Foto: Archív
Kofola
Asi v roku 1957 sa vedenie socialistického Československa rozhodlo, že treba vymyslieť domáci kofeínový nápoj, ktorý by mohol konkurovať kapitalistickej Coca-Cole. Úlohou poverili českého farmaceuta Zdeňka Blažeka, vedúceho výskumného tímu v pražskom Ústave liečivých rastlín. Trvalo mu dva roky, kým namiešal sirup Kofo, ktorý sa stal základom pre budúcu kofolu. Jej recept sa udržuje v tajnosti, ale základom je 14 bylinných a ovocných látok, doplnených karamelom a kofeínom.
Prvé fľaše kofoly sa na pultoch zjavili v roku 1960. Najprv sa vyrábala v pražskej sódovkárni, neskôr v opavskej firme Galena, čo bol pôvodne farmaceutický podnik. Nápoj si obľúbili široké vrstvy obyvateľstva, v 70. rokoch sa ho v ČSSR ročne vyrobilo až 180 miliónov litrov. Horšie časy nastali po páde režimu v roku 1989, keď popularita kofoly načas upadla, no koncom 90. rokov chytila druhý dych a prevalcovala i „kolovú“ konkurenciu z cudziny. Nápoj dnes vyrába spoločnosť Kofola ČeskoSlovensko.
Vinea
„Mám vineu rád,“ spievala kedysi skupina Elán. Podobne ako kofola, aj vinea vznikla na pokyn zhora, aby sa našla zdravšia alternatíva k nápojom zo Západu. Na jej originálny recept prišiel v roku 1973 v Modre Ján Farkaš, vedecký pracovník Vinárskych závodov v Pezinku. Ako základ použil zahustený hroznový mušt a čerstvý výluh bazy čiernej, čo sa potom pasterizovalo. Farkaš s rodinou vymyslel i jej názov a netradičný tvar fľaše. S výrobou nápoja sa začalo o rok neskôr a rýchlo si získal veľkú obľubu.
Keď v roku 1987 Slovensko navštívil Američan českého pôvodu Edward Cihak, ktorý mal záujem o tunajšie vína, počas rokovania sa namiesto minerálky napil viney. Tak ho ohúrila, že ju začal vyvážať do USA a Kanady. Značkou otriasla až nežná revolúcia. Pre vineu znamenala koniec exportu, na tri roky sa dokonca prestala vyrábať.
Ďalšia zmena nastala v roku 2008, keď firma Vitis Pezinok Vineu predala spoločnosti Kofola. Výroba sa presťahovala do Rajeckej Lesnej, no po úprave receptúry mnohí ľudia vrátane Farkašovej vdovy tvrdili, že vinea stratila svoju typickú chuť a sviežosť. Výrobca tieto obvinenia odmietol a vinea kritiku ustála. Dodnes sa teší veľkej obľube.
Treska v majonéze
Receptúra slovenskej pochúťky, ktorá sa nevyrába nikde inde vo svete, vznikla v roku 1954. Jej autorom bol bratislavský kuchár a cukrár Július Boško. Na výrobu svojho rybacieho šalátu použil varené mäso z aljašskej tresky, majonézu a marinovanú zeleninu. Pôvodný názov produktu bol šalát v remuláde a vyrábal ho štátny podnik Ryba vo všetkých svojich závodoch. Dopyt po nej bol čoskoro taký veľký, že ho ledva stíhali pokryť. Dnes ho vyrábajú samostatné firmy Ryba Žilina a Ryba Košice.
Francúzska vrecúšková polievka
Bola prvou polievkou tohto druhu v bývalom Československu. Vznikla v roku 1971 vo vývojovom oddelení prievidzského závodu Carpathia, kde sa vyrába dodnes. Tím slovenskej výskumníčky Dariny Matyášovej vtedy dostal zadanie vymyslieť novú číru polievku bujónového typu. Mala veľký úspech a stále patrí k najobľúbenejším polievkam u nás, podobne ako gulášová a ďalšie vrecúškové polievky, ktoré sa zrodili ešte v 70. rokoch minulého storočia.
