Tajné správy CIA: KSČ je proti KSS. Intelektuálov majú vymeniť robotníci

Denník Pravda uverejňuje nový seriál s názvom Tajné správy CIA o Československu (v auguste sme publikovali texty od Pražskej jari v roku 1968 až po nástup Michaila Gorbačova k moci v Kremli na jar 1985). Pokračovanie ide hlbšie do minulosti – zaoberá sa obdobím po komunistickom prevrate v Československu vo februári 1948. Seriál sa opiera o odtajnené správy americkej spravodajskej služby. Dnes publikujeme prvú časť.

22.09.2018 10:00
Antonín Zápotocký Foto:
Antonín Zápotocký počas návštevy Slovenska.
debata (20)

Na očiach verejnosti sa na seba usmievali, súdružsky sa objímali a spoločne skandovali propagandistické heslá. V zákulisí to však vyzeralo opačne. Napätie medzi viacerými čelnými predstaviteľmi Komunistickej strany Československa (KSČ) a Komunistickej strany Slovenska (KSS) prevládalo už od skončenia druhej svetovej vojny, keď znovu začal fungovať spoločný štát Čechov a Slovákov.

logo tajne spravy CIA

Jedným z tých, čo v Prahe najviac nechápali či dokonca odsudzovali pohnútky predstaviteľov z Bratislavy, bol predseda vlády Antonín Zápotocký. (Funkciu premiéra vykonával od júna 1948 – zhruba štyri mesiace po komunistickom prevrate.) Odmietal akúkoľvek úvahu o možnosti určitej politickej autonómie Slovenska, po ktorej poškuľovali mnohí vplyvní slovenskí komunisti.

Zistenia CIA o názoroch Zápotockého vychádzajú z hlásení informátora, ktorého meno je na odtajnenom dokumente vybielené, čo podobne platí aj o mnohých ďalších zdrojoch, ktoré Američania nechcú prezradiť ani po dlhých desaťročiach.

Zápotocký podceňoval Slovákov aj Povstanie

Informátor povedal rozviedke USA, že podľa Zápotockého bol Košický vládny program zle politicky vypracovaný. (Dokument schválila československá vláda v apríli 1945 na oslobodenom východnom území.) „Podľa jeho názoru dohoda mala priznať Slovákom menej práv. Zápotocký si myslí, že základ tohto programu vychádzal z chybného politického úsudku, že komunistická strana by bola silnejšia na Slovensku ako v Čechách a na Morave, pretože Červená armáda oslobodila Slovensko oveľa skôr ako české regióny, čo by malo vytvoriť na slovenskom území lepšie podmienky na rýchle budovanie strany.“

Podľa informátora Zápotocký zároveň protirečil komunistickému prezidentovi Klementovi Gottwaldovi: „Celkom zabudol, že počas prvej Československej republiky bol proletariát oveľa silnejší v Čechách a na Morave ako na Slovensku, ktoré bolo pred druhou svetovou vojnou prevažne poľnohospodárskou oblasťou,“ povedal Zápotocký o Gottwaldovi. Mimochodom, Zápotocký tiež zľahčoval dôležitosť svetoznámeho vystúpenia Slovákov proti fašizmu: „Význam Slovenského národného povstania vníma tak, že sa nadhodnocuje.“

Gottwald aj Moskva mali opačný pohľad

Komunistická poslankyňa Matylda Synková podľa CIA potvrdila, že v danom období má iný názor nielen Gottwald, ale aj Sovietsky zväz. (Informácia od nej musela pochádzať najneskôr z obdobia začiatku budovania komunizmu v Československu, ale asi skôr ešte spred februára 1948.

Moskve prekáža, ako priveľa Čechov počas protektorátu kolaborovalo s Nemcami výmenou za materiálne výhody a že Slováci boli počas vojny oveľa viac revolučne zmýšľajúci ako Česi.
Matylda Synková, československá poslankyňa

Zomrela v auguste 1949.) Od súdružiek a súdruhov z Moskvy sa dozvedela, že im prekáža, ako priveľa Čechov počas protektorátu kolaborovalo s Nemcami výmenou za materiálne výhody a že Slováci boli počas vojny oveľa viac revolučne zmýšľajúci ako Česi.

Krídlo KSČ, ktoré dôrazne odmietalo predstavy KSS, sa nijako nesnažilo zasahovať do vývoja na Slovensku až do februára 1948. Pochopiteľne, pretože obe komunistické strany mali rovnakú historickú úlohu: „Prvým bezodkladným poslaním bola likvidácia ostatných politických strán, ktoré blokovali KSČ na ceste k moci. V období 1945 až 1948 boli KSČ a KSS zjednotené v súvislosti s uzurpovaním štátnej moci.“

Prvé čistky v KSS sa po prevrate začali na nižších úrovniach. Z funkcií odstraňovali tých, o ktorých boli presvedčení, že hľadali podporu medzi českými súdruhmi pre svoju víziu budovania komunizmu na Slovensku. V mladom totalitnom režime pritom už bola aj iná politická nálada na najvyšších poschodiach moci. Nielen Zápotocký, ale aj Gottwald a tiež generálny tajomník KSČ Rudolf Slánský pritakávali, že treba odstrániť dualizmus medzi oboma komunistickými stranami.

