Meniť či nemeniť čas?

, 16.09.2018 06:00
čas, zmena času, letný čas,zimný čas, jeseň,...
Letný čas mal počas svetových vojen usporiť energiu. Autor:

Zdá sa, že striedanie zimného a letného času sa končí. Európska komisia ho chce zrušiť, pretože sa tak v nedávnej ankete vyjadrili občania únie. Zo 4,6 milióna opýtaných ľudí bola drvivá väčšina proti striedaniu času. Zaujímavé, že sa vôbec tak dlho udržalo, lebo väčšine ľudí asi tento zlepšovák chýbať nebude. Už si nepospíme o hodinu viac, ale ani nebudeme musieť pretáčať hodinky.

Európa je emancipovanejšia aj v tomto smere – každý si čas prispôsobuje svojim potrebám a nechce sa prispôsobovať akejkoľvek byrokracii. Povinné striedanie času sa dostalo do tejto kategórie. Podľa väčšiny je to prežitok, ktorý o čas skôr oberá. Kým si človek zvykne, všeličo zmešká, dopletie, a niektorí majú dokonca zdravotné problémy. Najmä kardiaci.

Zároveň s tým, ako sa začala diskusia o tejto zásadnej zmene, začalo sa aj žartovať. Niektorí vtipkári navrhujú, že by sa mohlo striedanie času zachovať iba pietne, jeden deň v týždni, trebárs v pondelok, alebo že by sa striedalo obtýždeň. Tieto extrémne nápady dobre vystihujú absurditu opatrenia, ktoré dokázalo dobre popliesť ľudí, hoci malo racionálne dôvody. Hlavným bolo šetrenie energiou, manipulácia s denným svetlom, aby bolo vtedy, keď ho najviac treba. No mnohým jedincom opatrenia nielenže „nesadli“, ale aj škodili. Všetci máme totiž okrem stredoeurópskeho času aj svoje vlastné biologické hodiny, a tie sa obyčajne nezhodovali s posunom hodín o hodinu vpred či vzad.

Mozaika z histórie

Vždy keď nastala zmena času, diskutovalo sa o tom aj v novinách. Napríklad v roku 2003 sa vyjadril v Pravde bratislavský psychológ Patrik Tóth: „Nevidím v tom až taký veľký problém, väčšina Slovákov sa adaptuje na zmenu času do dvoch týždňov a mnohí ju ani nepocítia.“ Zároveň pripúšťal, že niekomu môže prechod na letný čas spôsobovať určité ťažkosti aj celý mesiac: „Ide však o ľudí, na ktorých vplýva čokoľvek, nielen zmena času,“ spresňoval. Podľa neho zmena času umožňuje viac využiť denné svetlo, ktoré je aj dôležitým psychologickým, až liečivým faktorom: „Keď ľudia fungujú vo svetle, nielenže to zlepšuje ich náladu, ale sú aj výkonnejší než v tme,“ upozorňuje psychológ.

Ekonóm Pavol Baláž zo Štatistického úradu sa vyjadril k ekonomickej stránke: „Prívrženci zmeny času argumentujú najmä úsporami energie, odporcovia zase namietajú, že ekonomický prínos je pritom dosť zanedbateľný – údajne 200 miliónov eur za celú Európu. Úspory aspoň v našich zemepisných šírkach pritom nedosahujeme, lebo to, čo získame na začiatku obdobia, keď skôr svitá, ku koncu, naopak, strácame.“

Striedanie času kvôli úspore energie

  • Letný čas mal počas svetových vojen usporiť energiu. Podľa energetikov však zmena času veľké úspory energie neprináša.
  • Zavedenie letného času je nápad amerického politika a prírodovedca Benjamina Franklina. V roku 1784 tvrdil, že by sa tak ušetrilo na sviečkach.
  • V Rakúsko-Uhorsku letný čas prvýkrát platil od 30. apríla 1916 do 1. októbra.
  • V Československu ho znova zaviedli za ľ. svetovej vojny.
  • Na prelome roku 1946 bol zavedený aj zimný čas, kedy sa čas posunul o jednu hodinu dozadu. Letný čas sa vrátil v roku 1979 za energetickej krízy. Po niekoľkých rokoch sa zaviedlo, že letný čas sa začína posledný marcový víkend a končí posledný septembrový víkend.
  • O roku 1996 je letný čas o jeden mesiac dlhší, trvá do posledného októbrového víkendu. Táto zmena sa týkala celej Európskej únie.

