Maďarský nápoj fröccs zažíva obrodu

Aby sme správne ocenili tradičný maďarský nápoj fröccs, nestačí naučiť sa vyslovovať jeho názov. Táto zmes sódy a vína sa vyrába podľa presného rituálu a v budapeštianskych baroch zažíva svoju renesanciu. Povedzte Lászlóovi Kissovi, že fröccs môže byť získaný tak, že sa zmieša obyčajná sóda s bielym alebo ružovým vínom, a bude to považovať za rúhanie. Píše to agentúra AFP.

29.09.2018 14:00
ružové víno, fľaša, pohár Foto:
Ilustračné foto.
debata (3)

V prízemí starej budovy v Budapešti tento tridsiatnik spolu so svojím otcom pokračuje v tradícii svojich predkov: do vody sa vháňa oxid uhličitý, čím sa získa perlivá tekutina, ktorá sa uchováva pod tlakom v sifónových fľašiach. Výsledku sa hovorí sóda. A jej chuť je neporovnateľná s priemyselne vyrábanú sódou, ktorá stráca perlivosť, len čo ju otvoríte, hovorí László Kiss.

Vo fľašiach, ktoré vychádzajú z rodinného podniku, je posledná kvapka rovnako perlivá ako prvá vďaka sifónu, ktorý udržuje vodu pod tlakom, dodáva Kiss otec. „Takú sódu k úspešnému fröccsu potrebujete,“ hovorí.

Po horúcom lete v maďarskej metropole, keď teploty dosahovali takmer 40 stupňov Celzia, si otec a syn mädlia ruky. Obchody išli veľmi dobre. „Všetky nové bary a reštaurácie ponúkajú fröccs, to je novinka,“ hovoria obaja. Pred pätnástimi rokmi začínali s tridsiatkou klientov a dnes ich majú desaťnásobok: reštaurácie, podniky, bary a súkromníkov.

Zmes podomácky vyrábanej sódy a vína si našla svoje miesto na nápojovom lístku najluxusnejších reštaurácií. „Keď sme pred siedmimi rokmi začínali, neboli ešte také populárne,“ hovorí Peter Ondrusek, ktorého bar s názvom Fröccs sa na tento nápoj špecializoval. „Je nielen osviežujúci, ale aj menej opojný ako iné alkoholické koktaily,“ vysvetľuje podnikateľ Robert Varga, ktorý odpočíva na jednej budapeštianskej terase.

Fröccs je možno dokonca tajomstvom dlhovekosti, písal vo svojich listoch maďarský spisovateľ Sándor Márai: je dostatočne povzbudivý, aby stimuloval predstavivosť, ale pre zdravie takmer neškodný, pretože je ľahší ako víno.

Rodina Kissová kúpila malú továreň v centre Budapešti v roku 1994, ale tvrdia, že sa tu po celé generácie vyrábala perlivá voda za pomoci stroja s pedálmi, ktorými sa denne vháňal plyn pod tlakom do stoviek fliaš. Staré sifónové fľaše nesúce meno dnes už neexistujúcich výrobcov sódy pripomínajú, že sa podomácky vyrábaná sóda tešila najväčšej sláve za druhej svetovej vojny. Zásluhu na tom má predovšetkým maďarský fyzik Štefan Anián Jedlík, ktorý v roku 1826 vynašiel stroj umožňujúci vyrábať sódu vo veľkom meradle. V Maďarsku vznikli tisíce tovární na sódu a v 19. storočí bola výroba sódy v krajine tretím najväčším priemyselným odvetvím.

Maďarský básnik Mihály Vörösmarty dokonca porovnával šumivé perly vychádzajúce z vína s maďarským vlasteneckými hnutím, ktoré vtedy požadovalo viac autonómie v rámci habsburskej ríše. Až do druhej svetovej vojny konzumovala väčšina maďarských domácností minerálnu vodu zo sifónových fliaš. Nasledujúce desaťročia znamenali prerušenie tohto zvyku: za vojny boli zničené závody, za komunizmu boli znárodnené a po návrate k trhovej ekonomike ťažko odolávali konkurencii medzinárodných značiek. Vo výrobe sódy pokračuje iba niekoľko stoviek maďarských podnikov.

V bare Gerlóczy, kde sa podával fröccs aj za komunizmu, je päťdesiatdvaročný István Szirtes spokojný: „Nič nebráni tomu, aby som potom šiel pracovať, pretože to nespôsobuje opitosť,“ uisťuje a usrkne svoj obľúbený variant fröccsu šport, keď je jedna dávka vína doplnená štyrmi dávkami sódy.

3 debata chyba
Viac na túto tému: #víno #Maďarsko #fröccs #László Kiss