Pigi čaj a káva Štandard
Vznik Pigi čaju si vyžiadala doba. V Československu sa totiž pôvodne predávali len sypané čaje, a tak v roku 1963 začali v Popradských baliarňach vyrábať Pigi čaj. Dlhý čas to bol jediný porciovaný čaj na domácom trhu. Názov Pigi pochádza zo skratky P. G. (Pekoe Golden), čo je označenie pre veľkosť a vzhľad čajových lístkov, z ktorých sa vyrába. V popradskom závode sa už od čias socializmu robí aj pražená mletá káva Štandard.
Deva a Rumba
Čokoládová tyčinka s obrázkom dievčatka v červenej bodkovanej šatke je na trhu už od roku 1951. Pôvodne sa volala Milena, no po rozpade federácie si tento názov ponechali Česi. Cukrovinky z podniku Deva v Trebišove boli za socializmu populárne nielen u nás, ale vyvážali sa aj do ZSSR, USA, Kanady či Austrálie. Tento podnik kedysi vyrábal i obľúbenú čokoládovú tyčinku Rumbu, ktorú potom prevzalo Figaro. Od roku 2013 vlastní značku Deva slovenská firma ChocoSuc Partner.
Foto: Archív
Kávenky, Horalky a ďalšie oblátky
Dodnes obľúbené napolitánky začali vyrábať Pečivárne Sereď – v roku 1961 Kávenky, o dva roky neskôr Kakaové rezy (obe v zlatej hliníkovej fólii), v roku 1965 aj legendárne Horalky. Na obale mali vtedy ešte kvety horca, podľa ktorých získali meno. Jedinečné boli vďaka arašidovej náplni a obvodovému namáčaniu. V roku 1969 pribudla ešte Mila a roku 1988 Lina. Aj keď niektoré „napodobeniny“ týchto produktov medzitým vyrábajú i Česi, všetky majú svoj domov stále v Seredi, kde Seditu zastrešila spoločnosť I. D. C. Holding.
Tavený syr Karička
Najznámejší tavený syr na Slovensku dostal meno podľa ľudového tanca, pri ktorom sa dievčatá pohybovali v kruhu. Vyrábať sa začal v roku 1976 v Michalovciach, v jeho produkcii dnes pokračuje michalovská Syráreň Bel Slovensko.
Pivo Zlatý Bažant
Obľúbené slovenské pivo začali variť v roku 1969, len čo sa v Hurbanove postavil pivovar. Pôvodne sa volalo Hurbanovské pivo. Už v roku 1971 ho ako prvé v ČSSR balili do plechoviek a jeho popularita tak rástla, že ho už desať rokov po spustení výroby vyvážali do 12 krajín. Dnes je značka súčasťou medzinárodného koncernu Heineken.
Kláštorné červené
Fľaška s etiketou sviečky pripomína generácii dôchodcov ich mladosť. V 70. a 80. rokoch to bolo najpopulárnejšie červené víno. Hladkosťou, mäkkosťou a guľatosťou sa tomuto značkovému vínu nevyrovnalo žiadne slovenské víno. Tie boli zväčša krátke, tenké, trpké. Základom sviečky bolo zo 70 percent červené víno z Alžíru, do toho v Pezinku pridali 25 percent bieleho vína a päť percent zahusteného muštového cukru. Sviečka sa vyrába dodnes, a to v Seredi. Nielen ako červené, ale aj ružové i biele víno. Je už za vrcholom, no stále má verných fanúšikov.
Minerálky
Minerálne vody v sklených fľašiach poznal za socializmu každý. V tej oblasti pôsobili najmä dva podniky – Západoslovenské a Východoslovenské žriedla, ktoré plnili napríklad minerálky Santovka, Slatina, Fatra, Budišská, Maštínska, Baldovská, Salvatorka či Cígeľka. Väčšina z nich sa predáva do dnešných čias.