Nie všade poznajú letný čas

V roku 2010 Pravda písala, že zmena zasiahne najmä srdciarov a ďalších chronicky chorých: „Akoby nestačilo, že našinec sa musí vyrovnať s prechodom zo zimy do jari, úrady mu v tejto situácii dožičia o hodinu menej spánku,“ pripomínala Eva Frančeová, autorka ojedinelej publikácie Letný čas v Európe. Hoci sa to nezdá, väčšina štátov sveta nepozná letný čas. Takých bolo podľa údajov portálu Timeanddate.com 128, kým letný čas využívalo 76 krajín, z nich 10 iba v niektorých regiónoch. Týka sa to napríklad aj Kanady.

Letného času sa zrieklo Japonsko, Čína, India, Singapur i Kazachstan. V Rusku od roku 2011 do 2014 prešli na permanentný letný čas, ale v októbri 2014 Rusko permanentne zmenilo čas na štandardný, takže posunulo ručičky hodiniek o jednu hodinu dozadu v rovnakom čase ako ostatné európske krajiny. Bielorusko prešlo na letný čas na jar 2011 a už sa nevrátilo k zimnému. V Európe si zatiaľ vystačia bez letného času na Islande a v Grónsku. Kvôli vysokej zemepisnej šírke Islandu (región Reykjavík, kde žijú dve tretiny islandského obyvateľstva, je na 64 stupňoch severnej zemepisnej šírky) sa tunajší západ a východ slnka počas roka mení o niekoľko hodín, takže efekt posúvania času o hodinu by bol len malý.

Kritikov letného času však už dlhšie pribúda aj medzi odborníkmi na Slovensku. Upozorňujú, že je vybočením z normálneho stredoeurópskeho času, ktorý viac zodpovedá prirodzeným biorytmom ľudí a živočíchov v tomto zemepisnom priestore. K dôsledkom narušenej organizácie času na vznik civilizačných chorôb sa už pred niekoľkými rokmi vyjadril fyziológ, profesor Michal Zeman z Prírodovedeckej fakulty UK: „Najmä starší ľudia a chronicky chorí si na zmenu zvykajú ťažšie, horšie sa vyspia a ešte dva týždne po prechode sa to prejavuje napríklad na zvýšenej nehodovosti.“

Navyše ekonóm Pavol Kárász zo Slovenskej akadémie vied tvrdil: „Žiadne úspory energie to skutočne neprináša, skôr organizačné šumy pri každej zmene, preto by bolo výhodnejšie nič nemeniť.“ Podobný názor zastával analytik trhu Ľubomír Drahovský, ktorý dodal: „Pracovníci obchodu si niekedy až mesiac zvykajú na zmenu biorytmu, čo sa nemôže neprejaviť na kvalite ich služieb.“

Zimný čas platil iba raz

A v ďalších článkoch Pravdy sme písali: „Zmena času ovplyvní aj jazdu niektorých domácich a medzinárodných rýchlikov. Tie, ktoré budú na ceste medzi 2. a 3. hodinou, ostanú stáť v najbližšej železničnej stanici jednu hodinu a budú pokračovať podľa stredoeurópske­ho času.“

O histórii zmien času hovoril dnes už nebohý astronóm Igor Kapišinský: "Zimný čas, na rozdiel od letného, zaostáva o hodinu za pôvodným stredoeurópskym časom a na našom území platil vlastne iba raz. Bolo to krátko po druhej svetovej vojne, od 1. decembra 1946 do 23. februára 1947. Letný čas sa na Slovensku zavádzal od začiatku minulého storočia už trikrát, a vždy to súviselo s energetickou krízou. Teraz platí už tri desaťročia nepretržite. Kým však v rokoch 1979 až 1995 trval zakaždým iba šesť mesiacov, rok nato sa aj Slováci prispôsobili zvyklostiam vo väčšine Európy. Odvtedy sa časový posun aj u nás predĺžil až na sedem mesiacov.“