Clementis bol proti

Keďže Clementis vykonával funkciu šéfa diplomacie a vo vláde pôsobil spomedzi Slovákov fakticky na najvýznamnejšom poste, zdalo sa logické, že si môže dovoliť oponovať. (Jeho pocit osobnej istoty bol však nakoniec mylný – napriek dôverným výstrahám, že by mohol dopadnúť zle, stále si myslel, že sa mu nemôže stať nijaké príkorie.)

„Clementis sa staval proti zlúčeniu strán, čím by sa realizovala nadvláda KSČ nad celým územím Československa,“ poznamenala CIA. Spolu so svojimi stúpencami bol presvedčený, že idea autonómie Slovenska v duchu Košického vládneho programu nepriamo vyjadruje súhlas s existenciou nezávislej KSS. CIA poukázala na to, že Clementis si želá čo najužšiu spoluprácu s KSČ, v ktorej ústrednom výbore má KSS zastúpenie, ale rozhodujúce slovo v záležitostiach Slovenska má patriť tunajšej komunistickej strane.

Vladimír Clementis reční na Devíne. Foto: ARCHÍV TASR
Vladimír Clementis Vladimír Clementis reční na Devíne.

Naopak, Viliam Široký, jeden iba z dvoch Slovákov zvolených za členov predsedníctva celoštátneho Ústredného výboru KSČ v roku 1949, tvrdil, že dualizmus je škodlivý a treba postupovať podľa vzoru boľševickej jednoty. CIA pripomenula, že zastával názor potreby centrálneho komunistického vedenia.

Sovietske pochybnosti

Moskva si predstavovala, že ideálny spôsob riadenia štátu spočíva na ústrednej úrovni. Do februára 1948 si nerobila ťažkú hlavu z fungovania samostatnej KSS, ale po prevrate bola presvedčená, že o všetkom dôležitom musí rozhodovať komunistická centrála, čiže klika sústredená v Prahe.

Tento názor potvrdzuje zistenie CIA o výrokoch sovietskeho veľvyslanca v Ríme. Michail Kostylov už začiatkom roku 1948 vyslovil počudovanie, že v Československu pokračuje stranícky dualizmus. „Vyjadril presvedčenie, že Gottwald, Zápotocký a Slánský nájdu cestu, ako vykľučkovať z neprirodzeného dualizmu.“

Kostylov zároveň nechápal, ako môžu slovenskí komunisti len niekoľko rokov po skončení vojny pomýšľať na samostatnú správu vecí verejných: „Keby Slováci nesúhlasili s obnovením Československej republiky, boli by v pozícii porazeného štátu, ktorý po boku Nemecka bojoval proti Sovietskemu zväzu," poznamenal ambasádor.

Postarám sa o vplyv robotníkov na Slovensku

CIA mala zjavne jedného z najdôležitejších informátorov z najbližšieho okolia Zápotockého, pretože hlavné zistenia sa zakladali na slovách vtedajšieho ministerského predsedu. Vybielené meno zdroja na jednom odtajnenom dokumente sa spája aj s názormi šéfa vlády po návšteve Slovenska v roku 1949. „Zápotocký povedal, že slovenský pracujúci ľud si želá skutočnú bratskú spoluprácu s Čechmi, ale zabraňuje tomu slovenská buržoázia, ktorá je reakcionárska a protisocialistická a stále túži po nezávislom Slovensku.“

Keby Slováci nesúhlasili s obnovením Československej republiky, boli by v pozícii porazeného štátu, ktorý po boku Nemecka bojoval proti Sovietskemu zväzu
Michail Kostylov, sovietsky veľvyslenec v Ríme

Problémy so správaním KSS Zápotocký prisudzoval intelektuálnym skupinám v jej radoch. „Tieto tendencie by však nemali dlho trvať,“ utrúsil predseda vlády.

Zápotocký podľa informátora objasnil, prečo je dôležité presunúť časť priemyselnej výroby na Slovensko. Išlo nielen o rozhodnutie súvisiace s vojenskostra­tegickým zámerom – keďže vo východnej časti štátu by viaceré kľúčové fabriky boli bezpečnejšie v prípade ozbrojeného konfliktu so Západom – ale aj o politické dôvody. „Vytvorenie nového priemyslu na Slovensku by malo zvýšiť počet pracujúcich v tomto odvetví, ktorí sa stanú základňou komunistickej strany.“ Zápotockému malo ísť o to, aby sa rýchlo a výrazne zvýšil počet robotníkov v továrňach na Slovensku, ktorí by začali vytláčať z vedenia KSS intelektuálov, čo mali dovtedy zásadný vplyv na chod strany.

