CIA: Dubček nepôjde do rizika, aby Brežneva nevyprovokoval

Denník Pravda prináša seriál s názvom Tajné správy CIA o Československu. Opiera sa o odtajnené správy americkej tajnej služby, ktoré zostavovala od začiatku roka 1968 až do obdobia, keď v Moskve vládol Michail Gorbačov. Dnes zverejňujeme prvú časť seriálu.

25.08.2018 07:00
Leonid Brežnev, Alexander Dubček, 1968 Foto:
Leonid Brežnev a Alexander Dubček v roku 1968.
debata (98)

Na konci roka 1967 sa zdalo byť postavenie československého lídra Antonína Novotného čoraz ťažšie udržateľné. Čelil rastúcemu tlaku, aby sa vzdal funkcie prvého tajomníka komunistickej strany (KSČ) a zostal iba prezidentom s nevýraznými právomocami.

Novotný sa viackrát obrátil na sovietskeho vodcu Leonida Brežneva, aby takpovediac urobil poriadok. Krátkej návštevy šéfa Kremľa v Prahe sa dočkal začiatkom decembra 1967, ale vplyvný hosť mu nepodržal chrbát.

Brežnev tvrdil, že bratskí komunisti si majú vyriešiť spory sami. Možno nevedel odpustiť Novotnému, že dlhodobo odmietal zámer rozmiestniť dve sovietske armádne divízie v Československu. A zrejme mu nedokázal zabudnúť ani to, že podporil Nikitu Chruščova, keď ho Brežnev v roku 1964 odstavil od moci.

Vývoj nabral rýchly spád – 5. januára 1968 Alexander Dubček nahradil Novotného na čele strany. O deväť dní neskôr CIA vypracovala rozsiahlu správu o udalostiach posledných týždňov a o očakávanom vývoji.

Američania neodhadli, že Novotný skončí na dne

Spravodajská služba špekulovala aj o cieľoch Brežnevovho príletu do Prahy v decembri 1967. „Prišiel okrem iného, aby videl, či československé politické vína majú etiketu Budapešť 1956.“ Bola to narážka na rok, keď v Maďarsku vypukla revolúcia, ktorú potlačili sovietski vojaci. Dá sa to čítať tak, že Brežnev sa chcel priamo presvedčiť, že Československo nenaberie kurz, ktorý by ohrozil spojenectvo s Moskvou.

CIA usudzovala, že nastanú ďalšie personálne zmeny, ale nepredpokladala, že Novotný padne až na samé dno politickej moci. „Podľa všetkého si udrží formálnu funkciu prezidenta a nateraz členstvo v úzkom vedení strany.“

Analytici to vysvetlili tak, že v Československu chcú ukázať, že s personálnymi problémami si vedia poradiť inak ako v Sovietskom zväze, kde Chruščov skončil v domácom väzení.

Antonín Novotný na folklórnom festivale... Foto: Profimedia
Antonín Novotný Antonín Novotný na folklórnom festivale Strážnice v roku 1965. Na čele KSČ vydržal od roku 1953 do januára 1968.
Naopak, CIA správne odhadla, že predsedom vlády sa stane Oldřich Černík. Vyplývalo to z rovnováhy obsadenia hlavných funkcií. Keďže Dubček začal riadiť KSČ, Čech Černík nahradil Slováka Jozefa Lenárta, ktorý bol premiér.

Dubček nie je ako Lenin

Správa sa obšírne venovala nástupcovi po Novotnom. CIA pritom podotkla, že Dubček sa nemusel stať šéfom KSČ, pretože častejšie sa skloňovalo Černíkovo meno (zastával vtedy funkciu predsedu štátnej plánovacej komisie a mal reformné názory). „Avšak Dubček získal isté postavenie medzi liberálmi počas štyroch rokov, čo viedol komunistickú stranu na Slovensku,“ upozornila CIA. Pripomenula, že v posledných mesiacoch sa čoraz hlasnejšie dožadoval zmien v spoločnosti a drukovali mu mnohí českí intelektuáli, pretože texty, ktoré nemohli publikovať v Prahe, im umožnili zverejniť v tlači v Bratislave.

Americká rozviedka opísala 46-ročného Dubčeka ako politika, ktorý sa nikomu nebojí povedať do očí, čo si myslí. Zistila napríklad, že v úzkom kruhu ľudí povedal Brežnevovi, aby nijako nevstupoval do vnútorných záležitostí Československa. Poukázala aj na to, že Novotnému hovoril, aby odišiel z čela strany, pričom sa zmieňoval aj o jeho zhoršujúcom sa zdravotnom stave.