Písalo sa aj o raritnej iniciatíve Občianskeho združenia Čas pre Európu so sídlom v Brne, ktoré opakovane posielalo sťažnosti na kompetentné miesta. Poukazovalo na negatívne dôsledky zavedenia letného času a vyvracalo argumenty o údajných úsporách: „Súhlas s takou hlúposťou, ako je letný čas, môže byť príznakom poruchy v logike myslenia,“ uvádzalo sa v stanovisku združenia. Európa teda prešla bojom o úsporu času a nervov. Zdá sa, že je vyhraté.

MUDr. Miroslav Tomáš, chirurg v Národnom onkologickom ústave v Bratislave: Zmeny narúšajú biorytmus

Autor: Ivan Majerský, Pravda

Ako zdravotnícky pracovník mám už apriori narušený biorytmus, keďže slúžievam 24-hodinové zmeny. Takže v deň, keď nastane zmena času, nejakú zvýšenú záťaž nepociťujem. To však neznamená, že nehlasujem proti zmene času, lebo na svojich skôr narodených kolegoch vidím, že narušený biorytmus má negatívny dosah na ich zdravie. To, čo sa nám v mladosti javí ako nezaťažujúce, vnímame vo vyššom veku omnoho citlivejšie.

doc. MUDr. Rastislav Maďar, PhD., odborník na cestovateľskú medicínu, Ostrava: Biorytmy riadi svetlo

Autor: archív Rastislava Maďara

Pre biorytmy ľudského tela, teda procesy prebiehajúce v pravidelných denných cykloch a riadené prirodzeným svetlom, posun času o jednu hodinu nepredstavuje žiadnu zásadnú zmenu. Na tento časový rozdiel trvá ich adaptácia obvykle len 1 až 2 dni. Najväčší problém s posunom majú obyčajne ľudia, ktorí vstávajú celý život na budík v presne rovnaký čas, často zo zvyku aj v dňoch voľna. Na navodenie vylučovania hormónu melatonínu, ktorý upokojuje pred zaspaním, postačuje tma bez ohľadu na aktuálny čas. Problémom je skôr to, že ten druhý a pre naše zemepisné šírky neprirodzený, tzv. letný čas, núti ľudí vstávať skôr. Keďže pre veľkú časť z nich nie je jednoduché skôr aj zaspať, časom pociťujú spánkový deficit, čo sa prejavuje únavou a následne nezriedka aj zníženou koncentráciou a náladovosťou.

V chudobných rozvojových krajinách miestni ľudia využívajú prirodzené osvetlenie oveľa lepšie ako my, teda vstávajú s východom slnka a zaspávajú oveľa skôr ako väčšina z nás v strednej Európe. Nespotrebúvajú teda elektrickú energiu, a to aj preto, že často nijakú nemajú. Je to vynútené tým, že nemajú žiadny zdroj umelého svetla a vzácne je aj drevo na oheň. Navyše pohyb v teréne za tmy môže byť nebezpečný, či už kvôli zvieratám, alebo náročnému neupravenému terénu s hrozbou úrazov, hlavne keď je zamračené a nesvieti mesiac.

Janka Schweighoferová, travelblogerka a cestovateľka: Jedna hodina je nič

Autor: archív Janky Schweighoferovej

Jedna hodina časového posunu z letného času na zimný a naopak podľa mňa veľmi nezaváži. Osobne som hodinový posun času necítila ani na cestách, ani doma na Slovensku. Čo sa týka časových posunov pri cestovaní a ich vplyvu na organizmus, nazýva sa to „jetlag“, to začína byť citeľné od 2 až 4 hodín posunu v danom časovom pásme. Hovorí sa, že každú hodinu takéhoto časového posunu sa potrebuješ prispôsobovať jeden deň. Takže štvorhodinový rozdiel v čase by znamenal štyri dni adaptácie v novom prostredí.

