Bol to dôsledok francúzskeho prímeria s Nemcami, proti ktorému sa otvorene postavila len hŕstka Slobodných Francúzov vedených generálom de Gaullom, a britských obáv z toho, že kolaborantská vláda vo Vichy by mohla poskytnúť francúzske loďstvo a zámorské základne Nemecku a Taliansku. Tieto britské podozrenia vyústili nakoniec do pokusu Britov a Slobodných Francúzov zmocniť sa Dakaru, kľúčovej francúzskej základne v západnej Afrike 23. – 25. septembra 1940.
Pritom po prímerí z 22. júna 1940 sa spočiatku zdalo, že francúzske kolónie budú pokračovať v odpore. Špekulácie o masovom vypovedaní poslušnosti vláde vo Vichy sa však nenaplnili.
Prvý útok na Dakar
V rámci britského úsilia zneškodniť francúzske loďstvo 7. až 8. júla došlo k prvému útoku na Dakar, keď britská lietadlová loď HMS Hermes so sprievodnými plavidlami zaútočila na francúzsku eskadru pod velením kontraadmirála Plancona v dakarskom prístave. Hlavným cieľom bola bojová loď Richelieu, ktorá 18. júna 1940 unikla z Brestu, tesne predtým, ako prístav padol do nemeckých rúk. Pred útokom veliteľ Hermesu, kapitán Onslow, ponúkol Francúzom nasledujúce alternatívy: pripojenie sa k Britom, odovzdanie lodí do britských rúk, odplávanie do francúzskych západoindických prístavov alebo do USA, kde by boli fakticky francúzske lode neutralizované. V opačnom prípade pohrozili Briti ich zničením.
Francúzska posádka v Dakare po správach z Oranu vedela, že nejde o žiadne blufovanie, ale napriek tomu ultimátum odmietla. Britský diverzný útok pomocou člnov, ktoré mali k boku bojovej lode pripojiť nálože, neuspel, preto Briti podnikli útok pomocou šiestich palubných torpédových bombardérov typu Swordfish z Hermesu a napriek intenzívnej protilietadlovej paľbe jedno z vypustených torpéd zasiahlo loď, ktorá sa začala potápať. Loď Richelieu bola rýchlo odvlečená do vnútorného prístavu, kde z nej začali čerpať vodu. Bojová loď tak bola aspoň dočasne znefunkčnená. Britský útok však dakarskú posádku naladil mimoriadne protibritsky, čo neskôr prinieslo svoje trpké ovocie.
Počas nasledujúcich dní boli z koloniálnej administratívy aj dôstojníckeho zboru v Dakare odstránení probritskí sympatizanti a za generálneho guvernéra bol vymenovaný lojálny prívrženec vlády vo Vichy Boisson.
Plánovanie druhého útoku
Ďalší útok už Briti plánovali spoločne so Slobodnými Francúzmi, ktorých hnutie sa začalo vzmáhať. De Gaulle navyše veril, že práve v afrických kolóniách sa Slobodní Francúzi dokážu uchytiť a získať nové sily. No a kľúčom na ovládnutie Francúzskej západnej Afriky bol práve Dakar.
Spojenecká operácia na obsadenie Dakaru dostala názov Menace a zúčastnili sa na nej sily Slobodných Francúzov a Britov. Jej cieľom malo byť plné ovládnutie mesta a námornej základne (a následne celej kolónie). Názory de Gaulla a Churchilla sa rozchádzali v detailoch operácie, no nakoniec sa zhodli na námornom útoku so silnou flotilou, ktorý by bol kombinovaný s vylodením menšieho pozemného oddielu. Počítali aj s psychologickým efektom a prechodom dakarskej posádky na stranu spojencov.
Námorné sily určené na útok na Dakar dostali označenie Zväz M a velil im britský admirál John Cunningham. Za veliteľa výsadkových síl bol určený generálmajor Noel Irwin. Na operácii sa osobne zúčastnil aj generál de Gaulle. Expedícia vyplávala z Liverpoolu 31. augusta a Zväz M a výsadkové plavidlá Britov a Slobodných Francúzov dorazili do Freetownu v Sierre Leone 17. septembra. Flotila nebola až taká mocná, ako žiadal Churchill, ale aj tak musela vzbudzovať rešpekt.