Zatkli ho. Mal nádej, zmaril ju zásah zvonku

Gottwaldov režim najprv odstraňoval nepohodlných nekomunistov. Prvý skončil na šibenici generál Heliodor Píka, ktorého po vykonštruovanom procese obesili v júni 1949.

Netrvalo dlho, kým sa začal hľadať takzvaný vnútorný nepriateľ. Čiže samotní komunisti, ktorí boli pritom celoživotne oddaní ľavicovým ideálom a obdivovali Sovietsky zväz. Clementis sa nemusel vrátiť domov z cesty do USA, kam za ním prišla manželka, lenže naivne dôverčivý napriek varovaniam, ktoré podcenil, pricestoval aj so ženou do Československa. Onedlho sa musel podrobiť sebakritike, ktorú však stranícki kolegovia označili za neuspokojivú. V roku 1950 stratil funkciu šéfa diplomacie a v januári 1951 ho zatkli.

Pôvodne ho plánovali súdiť v rámci procesu s takzvanými slovenskými buržoáznymi nacionalistami, ale nakoniec ho posadili na lavicu obžalovaných ako člena prokuratúrou vymysleného celoštátneho sprisahaneckého centra. Výsledkom čistky bolo na jeseň 1952 niekoľko rozsudkov smrti, pričom tento verdikt vyniesli aj nad Clementisom.

Podľa zistení CIA však mal veľkú šancu zostať nažive, dokonca sa vrátiť na slobodu bez odsudzujúceho rozsudku. Napriek tomu, že Zápotocký nemal nikdy rád Clementisa, začal sa prikláňať k tomu, aby ho oslobodili. Pridal sa aj Gottwald, ale americká rozviedka informovala, že rozhodujúcim spôsobom zasiahli Sovieti, ktorí nástojili, aby zostal vo väzbe, odkiaľ ho privedú na súd.

Gottwald a Zápotocký prikývli. Clementisa popravili 3. decembra 1952. „Príčina smrti: Udusenie z obesenia,“ napísal matrikár v úmrtnom liste.

Čo sa dočítate v ďalších častiach?

Druhý diel:

Slánský šliape na päty súdruhom. Ustoja to? Prečo sa už necelý rok od prevratu komunistickí lídri začali klbčiť a kto komu hádzal polená pod nohy? Čo predseda vlády Antonín Zápotocký dôrazne vyčítal generálnemu tajomníkovi KSČ Rudolfovi Slánskemu a čo ho primalo, aby dokonca pohrozil demisiou? Koho mal Slánský za sebou, že sa správal sebavedome až arogantne? A čo neskôr nepochopil, keď sa prezident a predseda KSČ Klement Gottwald potajomky odhodlal zúčtovať s ním?

Tretí diel:

Šling a Švermová – predzvesť veľkej čistky. Po prevrate sa obeťami gottwaldovského režimu najprv stali nekomunistickí predstavitelia, ale už čoskoro sa začali hľadať takzvaní vnútorní nepriatelia v KSČ. Čo znamenalo zatknutie Otta Šlinga a Marie Švermovej? Ako sa pozerali na uvalenie vyšetrovacej väzby niektorí československí komunisti a ich súdruhovia v zahraničí?

Štvrtý diel:

Zatkli Slánskeho. Gottwald mal asi voľnú ruku. Stalin sa však hnevá. Prečo hlavný československý líder mal zrazu možnosť tvrdo zakročiť proti generálnemu tajomníkovi strany? Slánskeho chceli v Prahe súdiť na jar 1952, ale čo zapríčinilo, že proces sa začal až na jeseň? Mal vtedy Gottwald spolu so Zápotockým stále dôveru Moskvy? Aký bol vyšší záujem Kremľa, ktorý viedol k tomu, že Moskva nakoniec súhlasila s odsúdením Slánskeho, ktorý sa pritom správal ako maximálne oddaný stúpenec Sovietskeho zväzu?

Piaty diel:

Gottwald zomrel. Kto ho nahradí? Smrť prezidenta a šéfa KSČ bola nečakaná, nastalo krátke politické vákuum. Prečo by sa mal stať Zápotocký novým silným lídrom? Aký scenár počítal s tým, že by sa na Hrad dostal Zdeněk Nejedlý, ktorý mal už 75 rokov? Prečo o niekoľko mesiacov po zásadných politických rošádach v československej vláde vypracovala CIA správu s názvom Zápotocký sa usiluje o diktátorstvo? A ktorého kľúčového ministra chcel neskôr odstrániť s pomocou premiéra Viliama Širokého napriek tomu, že sa vôbec nemali radi?

© Autorské práva vyhradené

20 debata chyba
Viac na túto tému: #CIA #Československo #KSS #KSČ #Vladimír Clementis #Tajné správy CIA o Československu #Antonín Zápotocký