Rastislav Slocík, predseda družstva AGROSPOL Boľkovce: Aj chovatelia sa chcú vyspať

Autor: Jozef Sedlák, Pravda

Naše družstvo má veľkú farmu ošípaných, kde chováme 1 100 prasníc. Z dlhoročných skúseností je pre poľnohospodárstvo lepšie čas nemeniť. Zvieratá nevnímajú, či sa prechodom na letný čas šetrí elektrina, ale potrpia si na ustálený režim dňa, aj ony majú svoje biologické hodiny a idú podľa nich. Čas kŕmenia sa však v dôsledku prechodu raz na letný a druhý raz na zimný čas prispôsobuje ľuďom. Myslím, že nielen pre ľudí, ale aj pre hospodárske zvieratá by bolo lepšie, ak by sa posuny času zrušili. Čas sa mení vždy zo soboty na nedeľu, ale človek na to dvakrát do roka musí myslieť a pripraviť sa ešte večer predtým. Raz sa stalo, že si na to naši ľudia nespomenuli a prišli na pracovnú zmenu s oneskorením. Od prírody sú všetky tvory nastavené na tempo, ktoré udáva príroda. Rešpektujme jeden čas, neznásilňujme prirodzený chod vecí efektívnosťou za každú cenu.

Slavomír Moravčík, riaditeľ pekární Včela-Lippek: Mesiac sa spamätávame

Autor: Robert Hüttner, Pravda

Som za okamžité zrušenie zimného času. Striedanie času vždy rozhodí pracovné zmeny a postupy. Sťažuje nám to robotu. Prejavuje sa to aj mesiac, kým si na to ľudia zvyknú. Vidíme to aj na obchode a na objednávkach. Ľudia pozabúdajú, dávajú objednávky neskoro – obchodníci sú roztržití. V našej pekárni fungujeme 24 hodín denne. Na rannú zmenu sa nastupuje o pol šiestej. Nočná zmena ide od ôsmej večer do tretej – štvrtej ráno, takže sú tam potom problémy s vykazovaním odpracovaných ho­dín.

Valentín Malý, čašník: Na zmeny som zvyknutý

Autor: archív Valentína Malého

Striedanie času ma nijako neovplyvňuje, ja dokonca necítim ani jarnú únavu. Robieval som nočné aj denné zmeny, nikdy som s tým nemal problémy. Nikomu z mojich kolegov to neprekážalo, takže či sa čas bude striedať, alebo nie, je mi to jedno. Keď som aj skončil prácu, nasledoval nočný život… My čašníci sme asi voči zmenám odolnejší. Niekedy prišla únava, ale nikdy som si neuvedomoval, či je to z roboty alebo pre zmenu času.

Elena Hidvéghyová-Yung, spisovateľka a sinologička: Číňania nechceli východ slnka pred poludním

Autor: Robert Hüttner, Pravda

Posúvanie času som v mojej rodine „preľstila“ tým, že všetky hodiny v byte posuniem už v sobotu poobede. Lebo výrok, že „budeme spať o hodinu menej“, ma od detstva iritoval… Ja a môj spánok sme zvláštna dvojica. Trochu anomália. Od 19 rokov spávam veľmi nepravidelne a málo. Celý život ma mrzí, že nemám režim a nedodržiavam žiadnu normu. Ako človek na voľnej nohe môžem teoreticky (aj prakticky) spať, kedykoľvek chcem a potrebujem. Asi aj preto posúvanie času nijako extra neprežívam. Ak by som fungovala pravidelne, ako väčšina spoluobčanov, asi by ma to zasiahlo.

Maximálne však na 4 – 5 dní… potom, dúfam, si telo zvykne. A dokonca ten skok na jar, že odrazu je o šiestej večer ešte svetlo, alebo na jeseň je odrazu ráno o šiestej už svetlo – to sa mi vždy páčilo.

