Pražská jar rozkvitala, Moskve behal mráz po chrbte. Alexander Dubček začal s reformami v Československu a obrazne povedané k zachmúrenej tvári Kremľa s pribúdajúcimi vráskami sa čoraz viac pridávalo škrípanie zubami.
Akčný program KSČ, ktorý ústredný výbor strany schválil v apríli 1968, otvoril dvere nielen hospodárskym reformám. Zrušila sa cenzúra a dokonca sa spochybňovala vedúca úloha komunistickej strany – jeden z pilierov ideológie, na ktorom staval Sovietsky zväz. Množiace sa viaceré signály po uvoľnení pomerov v Československu už nedali moskovskému lídrovi Leonidovi Brežnevovi pokojne spávať.
Navyše jeho zaslepení spojenci začínali strácať v Prahe mocenské pozície, respektíve Dubčekovi sa darilo dosadiť do vlády nových ľudí, ktorým dôveroval. Začiatkom apríla CIA informovala Biely dom, ako budú pravdepodobne vyzerať zmeny na čele významných ministerstiev: „Jiří Hájek (diplomacia), Josef Pavel (vnútro), Martin Dzúr (obrana).“ Všetky tipy, zrejme získané od informátorov, čoskoro vyšli. Spravodajcovia zároveň oznamovali, že Dubček sa snaží posilniť si kontrolu nad tajnými službami.
Brežnev zasiahne, ak sa najhoršie stane najhorším
Vzťahy medzi reformným krídlom KSČ a Moskvou sa len zhoršovali. Brežnev nedokázal „vyčistiť hlavu“ Dubčekovi, symbol Pražskej jari bol odhodlaný budovať socializmus s ľudskou tvárou. Moskva ho však dotlačila k tomu, aby sa na československom území uskutočnili veľké manévre krajín Varšavskej zmluvy. Armády mali odísť začiatkom júla, ale Sovieti naťahovali čas tak, že ich poslední vojaci sa vrátili až 3. augusta. Jednak mapovali terén pre prípadnú inváziu a súčasne to bolo varovanie, že ak dubčekovci nezaradia spiatočku, potom je Brežnev pripravený použiť silu.
V prvej polovici júla CIA vypracovala podrobnú správu o situácii a možnom vývoji. V úvode konštatovala, že napätie medzi Prahou a Moskvou je veľké, pričom neuverila opakovaným ubezpečeniam Dubčeka, že dokáže kontrolovať situáciu. Z pohľadu Brežneva sa totiž vánok slobodnejších pomerov premieňal na silný vietor. „Manévre sú dôkazom pripravenosti Moskvy zasiahnuť vojensky, keby sa najhoršie stalo najhorším,“ upozornila CIA.
Americkí spravodajcovia takpovediac poukázali na to, že Sovieti žiadajú Dubčeka, aby bojoval proti veterným mlynom. Pražská jar totiž vypustila džina z fľaše – proces uvoľnenia pomerov bol z pohľadu väčšiny verejnosti nezastaviteľný. „Československí lídri nestratili nervy. Vlastne ich odhodlanie sa upevnilo pod sovietskym tlakom.“ A podľa CIA zároveň chápali, že cesta späť je nemožná: „Zdá sa, že oveľa jasnejšie rozumeli než ich sovietski mocipáni, že čo sa dalo do pohybu v Československu, nebude ľahké obrátiť späť.“
Rozviedka USA prízvukovala, že Moskva si musí uvedomiť, že nemôže otočiť ručičky československých politických hodiniek, aj keby to chcela. CIA neskôr v ďalšej časti textu naznačila, že by sa to dalo dosiahnuť jedine vojenskou intervenciou.
Úvaha o prevrate
CIA naznačila, že veľké manévre s názvom Šumava mohli mať aj za cieľ posmeliť tých, čo by radi zvrhli Dubčeka: „Prítomnosť sovietskych vojsk na československom území povzbudila tvrdú líniu KSČ, že sa začalo hovoriť o pokuse o protidubčekovský prevrat.“
Americkí spravodajcovia ďalej uviedli, že čím väčšiemu tlaku Dubček čelí od Brežneva, o to viac mu to nahráva medzi obyvateľmi. „Výrazný nárast jeho podpory v posledných týždňoch zrejme vyplýva viac z hnevu ohľadne nátlaku zo zahraničia ako z toho, čo doteraz urobil.“
Rozviedka USA poukázala aj na to, že dubčekovským smerovaním je Moskva veľmi podráždená v súvislosti s jej vojenskými geostrategickými záujmami. CIA usúdila, že Brežnevovi leží v žalúdku, že v Prahe je počuť hlasy, ktoré volajú po znížení stavu armády. „S desiatimi bojovo pripravenými divíziami a približne s 550 lietadlami sú československé ozbrojené sily dobre vycvičené a najlepšie vyzbrojené v rámci celej východnej Európy.“ Je jasné, že v období studenej vojny si Brežnev nedokázal predstaviť zníženie tejto obrovskej vojenskej sily, lebo jeho komunistická ríša hraničila so Západom len v Československu a vo vtedajšom východom Nemecku (kde, naopak, Sovieti už od vojny mali trvalo umiestnené svoje ozbrojené sily).
