

Dve hodiny stresu

„Mojou prvou reakciou bol obrovský šok,“ vracia sa k tomuto dňu pani Eva. „Vedela som, že manžel sa mal vrátiť, a cítila som sa hrozne…“ No po prvotnom strese sa náhle spamätala. „Neviem, prečo som si pomyslela, že sa predsa stáva kadečo, napríklad nie každý na svoj let aj nastúpi. Preto som zavolala jednej známej, ktorá mala kontakty takpovediac na každú stranu, a hovorím jej – môžeš sa nejako dostať k zoznamu pasažierov?“

Július Drgoňa dnes vo svojej záhrade. Foto: Pravda, Patrícia Poprocká
Zlaté piesky, Drgoňa Július Július Drgoňa dnes vo svojej záhrade.

To vôbec nebolo jednoduché, vtedajší režim okolnosti tragédie zahmlieval, neboli mobily ani internet, len ťažko bolo dopátrať sa nejakých informácií. Nevedelo sa ani, koľko ľudí prežilo, a či vôbec niekto. Celá republika bola ohromená leteckou katastrofou, ktorá sa zaradila medzi najhoršie v jej histórii.

„Asi o dve hodiny mi známa zavolala, že môj manžel na zozname nie je. To ma trocha upokojilo, hoci som nevedela nič viac, kde je, či sa mu nič nestalo, a, pochopiteľne, bola som stále nešťastná z celej tej katastrofy,“ opisuje pani Eva.

Deň v nevedomosti

A Július Drgoňa sa zatiaľ bezstarostne prechádzal Prahou s poslednými účastníkmi tábora. „O ničom som nevedel, ukazoval som im ešte nejaké pamätihodnosti, boli sme na obede, o aktuálne dianie sme sa nezaujímali… Nikto nečakal, že by sa niečo mohlo stať,“ opisuje.

O havárii sa dozvedel až večer, z novín. „No ani vtedy mi to ešte nedochádzalo. Videl som vo večerníku obrovský titulok v zmysle, že na Zlatých pieskoch spadlo lietadlo. Najprv som si pomyslel, že havarovalo v Bulharsku.“ Až keď si prečítal, že ku katastrofe došlo ráno v slovenskom hlavnom meste na pravidelnej linke Praha – Bratislava, pochopil, že to bolo jeho lietadlo… A že sa práve druhýkrát narodil, nech to znie akokoľvek frázovito.

Vtedy si konečne spomenul, že musí zavolať domov. „Keď sa mi večer ozval: Ja žijem!, odvetila som: Ja to už dávno viem,“ usmieva sa pani Drgoňová.

Zachránil sa podobne ako Pavol Hammel

Na druhý deň cestoval Július Drgoňa do Bratislavy – lietadlom. Strach necítil. „Čo som mal robiť? Takto to bolo dané, tak som šiel.. Načo sa zbytočne obávať? Navyše, dvakrát po sebe sa takéto veci nestávajú,“ pokrčí plecami.

Doma ho vítali, akoby vstal z mŕtvych. Rodina, známi… „No stále šlo všetko ešte akoby pomimo mňa. Až kým som na ďalší deň nešiel po auto, ktoré zostalo v tábore na Počúvadle, keďže odtiaľ sme pred týždňom šli do Prahy vlakom. Ako som videl na Zlatých pieskoch trčať z vody chvost toho lietadla, nebolo mi veru všetko jedno. Mal som zimomriavky po celom tele.“

O svojom náhodnom úniku od takmer istej smrti sa dnes 85-ročný Július Drgoňa príliš nezmieňuje. „Načo? Prežil som, takto to asi malo byť,“ hovorí skromne. S úsmevom dodáva, že majú podobný osud so spevákom Pavlom Hammelom. O ňom je známe, že mal byť tiež na palube osudného iľjušina, po preflámovanej noci však let zaspal.