Vlajkovou loďou bola lietadlová loď HMS Ark Royal, ktorú chránili bojové lode HMS Barham a HMS Resolution. Tieto hlavné plavidlá dopĺňali tri ťažké a dva ľahké krížniky. Za nimi nasledovalo 10 torpédoborcov a šesť sprievodných lodí. Presun pozemných jednotiek zabezpečovalo 11 transportných lodí. Na palube Ark Royal sa nachádzalo 53 lietadiel.
Foto: Wíkipedia/UK Government
Spojenci vyčlenili na operáciu Menace takmer 7-tisíc mužov pozemných síl, z ktorých 4 200 bolo Britov a 2 700 vojakov Slobodných Francúzov. Medzitým v západnej Afrike Francúzi intenzívne pracovali na posilnení vlastnej obrany. V júli bola do Dakaru presunutá s nemeckým súhlasom stíhacia skupina G.C.I/4 vyzbrojená modernými americkými stíhačkami typu Curtiss Hawk (P-36), ktoré získali z USA ešte pred prímerím.
Trom francúzskym krížnikom (Georges Leygues, Gloire a Montcalm) a trom torpédoborcom sa podarilo prekĺznuť britskou blokádou a 14. septembra zakotvili v Dakare. 19. septembra sa pokúsili vyraziť na šíry oceán s cieľom pokračovať do Guinejského zálivu do Libreville na pomoc Gabonu obkľúčenom gaullistami (boj o Gabon je iný samostatný príbeh). Palivo mali čerpať z vyslaného tankera, ktorý sprevádzal ľahký krížnik Primauguet. Ten sa však v Guinejskom zálive stretol s ťažkým krížnikom HMS Cornwall a ľahkým krížnikom HMS Delhí. Po krátkom vyjednávaní Francúzi súhlasili s tým, že krížnik Primauget odpláva do Casablanky.
Tri ostatné ľahké francúzske krížniky boli prenasledované britskými ťažkými krížnikmi HMS Cumberland a HMS Australia. Francúzi sa preto vzdali pôvodného zámeru a rozhodli sa vrátiť do Dakaru. Podarilo sa to len dvom krížnikom. Tretí – Gloire – bol dohnaný Britmi a musel súhlasiť s tým, že pod dohľadom HMS Australia sa uchýli do Casablanky. 21. septembra velenie nad francúzskou dakarskou krížnikovou eskadrou prevzal kontraadmirál Lacroix, ktorý priletel z Francúzska.
Zväz M pred Dakarom
V ranných hodinách 23. septembra 1940 sa spojenecká flotila objavila pred prístavom v Dakare. Nad pobrežím však ležala hmla a Spojenci tak prišli o moment psychologického pôsobenia, s ktorým počítali. Palubné lietadlá z HMS Ark Royal síce prelietavali nad Senegalom a zhadzovali letáky s mierovým posolstvom a z rádiových staníc na lodiach boli vysielané priateľské výzvy smerom k obyvateľom Dakaru, no stúpenci Vichy mali situáciu v meste plne pod kontrolou a nevyzeralo to tak, že by sa chceli vzdať alebo pridať na stranu spojencov.
Bolo však nutné konať, a tak z paluby Ark Royal vzlietla dvojica francúzskych lietadiel typu Caudron C.270 a pristála na neďalekom letisku Oukam na polostrove Zelený mys s cieľom presvedčiť tamojšiu posádku, aby sa pridala k Charlesovi de Gaullovi. Pristátie prebehlo bezproblémovo a veliteľ letiska im vyšiel oproti. Opäť hralo počasie dôležitú úlohu, keď tamojší veliteľ až v poslednej chvíli zbadal ich príslušnosť k de Gaullovi. Posádka lietadiel caudronov neváhala a veliteľa zadržala.
Aj napriek hustej hmle sa im podarilo splniť ďalší krok, a to signalizovať britskému lietadlu typu Swordfish, že pristátie je bezpečné. Toto lietadlo vyložilo na letisku trojicu vyššie postavených dôstojníkov Slobodných Francúzov (Gaillet, Scamaroni, Soufflet) a okamžite vzlietlo. Len pár minút po vyštartovaní bol swordfish napadnutý stíhacím lietadlom Vichy typu Curtiss Hawk (P-36). Ďalšie britské lietadlá medzičasom vyfotografovali obranné pozície Dakaru a naďalej rozhadzovali letáky s mierovou výzvou od de Gaulla. Kým na mori sa pomaly schyľovalo k boju, na letisku Oukam došlo k nepriaznivému vývoju situácie a všetci de Gaullovi emisári boli zajatí.