Dôkazom mojej anomálie je aj to, že nedávno, po mesačnom pobyte v Číne, mali deti aj manžel pár dní klasický jet-lag, zaľahli večer už pred ôsmou, lenže ja – klasicky, po polnoci… A ešte malá kuriozita, pokiaľ ide o Číňanov: v roku 1992 zrušili letný čas. Dôvod – nanajvýš špecifický. V rozľahlej krajine, celoplošne viazanej jednotným „Beijing time“, v západných územiach počas leta tak či tak vychádzalo slnko až okolo 9. – 10. Posun o ďalšiu hodinu k poludniu bol vraj nežiaduci.

Róbert Beutelhauser, učiteľ a spisovateľ: Hodina k dobru poteší

Autor: Ivan Majerský, Pravda

Striedanie času mi nespôsobuje problémy, aj keď radšej mám zmenu letného času na zimný, hodina k dobru ráno poteší. Ako učiteľ si všímam, že po zmene na letný čas sú žiaci tak týždeň – dva ospalí a unavení (učím dospievajúcich gymnazistov, s menšími deťmi je to podľa kolegýň horšie). Myslím, že ak sa zruší letný čas, tak to bude dobre, pretože už pominuli dôvody, ktoré k jeho zavedeniu viedli. Pred pár rokmi som bol „nočný vták“, mal som rád inšpiratívne ticho noci, dnes už večer mám problémy so zrakom, oči sú unavené, tak väčšinou píšem popoludní alebo cez víkend doobeda.

Milota Haláková, učiteľka slovenčiny pre cudzincov: Nech čas riadi príroda

Autor: Ľuboš Pilc, Pravda

Ja osobne sa prispôsobujem tomu, čo je. Aj tak však verím, že príroda má svoje zákony a tie sú v poriadku, takže uvítam, ak ju necháme riadiť i náš čas… Cudzinci, s ktorými pracujem, sú zvyčajne zvyknutí na časové zmeny, nesťažujú sa. Žijú v cudzej krajine a rešpektujú pravidlá, ktoré v danej krajine platia. Samozrejme, sú aj výnimky, ale väčšinou nemajú so zmenou letného času na zimný žiadne problémy.

Tomáš Kika, letecký záchranár a pilot vrtuľníka: Menej prepočítavania, menej chýb

Autor: archív Tomáša Kiku

Zrušenie striedania zimého a letného času vítam. Okrem toho, že predstavuje záťaž pre ľudský organizmus, vnímam ho ako zbytočnú komplikáciu. Letecká prevádzka sa riadi koordinovaným svetovým časom, ktorý tak treba v závislosti od letného či zimného času prepočítavať častejšie, je to menej pohodlné a vzniká viac priestoru pre chyby. Napriek tomu, že čoraz viac prevádzkovateľov leteckej záchrany poskytuje svoje služby 24 hodín denne, mnohé letecké záchranky, najmä v horských oblastiach, lietajú od svitu do súmraku a zrušenie striedania času ich nijako neovplyvní. Naopak, ak sa nebude posúvať čas a ráno nám nepribudne hodina tmy navyše, pri menšom stresovom zaťažení sa dá predpokladať i nižšie riziko napríklad dopravných nehôd či úrazov súvisiacich so zníženou viditeľnosťou. Zo zdravotného hľadiska predstavuje striedanie zimného a letného času a naopak problémy až pre 20% ľudí v podobe únavy, depresií, migrén, ospalosti či dezorientácie, zjednodušene problémy veľmi podobné prechodu rôznymi časovými pásmami – tzv. jet lag. Verím, že jednoduchosť, ktorá znamená výrazné zlepšenie v mnohých smeroch vyhrá aj v tomto prípade a hodinky si už viac prestavovať nebudeme musieť.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#zmena času #letný čas #Európska komisia
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
32,99
Flower bag kaly, ružové a modré kvety

Flower bag kaly, ružové a modré kvety

29,99
Flower box červená kocka "L" farebné minigerbery

Flower box červená kocka "L" farebné minigerbery

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk