Eva Siracká, lekárka
Moja generácia bola vedená k láske k vlasti. I keď sme boli dva národy, rozumeli sme si a v ťažkých chvíľach nám vlastenectvo dodávalo odvahu a nádej. Mali sme dôveru k spoločnosti a k vlasti, čo mi dnes u mladých chýba. Mali by sme sa zamyslieť nad slovami T. G. Masaryka: „Zlé prekonávať dobrým – to nie je ťažké, ale je ťažké prekonávať dobré lepším.“
Matej Tóth, olympijský víťaz
Pre mňa sú to predovšetkým fantastické športové výsledky. Špeciálne kolektívy boli celosvetovo rešpektované v takmer každom športe a prinášali množstvo úspechov. Značka Czechoslovakia má dodnes cveng.
Adriana Hlavinková, učiteľka
Moje detstvo. Vzácne céčka, hity Michala Davida, červená kuchynská linka Carmen, ikonická Škoda 105 a každú nedeľu čiernobiele filmy alebo slávny Winnetou… Šľahačkové zákusky s ananásom. Nikdy mi nechutili, ale nedele, keď sme s rodičmi išli do kina na No počkaj, zajac a zastavili sa v cukrárni, mi ostali v pamäti ako niečo úžasné. Ako dieťa som nevnímala problémy doby, na detstvo mám najkrajšie spomienky.
Dušan Mitana, spisovateľ
Bez Československa by nebolo ani dnešné Slovensko, spoločné futbalové a hokejové mužstvá, české preklady svetovej literatúry, ktoré vychádzali aj na Slovensku, a legendárne televízne pondelky slovenských inscenácií ostro sledované aj v Čechách. A cigarety Sparty, ktoré som rád fajčil…
Jana Dukátová, kajakárka
Veľmi som si obľúbila český seriál Vyprávěj, ktorý mi priblížil aj tie obdobia trvania Československa, ktoré som sama nezažila. Veľmi ma dojímala časť o demonštráciách na námestiach v roku 1989, kde sa štrngalo kľúčmi. Seriál mi živo pripomenul, ako som vtedy sedela otcovi na pleciach. Pamätám si aj na svoju plyšovú hračku mončiči. Céčka síce boli hit, ale mňa veľmi nebrali.
Martin Kellenberger, výtvarník
Československo aj napriek rozdeleniu je úspešný príbeh. Nestratilo sa v dejinách, dnešnou rečou je z neho „dva v jednom“. Oba národy majú o to väčší domov. To je krásny odkaz. Posielam sto pozdravov k výročiu.
Margaréta Musilová, archeologička
V Československu som sa narodila, prežila som tu svoju mladosť, prvé lásky, narodili sa mi tu deti. Ťažšie som znášala rozdelenie, pretože sme vtedy boli s manželom v Ženeve na Stálej misii pri OSN ako vyslaní pracovníci ČSFR. Zo dňa na deň vznikla v jednej budove mreža. V čase, keď sa hranice smerom na západ búrali, my sme si jednu vytvorili. Prvého januára 1993 sa z našich českých kolegov a priateľov stali cudzinci. Avšak dnes som rada, že máme samostatné Slovensko.
Peter Lipa, spevák
Prekážalo mi, že sa republika rozdelila. Mal som rád českých bratov, boli sme súčasťou česko-slovenskej kultúry, ktorá mala vo svete vážnosť. Spoločne sme mali tú vážnosť aj my. Z Čiech k nám prichádzala od počiatku republiky inteligencia, vzdelanie, kultúra, čerpali sme z ich skúseností. Bolo to tak aj v muzike. Prvá platňa mi vyšla v Čechách, tam som mal prvý úspech a vždy som sa tam dobre cítil.
Eva Ľuptáková, riaditeľka Oravskej galérie
Československo zostalo vo mne zakorenené zo štúdií na Masarykovej univerzite v Brne. Česi, Moravania aj Slováci sme si v ročníku rozumeli a boli sme hrdí na našu alma mater, na našich profesorov. Ako historička umenia v Oravskej galérii som mala možnosť zažiť stretnutia s Jiřím Kotalíkom, ktorý bol vtedy riaditeľom pražskej Národnej galérie. Vďaka nemu sme získali na Oravu tri výstavy českého maliarstva 19. a 20. storočia a rozsiahlu kolekciu holandského umenia zo zbierok NG. Na tú dobu to bolo nevídané.
Peter Uhlík, historik
U nás, v Štefánikovom rodnom kraji, slovo Čechoslovák nebolo chápané ako etnický či koloniálny termín, ale výsostne ľudsky a duchovne. Preto som aj po novembri 1989 patril k tým, ktorí si spoločný štát vážili a bránili jeho existenciu. Dnes však už nesmútim a odpustil som i Klausovi s Mečiarom. Naše česko-slovenské spolunažívanie je lepšie ako pred rozvodom a nemá obdobu nikde na svete. Len škoda, že si páni politici k historickému okamihu nevyžiadali súhlas oboch národov. Alebo dobre?
Lujza Garajová-Schrameková, herečka
Československo: detstvo, letné prazdniny trávené u českých priateľov na chalupe v južných Čechácha kapry na všetky spôsoby.
Táňa Pauhofová, herečka
Československo bol môj domov. A stále ním je.
Krištof , žiak, 9 rokov
Viem, že Česko a Slovensko boli kedysi spojené. Mám stále rád Brno aj Prahu, český „řízek“ aj bábovku.