Slavomír Michálek: Nechceli sme spomienky
Áno, je to kniha o Dubčekovi, ale je to aj publikácia o vývoji Slovenska v zlomových momentoch. Moja kapitola je o tom, ak reagovali USA, ale nie je to len o Dubčekovi. Je to celkový obraz ich chápania danej situácie. Kolega Benko písal kapitolu o boľševizme a o tom období, keď boli Dubčekovci v Rusku či v Chicagu v Spojených štátoch. Tiež zachytáva situáciu doma na Slovensku, ale aj v medzinárodných súvislostiach. A tiež ako to bolo v rodinách. Ako tí ľudia uvažovali? Kde sa tu ten boľševizmus vzal?
Aj kolegovia, ktorí spracovávali ďalšie obdobia, zmapovali celú spoločnosť a dianie v nej. Od politickej situácie cez ekonomiku a kultúru, po spoločenský, stranícky či osobnostný život. Pozreli sa na to z rôznych uhlov pohľadu. Dubček je v texte stále prítomný, ale nie, že by sa citovalo to, čo Dubček vtedy povedal alebo napísal. Je zachytené všetko, čo sa naokolo dialo. Až po roky deväťdesiate. Pri ich spracovaní sme oslovili aj českých kolegov, ktorí mapovali obdobie, keď bol Dubček predsedom parlamentu.
Veľmi zaujímavá je napríklad kapitola Petra Weissa, ktorý bol účastníkom politických hier, najmä v deväťdesiatych rokoch, keď nastal prechod, a prerod Dubčeka, do sociálnej demokracie. Peter Weiss bol toho diania účastníkom, ale na druhej strane sa na veci pozerá ako historik a odvoláva sa na pramene. Na literatúru, na dobovú tlač. To je veľmi zaujímavý aspekt: Vnímanie Dubčeka v európskom a v sociálno-demokratickom rozmere.
Zaujímavá je aj kapitola, ktorú robil Ivan Laluha s Jozefom Žatkuliakom, kde hovoria o vnútornej emigrácii Dubčeka v období normalizácie. A to je tiež niečo, čo pravdepodobne zarezonuje. V takomto type literatúry býva zvykom spomínať, ale my sme nechceli skĺznuť do spomienok. Nechceli sme, aby hovorili ľudia, ako si ho pamätajú. Preto sme si stanovili presný zámer. Zastúpená je aj česká strana a mladá generácia. Kniha je o tom, ako Dubčeka vnímame my historici.“
Miroslav Londák: Ponúkame informácie
O Alexandrovi Dubčekovi existuje veľa svedectiev, aj veľa búst, ale takéto dielo zatiaľ neexistuje. Kniha, v ktorej si čitateľ môže tak prehľadne, chronologicky pozrieť vývoj života a literatúru o Dubčekovi. Históriu robíme pozitivistickým spôsobom a nechávame na čitateľovi, aby si utvoril názor. Nedávame nálepky, nedramatizujeme, nehodnotíme, neposudzujeme Dubčeka, ale snažíme sa priniesť čo najviac informácií. Kolegovia Adam Hudek a Juraj Benko majú v knihe text, z ktorého vyplýva, že my Dubčeka ani nevynášame do neba, ani ho nechceme zahrabať pod čiernu zem. Vnímame ho ako produkt danej doby a spoločnosti.
Nie sme poplatní žiadnym tendenciám, či už robiť z neho nímanda alebo modlu. Táto knižka je súčasťou viacerých aktivít k výročiu 21. augusta 1968, ale považujeme ju za hlavný výstup. Náš ústav vydáva monografie o osobnostiach. V roku 2013 vyšla napríklad rozsiahla monografia o Gustávovi Husákovi Moc politiky, politik moci. Teraz sme urobili Dubčeka. Táto kolektívna monografia, podobne ako tá o Gustávovi Husákovi, má zreteľnú koncepciu. Je to prvá práca tohto druhu, ktorá je robená chronologicky. Zachytáva život Dubčeka v dvadsiatom storočí a na základe toho môže človek pochopiť vývin Slovenska a Československa.
Vlasta Jaksicsová: Chcelo to esej
V tomto duchu som aj poňala úvodnú kapitolu – ako historickú esej, pohybujúcu sa práve v mantineloch krajností adorácie alebo zatratenia. Viac-menej som sa snažila vypichnúť v texte základné aspekty, ktoré formovali Dubčekovu osobnosť. Realitu v ktorej žil a v ktorej – ako politik, ako prvý muž – rozhodoval. Myslím si, že vstup do tej problematiky je ešte stále otvorený.
Citáty z knihy Dubček
Miroslav Londák, úryvok z kapitoly Dubček a „socializmus s ľudskou tvárou“:
„Z podnetu A. Dubčeka vznikol už v apríli 1968 dokument, ktorý vychádzal z tézy, že Československo je štátom dvoch rovnoprávnych národov, pričom jeho ekonomika sa chápala ako integrovaná syntéza dvoch národných ekonomík. Podľa neho sa dovtedajšia integrácia uskutočňovala vrchnostensky, administratívne, zhora a bola neracionálna, čo koniec koncov, pôsobilo proti ekonomickým záujmom oboch národno-politických oblastí. Deformácie z nej vyplývajúce sa pritom vecne výraznejšie prejavili v slovenskej ekonomike, napríklad pri dôsledkoch ekonomickej reformy.“
Slavomír Michálek, z kapitoly Dubček očami USA a Západu do augusta 1968:
„USA okrem verbálneho odsúdenia invázie, najmä vďaka aktivite exilových politikov združených v Rade slobodného Československa a amerických krajanov, prakticky nezasiahli, lebo nechceli narušiť krehké zlepšenie bipolárnych americko-sovietskych vzťahov vrátane odzbrojovacieho procesu a mierového využitia atómovej energie.“
Foto: VEDA-VYDAVATEĽSTVO SAV
Stanislav Sikora, z kapitoly Alexander Dubček a socializmus s ľudskou tvárou:
Nástup A. Dubčeka do najvyššej funkcie v KSČ pochopiteľne skutočnej reforme socializmu sovietskeho typu len pootvoril dvere. Do toho prielomu sa však čoskoro začali hrnúť sily, ktoré si reformné zámery pripravovali už počas predjaria (1963 – 1967): rôzne vedecké tímy, organizácie inteligencie, masmédiá, progresívne zmýšľajúci funkcionári KSČ, jej radoví členovia, ba aj niektorí členovia straníckeho aparátu.“