Ako sa budú uberať československo-sovietske vzťahy po zvolení Michaila Gorbačova za šéfa Kremľa v marci 1985? Kým v Moskve začal vládnuť reformne zmýšľajúci komunista, v Prahe v podstate všetko zostávalo po starom. Navyše vo vedení Komunistickej strany Československa (KSČ) sa udržiavali politickí dinosauri, naopak, strojca perestrojky a glasnosti omladzoval aparát.
Gorbačov sa zapísal do dejín ako mierotvorca i štátnik, ktorý nebránil pádu železnej opony, ale spočiatku to nevyzeralo, že by ho zaujímalo možné (aspoň mierne) oslabenie sovietskej komunistickej nadvlády vo východnej Európe.
Poslucháčov prišlo menej, ako bol počet muzikantov
Americká rozviedka v polovici roku 1986 po návrate Husáka z Moskvy zistila, že Gorbačov chrlil síru, keď rokovali medzi štyrmi očami. Zdôraznila, že hostiteľ bol počas stretnutia agresívny. Posťažoval sa, že výkonnosť pracujúcich je v Sovietskom zväze nižšia ako kdekoľvek vo východnej Európe a potom sa pustil do šéfa KSČ.
„Gorbačov údajne ostro hovoril o rozšírenej rusofóbii medzi československým obyvateľstvom a o nedostatočných opatreniach v boji proti nej. Sťažoval sa napríklad, že veľmi málo ruských kníh sa prekladá do češtiny alebo do slovenčiny a že sú vydávané v príliš malom náklade,“ napísala CIA v správe z júla 1986.
Dokument vychádzal zo zistení amerického ambasádora Williama Luersa v Prahe, ktorého analytik CIA označil za jedného z najaktívnejších veľvyslancov USA v krajinách východného bloku. Gorbačovovi sa tiež nepáčilo, že na nedávnom koncerte sovietskeho orchestra v Prahe sedelo v hľadisku menej poslucháčov, ako bolo muzikantov na pódiu.
Najviac sa Gorbačov rozčuľoval, keď poukázal na atmosféru počas hokejového šampionátu, ktorý Praha hostila na jar 1985. (Československí reprezentanti vtedy vybojovali vytúžené zlaté medaily; naposledy im ich zaveselili na krk v roku 1977 vo Viedni.)
Sovietsky líder podľa CIA zúril, keď pripomínal šéfovi KSČ, že z tribún sa ozývali protisovietske hlasy. Ohlušujúco sa pritom niesli nad ľadovou plochou nielen v dvoch zápasoch Československa proti zbornej komande.
Ako na území nepriateľa
Gorbačov sfúkol Husáka a skákal mu do reči, keď sa chcel brániť. „Povedal, že sovietski hokejisti mali pocit, ako by hrali na území nepriateľa,“ uviedla CIA. „Husák sa snažil vysvetliť, že štátne orgány prijali špeciálne opatrenia, aby obmedzili dianie medzi divákmi, ale Gorbačov ho prerušil s tým, že to dopadlo ešte horšie,“ dodala rozviedka.
Chýry v Moskve naznačujú, že Gorbačov oznámi odsun časti sovietskych vojsk z Československa v snahe zatlačiť na Západ v rokovaniach o kontrole konvenčných zbraní.správa CIA z apríla 1987
Kým v súčasnosti býva nálada slovenských fanúšikov podobná, či už ich tím nastúpil proti Rusom, alebo Kanaďanom či Švédom, kedysi to v zápasoch so Sovietmi vrelo. Viac ako dve desaťročia sa víťazstvo nad nimi zakaždým vnímalo ako symbolická odplata za inváziu do Československa v auguste 1968.
Majstrovstvá sveta v Prahe v roku 1985 boli špecifické. Burácanie divákov proti sovietskym hokejistom poznamenalo všetky zápasy zbornej, zvlášť vo finálovej skupine šampionátu. Športoví pamätníci si asi spomenú, ako Česi a Slováci na tribúnach drukovali Kanade a pískali vždy, keď sa k puku dostal ktokoľvek zo Sovietov. (Silno povzbudzovaní hráči krajiny javorového listu prekvapujúco vyhrali nad zbornou 3:1; dva góly strelil Mario Lemieux, neskoršia megahviezda NHL.)
Jakeš asi vymení Husáka
V auguste 1986 CIA konštatovala, že v Československu pokračuje apatia občanov, čo je dôsledok brutálneho potláčania politického aj náboženského disentu. S veľkými reformami KSČ nepočítala ani v súvislosti s perestrojkou Gorbačova. „Odzrkadľuje to strach Prahy aj Moskvy, že akákoľvek zmena by mohla oživiť protisovietske postoje, ktoré charakterizovali Pražskú jar v roku 1968,“ napísala CIA a o necelý rok to vo všeobecnosti zopakovala.
Napriek tomu sa v lete 1986 nazdávala, že nastane výmena na čele KSČ. Zjavne to vyplývalo z faktu, že Husák mal vtedy už viac ako 73 rokov a podľa CIA sa mu zhoršoval zdravotný stav. „Teraz je hlavný kandidát v nástupníctve Miloš Jakeš, ďaleko s odstupom Lubomír Štrougal.“ Táto prognóza neskôr vyšla. Jakeša zvolili za šéfa KSČ v decembri 1988, Husákovi zostala funkcia prezidenta. (Štrougal zostal na poste predsedu vlády, bol ním od januára 1970 až do októbra 1988.)
Gorbačov sa obával politických reforiem
Na jar 1987 sa Gorbačov chystal navštíviť Československo. Viaceré správy CIA, ktoré sa zaoberali politikou Kremľa, prízvukovali, že mu ide o perestrojku v prvom rade v Sovietskom zväze; u spojencov mu v podstate vyhovoval dovtedajší stav.
Začiatkom apríla 1987 americká rozviedka vypracovala analýzu očakávaní, ktoré asi prinesie prílet Gorbačova do Prahy a Bratislavy. Výrazne sa opierala aj o informácie, ku ktorým sa CIA dostala priamo v Moskve.
Predpokladala, že Gorbačov urobí krok, o ktorom neuvažoval ani jeden z jeho predchodcov v tvrdom komunistickom jadre (Leonid Brežnev, Jurij Andropov, Konstantin Černenko). „Chýry v Moskve naznačujú, že oznámi odsun časti sovietskych vojsk z Československa v snahe zatlačiť na Západ v rokovaniach o kontrole konvenčných zbraní.“ Američanom nevyšiel odhad, vôbec nič sa nezmenilo.
CIA ďalej v dokumente s označením prísne tajné napísala, že Gorbačov bude žiadať vývoz kvalitnejších československých strojov do Sovietskeho zväzu, aby mohol oživovať domácu ekonomiku. Rozviedka sa potom zmienila o tom, že možno bude chcieť diskutovať o reformách s československými komunistickými špičkami, ale pravdepodobne ich nevyzve, aby zaviedli veľké hospodárske a politické zmeny. V prvom prípade mal byť dôvod ten, že Moskva bola v zásade spokojná s ekonomikou Československa. A príčina v druhom prípade? „Moskva je ostražitá pri tlaku na politické zmeny, ktoré by mohli viesť k nestabilite,“ usúdila CIA.
Pripomeňme, že z pohľadu Čechov a Slovákov žijúcich v neslobodnej spoločnosti bol výsledok návštevy Gorbačova viac ako rozpačitý. Verejnosti prakticky nevyslal nijaký jasný signál, že by sa pomery mali výrazne zmeniť.