"Stihli sme to v poslednej chvíli, už o štyri hodiny by sem vtrhli vojská NATO.“ Politruci to oznámili vojakom intervenčných jednotiek po prekročení hraníc Československa a po zaujatí stanovených pozícií. Samozrejme, vymýšľali si, operáciu však bolo treba nejako zdôvodniť, tobôž, keď ich tu nikto nevítal. Písal sa 21. august 1968 a všetko bolo iné, ale úplne iné, ako im tvrdili velitelia ešte včera na inštruktážnych zhromaždeniach pred hodinou H. "Hovorili nám, že ideme pomôcť bratskému československému ľudu na pozvanie jeho najvyšších predstaviteľov, že mu máme pomôcť v záchrane výdobytkov socializmu pred domácou kontrarevolúciou a západnými imperialistami,“ spomína Valerij Lunev z Rostovskej oblasti. Pred 50 rokmi bol príslušníkom tankového práporu, ktorý vošiel do juhočeského Tábora. Podrobné mapy im boli zrazu nanič. Smerovky postrhávané alebo vymenené, tabule s názvami obcí a ulíc takisto. Nielenže ich nikto nevíta, ale keď sa spýtajú na cestu, všetci buď zaťato mlčia, alebo s nenávistnými pohľadmi posielajú kolónu opačným smerom. V mladých hlavách pod prilbami a brigadírkami s päťcípou červenou hviezdou začal vŕtať červík pochybností: Načo sme sem vlastne išli?
Novinársku rekonštrukciu Vladimíra Jancuru osudovej noci a prvého dňa okupácie 21. augusta si môžete prečítať v špeciálnej prílohe denníka Pravda v sobotu 18. augusta.
V špeciálnej prílohe si prečítajte aj:
Reportér pasívneho odporu
Aj fotografie majú svoje príbehy. Okolnosti, za akých vznikli, či osudy ľudí, ktorých zvečnili. Tak ako oni sú svedkami doby. Najmä ak ide o snímky známeho slovenského fotografa Ladislava Bielika, ktoré spravil v Bratislave počas okupácie v auguste 1968. O osudoch legendárneho muža s odhalenou hruďou a o tom, ako vznikla jeho ikonická snímka a ďalšie fotografie Ladislava Bielika píše Radovan Krčmárik. Spolu s textom publikujeme aj niekoľko snímok Ladislava Bielika vrátane tej najslávnejšej na titulke prílohy.
Hodnoty Pražskej jari sú stále v hre
„Svetová demokratická verejnosť nám držala palce, ale na tanky to nestačilo… Dnes sa mladej generácii unisono zdá, že sme boli naivní, a ja to chápem. Po vojne je každý vojak generálom,“ hovorí historik a sociológ, blízky priateľ a spolupracovník Alexandra Dubčeka, profesor Ivan Laluha v rozhovore Tiny Čornej.