Plnotučná horčica
Horčicu s charakteristickou chuťou začali vyrábať v roku 1953 v Žiline, neskôr sa produkcia presunula do Liptovského Mikuláša. Na trhu boli dlho len dva druhy: plnotučná a kremžská horčica, plnené do hliníkových túb, plastových téglikov alebo do sklených pohárov, tzv. horčičákov. Po páde režimu prevzala výrobu firma St. Nicolaus, v roku 2004 ju odkúpil nadnárodný koncern pod značkou Snico. Produkt sa dnes predáva ako Kráľovská horčica plnotučná.
BB puding
Jeho originálna receptúra pochádza od piešťanského lekárnika, ktorý pôvodne hľadal vhodnú výživu pre dojčatá. Puding bol určený „na posilnenie organizmu pre slabé, chudokrvné a rachitické deti“, ale aj pre dojčiace matky a na posilnenie dospelých. Výrobu pudingu spustili už v roku 1947, v polovici 50. rokov ju prevzali škrobárne v Boleráze. V 90. rokoch odkúpila značku spoločnosť Dr. Oetker.
Suchá saláma Nitran
Salámu Nitran dnes vyrába už kdekto, len v mieste jej rodiska nik. S jej výrobou sa začalo v roku 1978 v Nitre na kvalitných technológiách dovezených zo západného Nemecka. Za socializmu bol chutný Nitran nesmierne populárny, hoci na pultoch mäsiarstiev pre veľký dopyt často chýbal.
Foto: Archív
Toaletný papier Harmasan
„Na záchode nie si sám, je tam s tebou Harmasan!“ Tak znela stará reklama na toaletný papier, ktorý uzrel svetlo sveta v Harmanci v roku 1972. Z tamojších papierní ho rozvážali po celom Československu. „Bol som riadny drsniak, ale už som zmäkol. Som jemnejší a nerozdrapujem sa,“ píše dnes o výrobku firma SHP Harmanec.
Krém na ruky Indulona
Receptúru vytvorili v roku 1948 špičkoví slovenskí a českí dermatológovia. O desať rokov neskôr vznikla modrá Indulona, v roku 1964 sa v Slovakofarme Hlohovec začalo so sériovou výrobou krému. Dnes má niekoľko druhov a produkuje ho spoločnosť Saneca Pharmaceuticals.
Čistiace prostriedky
Za socializmu sa Slovensku darilo aj vo výrobe čistiacich prostriedkov. Či už išlo o Toro (na riad, obkladačky, vane či umývadlá), Diavu (na čistenie a leštenie nábytku) alebo Tep (na čistenie kobercov a čalúneného nábytku). Všetky tieto produkty prežili, už celé desaťročia ich vyrába Tatrachema, ktorá dnes sídli v Trnave.
Pre osobnú hygienu
Zmenu režimu vydržali aj prostriedky osobnej hygieny – šampóny De Miclén/Dixi, mydlo a pena na holenie Barbus či krém na opaľovanie Nubian. V súčasnosti ich vyrába firma Herba Drug v Smižanoch.
Hodinky Prim
Značka Prim sa prvý raz objavila v roku 1958, keď podnik Chronotechna v českom Liberci prišiel s budíkom a nástennými hodinami. Následne sa rovnaká značka začala používať i v závode Chronotechna v Novom Měste nad Metují, kde spustili výrobu náramkových hodiniek. Na svete bolo v tom čase pritom asi len tucet štátov, ktoré boli schopné vyrábať náramkové hodinky. Po roku 1989 sa podniky, kde sa robili „primky“, sporili o ochrannú známku.
Botasky
Tenisky Botas sú na trhu už od roku 1963. O rok neskôr sa im o reklamu postarali československí volejbalisti, ktorí s nimi na nohách vyhrali strieborné medaily na olympijských hrách v Tokiu. Neskôr už boli také populárne, že názov „botasky“ zľudovel a označovala sa tak akákoľvek športová obuv. Dnes tieto topánky vyrába spoločnosť Botas Sport – Botaska Třebíč.