Tí, čo sa do Európy nedostanú, sú po návrate domov vydedenci

Európa pôsobí na mnohých mladých Afričanov ako magnet. Veď rodiny tých, ktorým sa podarilo dostať do Európy, sa majú lepšie a sú na svojho príbuzného hrdé. O tom, čo všetko ich príbuzný zažil na ceste a ďalej zažíva v Európe, sa veľa nevie. Aj preto tí, ktorí do Európy nedošli, a vrátili sa, sú v miestnej komunite vydedencami.

18.09.2018 15:00
migranti, európa, migrácia Foto: ,
Žena s dieťaťom, ktorá sa dostala do líbyjského Tripolisu. Čo bolo predtým a čo bude nasledovať?
debata (4)

Vydedená je aj 28-ročná Mariam zo Sierry Leone. Pred rokom predala svoj kus otcovej zeme a dala 2¤500 dolárov „agentovi“, ktorý jej mal zabezpečiť cestu do Talianska. Autobusom sa postupne dostala do Nigeru, kde mala nastúpiť do lietadla smerujúceho do Európy. Nijaký taký spoj v Agadez nebol a „agent“, ktorému zaplatila, sa vyparil. Po roku je späť v Sierre Leone – nemá bývanie a pre rodinu neexistuje.

Navyše jej zostali traumy z toho, čo zažila v Nigeri a Líbyi. „Je ťažké sa cez to preniesť,“ povedala reportérke Susan Schulmanovej. Tá o ľuďoch, ktorí sa neúspešne pokúsili dostať do Európy a vrátili sa do Sierry Leone, napísala reportáž pre portál irrinnews.org.

V nigerskom Agadez, ktorý bol stáročia križovatkou pre obchodníkov cestujúcich zo subsaharskej Afriky na sever, sa pre Mariam začala strastiplná cesta do vysnívanej Európy. Hladovala, bola znásilňovaná, bitá, predaná pašerákmi, ktorí žiadali od nej peniaze. Niektorí jej spolupútnici volali príbuzným, aby pomohli a oslobodili ich, Mariam však už nemala ani telefón.

V Líbyi po druhom neúspešnom pokuse dosiahnuť brehy Európy, keď sa opäť ocitla vo väzení v Tripolise, sa svojho sna o lepšom živote vzdala. Súhlasila s návratom do Sierry Leone, ktorý v novembri zorganizovala Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM). Do krajiny, ktorá patrí k najchudobnejším na svete a na prelome tisícročí zažila krvavú občiansku vojnu, sa vtedy dobrovoľne vrátilo 228 ľudí.

Mariam čakal smutný návrat. „Vedela som, že to nebude dobré, ale keď som sa dostala späť, bolo to ešte horšie,“ priznala sa. „Dopadla na nás hanba. Nemôžem jej to odpustiť,“ potvrdil reportérke Mariamin otec.

„Tí, ktorí sa dostanú do Európy, sú rešpektovaní. Tí, čo zostanú pred jej bránami, zlyhali,“ povedal 25-ročný Sheku. Ten ukradol strýkovi tisíc dolárov, aby sa dostal do Európy, a napokon sa podobne ako Mariam vrátil. Príbuzní ho tiež vydedili – neuspel, tak má žiť na ulici.

Problém je, že tí, ktorí do Európy predsa len došli, o svojich zlých skúsenostiach nehovoria. „Päť ľudí zomrelo v púšti. Zabili ich rovno predo mnou,“ spomínala 12-ročná Hamzatu Kamara. „Telá nechali len tak, nepochovali ich,“ povedala zas 17-ročná Zainab, ktorá tvrdí, že z ich skupiny, v ktorej bolo 23 ľudí, cestu do Líbye prežilo len sedem. Neprežila ju ani matka 18-ročnej Fanty Koromy, ktorá zomrela krátko po prechode hranice Nigeru s Líbyou. „Mala bolesti v hrudi. Dali sme jej tú trochu vody, čo sme mali, ale bolesť neustávala a potom zomrela.“ Zlé skúsenosti týchto ľudí chce miestna vláda prezentovať v rámci mediálnej kampane na zastavenie migrácie. Dôležité ale bude aj vytvorenie pracovných miest v krajine. Podľa reportérky je však pre niektorých neskoro. Rodina ich stále odmieta a sú terčom posmechu. Len niektorým navrátilcom sa podarilo využiť tisíceurovú podporu od IOM na to, aby si zabezpečili živobytie. Aj preto časť z nich rozmýšľa, že sa opäť pokúsia dostať do Európy. „Aj keby som sa mal znovu vrátiť alebo zomrieť v Líbyi,“ priznal sa reportérke Sheku. Rodina, ktorá je nahnevaná, že sa po neúspešnom pokuse vrátil, mu v tom brániť nebude.

© Autorské práva vyhradené

4 debata chyba
Viac na túto tému: #Európa #migranti