Pobrežné batérie potom okolo 10. hodiny začali paľbu na britskú flotilu, ale nemali dostatočný dostrel na ohrozenie čo len jedinej lode. Admirál Cunningham asi hodinu sledoval nezmyselné konanie obrancov, kým sa rozhodol opätovať paľbu. Keďže všade stále bola hmla, obidve strany strieľali naslepo a bez väčšieho úspechu. K paľbe sa pripojila aj bojová loď Richelieu. Prvý zásah sa podaril jednej z pobrežných batérií, keď vypálená strela zasiahla ťažký krížnik HMS Cumberland. Loď zachvátil oheň, a tak bola nútená stiahnuť sa z boja do prístavu v Gambii.
Ďalší granát zasiahol torpédoborec HMS Foresight. Ten však napriek tomu pokračoval v hliadkovaní v okolí Dakaru. Admirál Cunningham totiž varoval obrancov, že ak niektorá z lodí vypláva z prístavu v Dakare, bude okamžite zničená. Túto výstrahu Boisson očividne nebral vážne a ponorka Perseé sa pokúsila nepozorovane vykĺznuť z prístavu a zaútočiť na torpédoborec HMS Inglefield, ale potopili ju dva britské torpédoborce. Posádku ponorky však Briti zachránili a neskôr sa pridala k Slobodným Francúzom. Obe strany boli aktívne aj vo vzduchu. Vzhľadom na hmlu okolo 11.30 paľba utíchla a britské lode sa stiahli.
Pokus o vylodenie
Bolo potrebné docieliť zvrat v situácii, a preto de Gaulle pristúpil k realizácii plánu Charles pod jeho osobným velením. Ten pozostával z vylodenia v zátoke Rufisque 13 míľ východne od Dakaru, odkiaľ by Slobodní Francúzi začali postup na mesto. Plán malo realizovať 180 francúzskych námorníkov z transportných lodí, ktorých do zátoky Rufisque sprevádzali ťažký krížnik HMAS Australia a torpédoborce HMS Fury a HMS Greyhound. Táto podpora sa nakoniec ukázala ako veľmi užitočná, keďže počas presunu došlo k boju s krížnikmi Georges Leygues a Montcalm a dvoma vichystickými torpédoborcami. Našťastie, britské a austrálske sily ich dokázali odraziť. Po krátkom delostreleckom súboji francúzsky torpédoborec L'Audacieux zachvátili plamene a jeho posádka radšej išla na breh.
Okolo tretej hodiny sa vylodila v prístave Rufisque ako prvá čata námorných pešiakov zo šalupy Commandant Duboc. Podporovaní boli šalupou Savorgnan de Brazza. Keď gaullisti dosiahli pevninu, dopadla na nich spŕška striel. Z neďalekého majáku ich ostreľovali mladí kadeti verní Vichy. Útočníci pokračovali v postupe, ale opäť sa stretli s nepriateľskou paľbou. Z obavy pred ďalšími námornými útokmi sa nakoniec vrátili na paluby transportných lodí.
Celkovo bol prvý deň operácie Menace pre spojencov plný sklamaní. Straty boli síce vyššie na strane Vichy, ale morálka obrancov bola o to pevnejšia. Spojenci pôvodne dúfali v ľahký priebeh operácie a chceli sa vyhnúť otvorenému ozbrojenému stretnutiu. To však už nebolo možné.
Udalosti druhého dňa
Nadránom 24. septembra bola viditeľnosť o niečo lepšia. Z Ark Royal vzlietli bombardovacie lietadlá typu Swordfish a stíhačky typu Blackburn Skua smerom k bojovej lodi Richelieu, no aj táto akcia bola len ďalším sklamaním, keďže ani jedna bomba nezasiahla cieľ. O 30 minút neskôr vzlietli z Ark Royal ďalšie swordfishy a tentoraz úspešne zasiahli bombami pobrežné batérie.
Po krátkej výmene názorov sa ich posádky zhodli na ďalšom cieli, ktorým bol Richelieu. Mali dokončiť to, čo nedokázali ich spolubojovníci pri predchádzajúcom nálete, ale počas vzdušnej akcie sa stretli s vichystickými stíhačkami, ktoré spôsobili vážne straty nepripraveným spojeneckým pilotom. V priebehu tohto dňa sa však Britom podarilo zneškodniť ďalšiu francúzsku ponorku – tentoraz Ajax, ktorá sa pokúsila vyplávať z Dakaru a napadnúť britské lode.
