Pred 8-tisíc rokmi americkí Indiáni sadili dva druhy tabakovej rastliny (Nicotiana rustica a Nicotiana tobacim) po celom americkom kontinente. Rastliny rodu Nicotiana pôvodne rástli v Amerike, v tichomorských oblastiach a v Austrálii, ale nevyskytovali sa v Európe, Afrike ani na ázijskom kontinente. Medzi indiánskymi kmeňmi bola konzumácia tabaku natoľko rozšírená, že v jazykoch a nárečiach týchto pôvodných obyvateľov existovalo šesť stoviek slov na označenie rôznych podôb tabaku. Používali ho piatimi spôsobmi: fajčili ho, žuli, pili, šnupali a robili si z neho črevné nálevy.
Aztékovia považovali tabak za posvätnú látku a verili, že telo ich hlavnej bohyne Cihuacoahuatl pozostáva z tabaku.
Názov nikotín je podľa francúzskeho veľvyslanca
V Európe bol tabak neznámym pojmom až do roku 1492. Krištof Kolumbus priviezol zo svojej prvej výpravy do Nového sveta tabakové listy a semená pochádzajúce z karibskej oblasti. Používanie tabaku sa spočiatku obmedzovalo len na Španielsko a Portugalsko, ale aj v týchto krajinách jeho rozšíreniu bránilo náboženstvo. Silne veriaci sa pozerali na tabak pochádzajúci z pohanských krajín s nedôverou. Rodrigo de Jerez, jeden z prvých Kolumbových námorníkov, ktorý vdychoval tabakový dym, sa od neho stal závislým. Jeho okolie verilo, že doňho vstúpil diabol, a tak ho v období inkvizície uväznili.
Foto: SHUTTERSTOCK
V roku 1560 Jean Nicot de Villemain, francúzsky veľvyslanec v Lisabone, priniesol z Portugalska na francúzsky kráľovský dvor rastlinu tabaku. V Paríži si tabak okamžite získal popularitu a z Nicota sa stala známa osobnosť. Rastlina tabaku dostala po ňom svoje meno – Nicotina, po latinsky Nicotiana. Neskôr sa pojmom nikotín začali označovať jej aktívne zložky. V roku 1624 rozhodol španielsky kráľ Filip III., že celosvetovým centrom tabaku bude Sevilla. Všetok tabak dopestovaný v španielskom Novom svete sa loďami prevážal do Sevilly, ktorá sa stala svetovým strediskom výroby cigár. Konzumácia európskych cigariet má tiež svoje korene v tomto meste.
Trh s tabakom ovplyvnila aj Pocahontas
Jamestown je osada, ktorú v Novom svete založili v roku 1607 anglickí prisťahovalci. Prvé roky existencie prežívala v biede – neznesiteľné horúčavy, roje hmyzu, nedostatočné zásobovanie vodou, týfus, hladovanie, kruté zimy a útoky Indiánov – to boli podmienky, v ktorých žili anglickí osadníci vo Virgínii. Napriek tomu, že väčšina z nich zomrela od hladu, v roku 1612 začal John Rolfe experimentovať s tabakom a práve vďaka nemu Jamestown prežil a začal sa rozvíjať vďaka vývozu tabaku do Anglicka.
John Rolfe sa tak stal zakladateľom najstaršieho amerického priemyslu. Aj zlé vzťahy s domácim obyvateľstvom sa zlepšili, keď do jeho života vstúpila dcéra náčelníka kmeňa Powhatan, z dejín známa ako princezná Pocahontas. Prijala kresťanstvo a neskôr nové meno Rebecca. V roku 1630 nadobudol trh s tabakom vo Virgínii takú silu, že všetko ostatné bolo z ekonomického hľadiska nezaujímavé. Dokonca aj mzdy cirkevných hodnostárov sa vyplácali v librách tabaku, nie v zlate a striebre. To isté platilo aj pre tresty a pokuty – vyberal sa poplatok tisíc libier (jedna libra=450 gramov) tabaku za narodenie nemanželského dieťaťa bielej námezdnej Virgínčanke. Sobáš stál 200 libier tabaku, pohreb 400. Osadníci fajčili pri práci, počas oddychu, pred vstupom do kostola aj po kázni. Fajčili muži, ženy, dievčatá aj chlapci nad 7 rokov.
