Tajné správy CIA: Slánský šliape na päty súdruhom

Denník Pravda zverejňuje seriál s názvom Tajné správy CIA o Československu (v auguste sme publikovali texty od Pražskej jari v roku 1968 až po nástup Michaila Gorbačova k moci v Kremli na jar 1985). Pokračovanie ide hlbšie do minulosti – zaoberá sa obdobím po komunistickom prevrate v Československu vo februári 1948. Seriál sa opiera o odtajnené správy americkej spravodajskej služby. Dnes publikujeme druhú časť.

24.09.2018 12:00
Rudolf Slánský, Klement Gottwald, Georgij Malenkov Foto:
Sprava československí komunistickí lídri Rudolf Slánský a Klement Gottwald na snímke z roku 1949. (Zľava sú sovietski komunisti - Georgij Malenkov, totožnosť druhého je nejasná.)
debata (39)

Navonok jednota, v zákulisí intrigy a rozbroje. Ubehol len rok odvtedy, čo sa československí komunisti radovali z prevratu vo februári 1948 a už sa začali ich čelní predstavitelia klbčiť. Na verejnosti sa tvárili, že svorne budujú leninskú ideálnu podobu štátu, ale niektorí si vzájomne nevedeli prísť na meno.

Napäté pomery vo vedení Komunistickej strany Československa (KSČ), ktoré sprevádzalo hádzanie polien pod nohy, odhaľuje jedna z najzaujímavejších tajných správ CIA o vtedajšom totalitnom režime. Úvod textu je začiernený – ani po jeho nedávnom sprístupnení Američania neprezrádzajú, kto, kedy a kde poskytol cenné informácie ich agentom v Prahe.

logo tajne spravy CIA

Prvé vážne nezhody rozviedka USA zistila pred začiatkom jari 1949. Do ostrého sporu sa dostal predseda vlády Antonín Zápotocký s generálnym tajomníkom strany Rudolfom Slánskym. (Na tomto poste mal zabezpečovať chod straníckeho aparátu, prezident Klement Gottwald bol predseda KSČ.) Zápotocký musel zúriť, keď sa oboril s výčitkami na adresu Slánskeho.

Slánský robí veľa škody

Zápotocký prevzal funkciu premiéra v júni 1948, keď Gottwalda zvolili za hlavu štátu po abdikácii vážne chorého Edvarda Beneša. Zhruba po siedmich alebo ôsmich mesiacoch na čele vlády začal strácať nervy. „Zápotocký sa viackrát sťažoval na neprípustné zasahovanie Slánskeho do záležitostí vlády a pohrozil, že podá demisiu, ak bude pokračovať to, čo je nebezpečnou duplicitou,“ napísala CIA.

Slánský ťahal za nitky na mnohých dôležitých miestach napriek tomu, že to nemal v agende. „Zápotocký zvlášť protestoval proti jeho zasahovaniu do vecí národnej banky, tajnej služby a pasového úradu.“

Zápotocký upozorňoval na anomálie, ktoré spôsoboval Slánský: „Prevod peňazí často blokovali jeho konfidenti v národnej banke. Špeciálny politický odbor tajnej služby, vedený dôverníkmi Slánskeho, svojvoľne začínal alebo zastavoval vyšetrovanie vysoko postavených vládnych predstaviteľov.“

Generálny tajomník strany mal prsty aj v tom, že fakticky rozhodoval o tom, kto môže ísť služobne do zahraničia: „Zápotocký sa sťažoval, že oficiálni zástupcovia vlády často nedostali cestovný doklad od pasového úradu bez jasného zdôvodnenia.“

Premiér hovoril o chorej situácii, keď formálne riadi štát prezident Gottwald a vláda, ale prakticky sú bezmocní, pretože silný stranícky sekretariát Slánskeho operuje z pozadia. Keďže Slánský bol iniciátor prvých krutých čistiek oponentov nového režimu, Zápotocký začiatkom roku 1949 tiež zdôrazňoval, že tvrdý postup je na škodu: „V radoch robotníckej triedy to vyvoláva nedôveru a podkopáva autoritu vlády v súvislosti so zvyšovaním výroby.“

Veľvyslanec chcel Slánskeho za premiéra

Gottwald vydržal tlak Slánskeho na Zápotockého – podržal ho na poste predsedu vlády, v opačnom prípade by ho nepochybne nahradil úhlavný nepriateľ z vedenia KSČ.