Učil a lietal až do penzie

Od júla 1976 sedel Július Drgoňa v lietadlách ešte nespočetnekrát. Nikdy sa mu nič dramatické neprihodilo. So zväzákmi naďalej cestoval po svete do medzinárodných táborov, až kým ich po páde režimu v roku 1989 nezrušili. Samozrejme, zažil aj ťažké situácie, tie mu však spôsobili skôr jeho študenti než dopravná technika.

„V zábavnom parku v Dánsku sa nám stratil študent,“ spomína na jednu z nich. „Mali pokyny byť stále vo dvojiciach, no jeho nebolo. Večer o jedenástej spočítavame skupinu, a on chýba. Veruže nás oblieval studený pot. Ako ho v tom mravenisku hľadať?“ Napokon mladík došiel s tým, že sa zdržal pri nejakej atrakcii. Ale problémom nebol koniec. Vysvitlo, že niekde stratil tašku s dokladmi. „Neostávalo nám iné, len sa s ním znova vydať po celej jeho trase zábavným parkom. Našťastie sme tašku našli pri jednom stolíku tak, ako ju tam zabudol,“ hovorí Július Drgoňa.

Školstvu zostal PaedDr. Július Drgoňa verný po celý život. Učil ruštinu, telocvik, neskôr bol riaditeľom na bratislavskom Gymnáziu Ivana Horvátha. Učil ešte aj ako penzista, až do svojich 75 rokov. A športoval. Donedávna dokonca dochádzal desať kilometrov do svojej záhrady na bicykli. Dnes si už radšej zoberie auto, no stále si naplno užíva dôchodok, teší sa z úspechov dvoch synov a vnúčat.

Zrútenie Iľjušina 18B na Zlatých pieskoch

  • Lietadlo Československých aerolínií na pravidelnej linke Praha – Bratislava sa zrútilo do jazera Zlaté piesky tesne pred pristátím 28. júla 1976. Na palube bolo 79 ľudí vrátane posádky. * * Katastrofu prežili traja, ktorí sedeli v zadnej časti lietadla. Hoci pri predchádzajúcom lete z Líbye mal stroj ruskej výroby technické problémy, tie neboli príčinou zrútenia. Iľjušin 18B spadol v dôsledku reťazca chýb a nedorozumení, ktoré vznikli pri komunikácii s riadiacou vežou.
  • Lietadlo sa po zlých údajoch z veže približovalo k letisku prirýchlo a vo vysokej výške, preto muselo na pristátie klesať prudšie, než býva zvykom, a vychýlilo sa od pristávacej dráhy. Hoci sa podľa expertov dalo aj za týchto podmienok pristáť, kapitán sa rozhodol priblíženie radšej zopakovať a urobiť ešte jeden okruh. Stroj však mal malú výšku, takže vysadil jeden z motorov. Mechanik ho chcel vypnúť aj manuálne, omylom však vypol iný motor. Lietadlo tak zostalo na pravej strane bez pohonu a spadlo do jazera.
  • Jeho trup sa rozlomil a nad hladinou trčala iba zadná časť s kormidlom. V mieste pádu bolo jazero hlboké 17 metrov, trup musel na breh vytiahnuť tank. Väčšina cestujúcich zahynula hneď po náraze na následky ťažkých mechanických poranení. Náraz bol taký silný, že vytrhal sedadlá z podlahy a pretrhol aj zapnuté bezpečnostné pásy.
  • Ešte rok po nehode bol zakázaný prístup na prírodné kúpalisko, pretože do vody uniklo 6¤500 kg leteckého benzínu.
  • Štvormotorový vrtuľový Iľjušin Il-18B mal imatrikulačnú značku OK-NAB. Vyrobili ho v roku 1960 a piloti ho prezývali Boženka. Lietadlá Il-18 boli považované za spoľahlivé stroje, ktoré zniesli aj hrubšie zaobchádzanie.

© Autorské práva vyhradené

42 debata chyba
Viac na túto tému: #Zlaté piesky #letecká havária #nehoda lietadla #letecká havária na Zlatých pieskoch