Foto: SHUTTERSTOCK
V 17. storočí v Holandsku žil Mynheer Van Klaes, prezývaný „kráľ fajčiarov“. Keď zomrel, predpokladalo sa, že za života skonzumoval štyri tony tabaku. Hovorili mu aj „Papa Big Pipe“. Svoju fajku navždy zlomil 4. júla 1872.
Tresty za tabak – rozrezanie nosných dierok či smrť v klietke
Jedným z prvých kritikov tabaku sa stal anglický kráľ Jakub I. začiatkom 17. storočia. O fajčení sa vyjadroval ako o hnusnom zlozvyku, ktorý páchne, škodí mozgu a pľúcam. V roku 1629 na naliehanie kráľa Jakuba I. zakázal guvernér Winthrop v štáte Massachusetts predaj tabaku a fajčenie na verejnosti. V roku 1646 bolo v tomto štáte protizákonné fajčiť v okruhu 5 míľ od mesta. Napriek tomu sa tabak v Anglicku tešil začiatkom 17. storočia veľkej obľube a v roku 1614 bolo len v samotnom Londýne 7-tisíc obchodov s tabakom! Anglický dramatik Ben Jonson nazval tabak najvýznamnejšou a najcennejšou rastlinou, akú zem odovzdala do rúk človeka.
V tureckom Carihrade, hoci dnes sa s obľubou hovorí, že „fajčí ako Turek“, hrozilo v roku 1633 za fajčenie obesenie, sťatie, rozštvrtenie alebo väznenie. „Na zahodenie“ nebola ani smrť vo verejnej klietke bez jedla a vody. Ale fajčiarska vášeň prekonala aj strach zo smrti. Najobľúbenejšia značka cigariet v roku 1920 mala meno zarytého odporcu fajčenia sultána Murada. Aj ruský cár v roku 1643 pripravil pre svojich fajčiacich poddaných nemilosrdné tresty v podobe rozrezania nosných dierok, bitia a bičovania.
V roku 1603 bolo fajčenie a pestovanie tabaku považované za trestný čin aj v Japonsku. Zákazy sa však ukázali zbytočné, nakoniec aj samotní ich tvorcovia tabaku podľahli a v roku 1639 si tabak vydobyl svoje miesto ako neoddeliteľná súčasť slávnostnej šálky čaju servírovanej hosťovi.
(Článok bol vytvorený aj pomocou informácií z knihy Fajčenie a zdravie, 2007)
Legenda: Tabak pochádza z vlasov ducha
Indiáni nikdy nepochybovali o posvätnom pôvode tabaku. Podľa legendy pred mnohými rokmi, keď duchovia ešte považovali Zem za dosť dobrú na to, aby na nej príležitostne pobudli, jeden mocný duch si ľahol v lese vedľa ohňa a zaspal. V tej chvíli išiel okolo jeho úhlavný nepriateľ a pomyslel si, že je to dobrá príležitosť vyparatiť mu malé šibalstvo. Prikradol sa k spiacemu, prevalil ho smerom k ohňu, až kým sa hlava nič netušiaceho ducha neocitla medzi žeravými uhlíkmi. Jeho vlasy sa ocitli v plameňoch. Praskot a pálenie ohňa ducha prebudili. Vyskočil a vystrašený utekal lesom. Jeho spálené vlasy zachytil vietor a rozosial ich po celej zemi. Na mieste, kde sa vlasy dotkli pôdy, zapustili korene a vyrástol z nich tabak.