Potečie krv ako v Maďarsku?
CIA sa domnievala, že sovietske vojská počas manévrov Šumava, prípadne ich výrazná časť, ktorá sa ešte v júli nestiahla preč, sú pripravené zasiahnuť, keby Dubček úplne stratil kontrolu nad vývojom, respektíve keby podľa Moskvy došlo k najhoršiemu. Američania nevylučovali v Československu krvavé udalosti podobné tým, ktoré sa udiali v roku 1956 počas revolúcie v Maďarsku, kde zasiahla Sovietska armáda.
Kremeľ sa podľa CIA tiež obával, že zjazd KSČ naplánovaný na začiatok septembra výrazne okyptí zastúpenie dogmatikov v ústrednom výbore strany. Brežnev by tak stratil priveľa zástupcov takzvaného tvrdého jadra, na ktorých sa dosiaľ mohol spoliehať, že tvoria hrádzu proti Dubčekovým reformátorom.
Asi sa chystá invázia
V inej správe CIA, ktorá pochádza rovnako z 12. júla, spravodajcovia USA naznačujú, že aktivity v štátoch susediacich s Československom napovedajú, že Brežnev stráca trpezlivosť s Dubčekom už tak, že sa naozaj pripravuje vydať rozkaz na ozbrojený zásah. Americká špionáž poukázala na zistenie, že vzniklo päť nových komunikačných kanálov kontrolovaných generálnym štábom Sovietskej armády: „Dva sú v Československu (Sovieti ich vytvorili počas manévrov Šumava, poz. red.), tretí je neďaleko Budapešti, ďalší pri Užhorode a posledný juhovýchodne od Magdeburgu.“
CIA usúdila, aj keď priame dôkazy nezískala, že je to pravdepodobne súčasť príprav na to, aby sa vojská Varšavskej zmluvy vydali do Československa zo Sovietskeho zväzu, z Maďarska a z východného Nemecka.
Moskva medzitým vyzývala Dubčeka, aby nekompromisne utlmil to, čo považovala za jednoznačné prejavy „kontrarevolúcie“ po Pražskej jari. O čo presne išlo Brežnevovi? Obnoviť cenzúru. Zatknúť signatárov dokumentu Dvetisíc slov, ktorí sa dôrazne ozvali proti snahe Moskvy zasahovať do diania v Československu. Vykonať čistku medzi liberálmi, ktorí sa stali terčom najsilnejšej kritiky v sovietskych médiách. Súhlasiť s trvalým rozmiestnením časti zahraničných vojsk. „Bolo by pre Dubčeka extrémne zložité, aby urobil akýkoľvek z týchto ústupkov bez toho, aby riskoval silné verejné nepokoje,“ uviedla CIA. Džin, ktorého Pražská jar vypustila z fľaše, sa už nedal zatlačiť naspäť pod jej zátku.
Ešte stále však vtedy o ničom nebolo definitívne rozhodnuté – aspoň na základe toho, že potom na prelome júla a augusta Dubček a jeho krídlo rokovali s Brežnevom a ďalšími čelnými sovietskymi predstaviteľmi v Československu o možnosti vzájomne prijateľného východiska. CIA však už predtým vyhodnotila spory medzi vedením KSČ a Kremľom zhruba tak, že nemá význam pýtať sa, či nastane okupácia, alebo nie, ale otázne je len to, kedy Brežnevovi vojaci vtrhnú na československé územie spolu s armádami ďalších verných krajín Varšavskej zmluvy.
Dubček a jeho politickí kamaráti nepovažovali scenár vojenskej intervencie za pravdepodobný ani do poslednej chvíle. Správy o podozrivom pohybe vojsk na hraniciach s Československom neskoro večer 20. augusta vnímali len ako provokáciu, keď viedli rokovania na zasadnutí predsedníctva strany. Zmýlili sa však oni, nie analytici CIA. Ráno 21. augusta sa totiž československí obyvatelia zobúdzali vo vlasti, kde ich namiesto budíčkov hodín preberal zo spánku rachot tankov a ohlušujúci zvuk lietadiel a vrtuľníkov.