Po jej poškodení, vynorení a vzdaní sa na jej palube našli Briti aj dôležité dokumenty o výmene správ medzi Nemeckom a Francúzskom. To však treba považovať za jediný úspech Britov počas celého dňa. Navečer, keď boli lietadlá z Ark Royal vyslané zaútočiť na krížniky Vichy, utrpeli Briti ďalšie straty. Napriek hustej hmle bola letecká podpora pre úspech operácie veľmi dôležitá, ale nebo momentálne ovládali vichystické stíhačky.
Admirál Cunningham nemienil riskovať vylodenie v Dakare, pokiaľ neboli umlčané pobrežné batérie, ale to vyzeralo ako značný problém. Dokonca ešte stále netušili ani ich presné pozície. Ako sa deň blížil ku koncu, delostrelecký súboj bol obnovený a Briti vypálili ďalších 400 rán zo svojich diel, ale nemalo to požadovaný efekt. Odpor obrancov, naopak, rástol. HMS Barham bola dokonca štyrikrát zasiahnutá.
Tretí deň a ústup
Keď sa bojujúce strany zobudili do ďalšieho septembrového rána (25. septembra 1940), hmla ustúpila a Francúzi mohli uvidieť reálnu silu spojeneckej eskadry. Podľa vydaných rozkazov v ten deň bolo úlohou bojovej lode HMS Resolution ostreľovanie ukotvenej francúzskej bojovej lode Richelieu, bojová loď HMS Barham a ťažký krížnik HMS Devonshire mali zaútočiť na pobrežné pevnosti a ťažký krížnik HMAS Australia mal ako cieľ stanovené krížniky Vichy Georges Leygues a Montcalm.
Po priblížení sa Zväzu M k prístavu vichystické stíhačky a bombardéry začali naň podnikať útoky. Delostrelecký súboj a letecké útoky vichystických síl pútali všetku pozornosť Britov. To využila ponorka Bévéziers, ktorá vypálila krátko po 9. hodine štyri torpéda smerom k bojovým lodiam HMS Barham a HMS Resolution. Z nich jedno zasiahlo Resolution a poškodilo ju. Bol to rozhodujúci moment v celej bitke. Keď sa totiž o úspešnom útoku na jednu z hlavných britských lodí dozvedel britský kabinet na čele s Churchillom v Londýne, nariadil zastaviť celú operáciu. HMS Resolution odplávala do prístavu k opravám a Cunninghamova flotila v západoafrických vodách sa zmenšila fakticky o polovicu.
Aká bola nádej na úspech?
V boji na spojeneckej strane zahynulo 20 mužov a na druhej Boisson musel pochovávať 166 mužov, z ktorých 92 bolo Európanov a zvyšok pochádzal z Afriky. Vichystické sily stratili dve ponorky a dva torpédoborce boli ťažko poškodené a bojová loď Richelieu bola zasiahnutá minimálne jedným 380 mm granátom a poškodili ju aj dve bomby, ktoré vybuchli vedľa nej. Fakticky s ňou nebolo možné na dlhé obdobie počítať ako s bojovou silou. Na britskej strane boli poškodené dve bojové lode, dva krížniky a zostrelených bolo šesť palubných torpédových bombardérov a dve palubné stíhačky.
Správy o udalostiach pri dakarskom pobreží sa šírili po celom svete a sympatie voči generálovi de Gaullovi klesali. Prívrženci Vichy navyše dokázali, že stále majú po vojenskej stránke dostatočné sily. Pre Adolfa Hitlera bola táto situácia veľmi výhodná, keďže dvaja z jeho nepriateľov, Francúzsko a Británia, bojovali ešte aj medzi sebou. Spätne nie je jednoduché povedať, či spojenecká dakarská expedícia mala nádej na úspech, alebo bola od počiatku odsúdená na neúspech.
Pozitívom operácie Menace bola aspoň to, že zabránila prívržencom Vichy pokúsiť sa o protiakciu vo Francúzskej rovníkovej Afrike, kde v auguste gaullisti zorganizovali úspešný protivichystický prevrat. Francúzska západná Afrika však zostala pod kontrolou vlády vo Vichy až do spojeneckého vylodenia v Severnej Afrike 8. novembra 1942.