„Napriek tomu, že Dubček býval a študoval 17 rokov v Sovietskom zväze, nepôsobí na nás ako človek Moskvy v Prahe.“ CIA podotkla, že ani taký dlhý pobyt nie je zárukou trvalej lojality k sovietskemu režimu. „Napokon, Imre Nagy prežil v Sovietskom zväze 15 rokov,“ pripomenuli spravodajcovia USA maďarského komunistického vodcu, ktorý sa v roku 1956 postavil na stranu revolúcie a neskôr ho preto popravili.

CIA dokonca Dubčekovi zložila tajnú poklonu, keď ho prirovnala k vplyvnému americkému predstaviteľovi, ktorý vtedy zastával funkciu poradcu pre otázky národnej bezpečnosti u šéfa Bieleho domu Lyndona Johnsona: „Keď Dubček v septembri 1967 rečnil v pléne KSČ, terminológiou viac pripomínal Walta Rostowa ako Karla Marxa alebo Vladimíra Lenina.“

Reformy bez dráždenia moskovského vedenia

Spravodajcovia USA správne vytušili, že Československo čakajú nielen ekonomické, ale aj politické reformy. Zmýlili sa však v úsudku, že dubčekovci nezájdu tak ďaleko, aby si vážne pohnevali Brežneva: „Pravdepodobne budú postupovať ostražito, aby proces zmien nevyprovokoval nemilé sovietske odvetné opatrenia.“ O niekoľko mesiacov sa ukázalo, že opak je pravda.

Zároveň však CIA upozornila, že zmeny môžu so sebou priniesť vývoj, ktorý by Sovieti mohli považovať za vážne problémový: „Buď politickú nestabilitu v Prahe, alebo rastúcu odolnosť Československa voči moskovskému líderstvu, či oboje. Sovieti však zrejme nezačnú vyvíjať silný nátlak, pokiaľ situácia jasne neohrozí ich záujmy.“ Správa v ďalšej vete opakovane podčiarkla, že dubčekovci zjavne nebudú príliš dráždiť Moskvu, pretože si uvedomujú, do akého rizika by išli.

Situácia sa môže vymknúť spod kontroly

CIA 29. februára 1968 varovala, že v Československu by mohol nastať chaos. Reformné krídlo strany totiž predstavilo návrh Akčného programu KSČ a konzervatívni komunisti odmietali jeho obsah. Išlo o plán politických, ekonomických a sociálnych zmien. Správa poukázala na vyostrujúce sa spory dvoch protichodných názorových prúdov.

Rozviedka USA prízvukovala, že Dubček môže zrejme rátať so súhlasom väčšiny straníkov na Slovensku a na Morave, ale miera podpory v Čechách je nejasná. CIA očakávala, že vnútrostranícky zápas vyvrcholí počas zasadnutia Ústredného výboru KSČ, ktorý bude rozhodovať o návrhu zásadného programu reforiem.

Nevylúčila však možnosť nepredvídateľného vývoja. Novotný vtedy ešte nepovedal posledné slovo; tábor odporcov zmien, ku ktorému patril, mal nezanedbateľný vplyv. „Pretože Dubček a Novotný priťahujú podporu extrémistov z opačných koncov spektra a apelujú na nich, je možné, že situácia sa vymkne spod kontroly,“ uviedli spravodajcovia USA v dokumente s označením prísne tajné.

CIA však na vyváženie odhadu vývoja dodala, že sa zdá, že nový režim dokáže udržať tento zápas na uzde. V závere konštatovala, že zatiaľ to nevyzerá, že by sa Moskva snažila politicky intervenovať do diania v Československu.

Dubčekovi sa čoskoro podarilo zbaviť sa Novotného. V druhej polovici marca ho prinútili abdikovať a parlament zvolil za nového prezidenta Ludvíka Svobodu. Do funkcie ho presadzoval Dubček. Akčný plán KSČ prijalo širšie vedenie strany v apríli. Pražská jar – obrodný proces vedený Dubčekom – mohla už rozkvitať v plnej sile.

© Autorské práva vyhradené

98 debata chyba
Viac na túto tému: #Alexander Dubček #Leonid Brežnev #Tajné správy CIA o Československu #Antonín Novotný