Pochopiteľne, že sa natíska otázka, z čoho vyplývalo sebavedomie Slánskeho, ktorý v určitom období dokonca podľa CIA oslaboval postavenie Gottwalda. Americká špionáž poukázala na to, že cítil silnú podporu Sovietskeho zväzu. Dôkazom bolo to, čo sa rozviedka dozvedela o názoroch veľvyslanca Michaila Silina: „Podporoval nomináciu Slánskeho na predsedu vlády, aby nahradil Zápotockého.“ Tajná správa sa síce o tom nezmienila, ale je ľahké dovtípiť sa, že ambasádor nehovoril len za seba, ale podľa pokynov nepochybne tlmočil názor Kremľa.

Pozícia Zápotockého ako predsedu vlády podľa CIA nezostala pevná ani po tom, čo Gottwald odolal tlaku Slánskeho: „Jeho politická budúcnosť závisí v najbližších mesiacoch primárne od výsledku.“ Konkrétne išlo o to, či Zápotocký dokáže zlepšiť stav hospodárstva, ktoré sa potkýnalo na vážnych problémoch. „Ďalšie zhoršovanie výroby v Československu povedie k odvolaniu Zápotockého a k nahradeniu Slánskym, proti čomu by už Gottwald dlhšie nemohol oponovať,“ prízvukovala CIA.

Gottwald presvedčil Moskvu

Slánský sa však prepočítal. Gottwald nielenže udržal Zápotockého na čele vlády, ale aj si naklonil Moskvu. Sovietske vedenie sa síce podľa CIA úspešne snažilo v satelitných štátoch udržiavať určité napätie medzi komunistickými špičkami, aby podľa potreby mohlo využiť jedno z krídel, ale zjavne v prípade Československa aktuálne prevážil vyšší záujem.

Moskva potrebovala mať záruku, že sa zlepší československá výroba, z ktorej chcela profitovať importom a zároveň žiadala zásobovať časťou tejto produkcie ostatné krajiny povojnovej východoeurópskej komunistickej ríše. Zjavne si Sovieti uvedomili, že nemôžu riskovať ďalšie hospodárske problémy v Československu, pod ktoré by sa podpísalo faktické dvojvládie zapríčinené Slánskym napriek tomu, že im bol absolútne verný.

Zrejme niekedy v lete 1951 Gottwald získal súhlas Moskvy, ktorý by sa dal športovou rečou označiť za predčasne vyhratý zápas. „Presvedčil Kremeľ o nevyhnutnosti ukončiť dualizmus v československom vládnutí, ktorý bol prekážkou výroby,“ uviedla CIA. Čoskoro sa to stalo skutočnosťou a Slánský stratil obrovský vplyv.

Slánský klesal na dno

Začiatkom septembra 1951 Gottwald zrušil funkciu generálneho tajomníka, Slánský sa stal jedným z námestníkov Zápotockého. Ten na verejnosti tvrdil, že ide výlučne o organizačnú zmenu. V skutočnosti sa zaťahovala sieť okolo Slánskeho. Evidentne bol naivný – zjavne veril, že sa mu nič zlé nemôže stať, pretože je absolútne lojálny k Moskve.

Slánský nepochopil ani vážny signál neskôr na jeseň 1951. „Sovietske vedenie 26. októbra dôverne informovalo československú vládu o bezodkladnom úmysle verejne oznámiť zmenu svojho veľvyslanca,“ informovala CIA. O tri dni Moskva uviedla, že novým ambasádorom sa stáva Anatolij Lavrentiev. Na prvý pohľad vyzeralo zvláštne, že Silin odišiel z postu veľvyslanca bez oficiálnej rozlúčky. Bolo to však logické, lebo drukoval Slánskemu, s ktorým gottwaldovci chceli zúčtovať.

Vyslanie Lavrentieva bolo nezvyčajné, podotkla CIA, lebo dovtedy zastával funkciu zástupcu šéfa diplomacie, čo znamenalo krok nižšie v jeho kariére. Moskve však išlo o to, aby jej dôležitý a skúsený predstaviteľ preveril situáciu priamo v Prahe.

Lavrentiev dal definitívne za pravdu Gottwaldovi aj Zápotockému. Slánskeho zatkli v novembri 1951. Zatykač podpísal ten, ktorý ho mal najviac v zuboch – Zápotocký. Zo Slánskeho vyrobili zradcu, neskôr sa stal na súde ústrednou postavou obžalovaných z takzvaného sprisahaneckého centra. Paradoxne ho zomlela mašinéria nenávisti, ktorej bol jedným z hlavných strojcov. Koncom roku 1952 ho popravili.

© Autorské práva vyhradené

39 debata chyba
Viac na túto tému: #CIA #Československo #Klement Gottwald #Rudolf Slánsky #Tajné správy CIA o Československu