Zatiaľ čo na Slovensku boli hračky väčšinou produktom výroby, v Českej republike sa ich výrobou zaoberali špecializované hračkárske výrobné družstvá a podniky ako napríklad ITES, KDN, IGRA, SMĚR, alebo KOVAP, ktorých základy väčšinou položili úspešné, no neskôr znárodnené firmy prvorepublikového Československa. "V súčasnosti je na Slovensku veľmi slabá výroba kvalitných hračiek. Potenciál využitia dreva pri ich výrobe sa na Slovensku nikdy nevyužil naplno.
Ako rýchlo sa začal, tak rýchlo skončil. V Českej republike v súčasnosti obnovili výrobu starých kultových hračiek, ktoré dnes nesú nálepku „retro“. Nákladné auto Tatra, lienka na kľúčik alebo zotrvačník, plechové autíčka či magická tabuľka na kreslenie sa prezentujú ako legendy, ktoré prichádzajú na trh. Na Slovensku sme to nedokázali, hoci by bolo z čoho vyberať. Po roku 1989 sa výroba hračiek na našom území utlmovala a naše muzeálne depozitáre majú police, ktoré sú určené novým slovenským hračkám poloprázdne," hovorí vedúci Slovenského múzea dizajnu Maroš Schmidt.
Plechové vozidlá
Plechové hračky sú veľká vzácnosť. Málokto však vie, že sú zo Slovenska, presnejšie z Pohorelskej Maše. Okrem mechanického pohonu na zotrvačník alebo kľúčik sa vyrábali aj hračky na elektromotorčeky poháňané batériami. Prvými sériovo vyrábanými hračkami v Tatrasmalte Pohorelá boli plechové formičky a detské vedierka. V roku 1955 sa do výroby dostali aj prvé mechanické hračky. Technológie na ich výrobu v Pohorelej prevzali z českého závodu TOFA Hejnice, nachádzalo sa tu však aj vlastné konštrukčné oddelenie, v ktorom prebiehal vývoj nových hračiek. Dizajnérmi týchto hračiek neboli žiadni študovaní výtvarníci, boli to pracovníci podniku v Pohorelskej Maši. Od roku 1966 sa na obaloch začal objavovať názov Strojsmalt, ktorý súvisel s novým výrobným programom. V rokoch 1966 – 1975 sa v Strojsmalte vyrábalo až tridsať druhov hračiek, v roku 1980 ich výroba zanikla.
Stavebnica Janík
Autorom hračky, ktorá sa vyrábala na Slovensku v 60. rokoch, je Ján Čalovka, dizajnér s veľmi širokým záberom od príborov až po lode. Jednoduchá stavebnica Janík pestrých farieb z plastu pochádza z VDI Kveta Nová Baňa, ktoré v tom čase produkovalo najmä umelé kvety a rôzne misky z umelej hmoty. A keďže plastická hmota, z ktorej sa časti stavebnice vyrábali, nebola veľmi kvalitná, po rokoch sa začala drobiť a stavebnica sa zvykla rozpadnúť. Nájsť ju v nepoškodenom stave je preto vzácnosť. Našťastie, syn Jána Čalovku jednu takú vlastní a zapožičal nám ju do Slovenského múzea dizajnu na výstavu 100 rokov dizajnu / Slovensko 1918 – 2018.
Drevené hračky Karola Krčmára
Bratislavský výtvarník Karol Krčmár tvoril hračky v malých sériách, pod vlastnou značkou Carlo. Od sedemdesiatych rokov vytvoril edukatívne hračky Rolo, Jabĺčko s osou, Had či Lietadlo 2 piškót. Jeho hračky využívajú princíp kinetiky, funkčné prototypy sa už desaťročia snaží ponúkať výrobcom. Niektoré sa skutočne začali vyrábať, ale v deväťdesiatych rokov výrobcovia, ktorí chceli vidieť rýchly zisk, nedokázali konkurovať záplave hračiek z Číny alebo kvalitným a osvedčeným stavebniciam typu lego.
Drevené hračky Václava Kautmana
Základy pre súčasné vnímanie dizajnu drevenej hračky položili v päťdesiatych rokoch Václav Kautman, neskôr Vladimír Kompánek. Ich jednoduché, štylizované tvary zvierat alebo fašiangových figúrok sa pohybovali na hranici medzi úžitkovým predmetom a výtvarným objektom. Václav Kautman pochádzal z Brna, ale celý profesionálny život prežil na Slovensku. Pracoval v ÚĽUV-e a na Vysokej škole výtvarných umení. Vedel výborne zachytiť podstatu zvieracej ríše. Hračky sú z kartáčovaného dreva, autor využil letokruhy a štruktúru dreva na zvýraznenie objektov.
Plyšové hračky z Handlovej
Vo výrobnom družstve Mlaď Handlová nahradili v roku 1963 pôvodný program na výrobu gombíkov výrobou plyšových hračiek podľa vzorov z VD Směr Praha. Prvé hračky navrhovala Gizka Maršáleková, ktorú na pozícii vedúcej vývoja v roku 1982 vystriedala Vierka Fábryová. Podľa jej slov bolo potrebné poznať správanie dieťaťa, ušiť hračku tak, aby si neublížilo, aby neprehltlo gombík, zároveň tak, aby sa hračka rýchlo neošúchala. Plyšové hračky zo šesťdesiatych až osemdesiatych rokov mali úspech, vyhrávali ocenenia na svetových výstavách hračiek. V roku 2007 výrobné družstvo Mlaď ukončilo svoju podnikateľskú činnosť.
Elektronický klavír Bambino
Detský klavír Bambino na plochú baterku pochádza z roku 1990. Je to jeden z posledných výrobkov Strojsmaltu Pohorelá. Autor jednoduchého dizajnu, žiaľ, nie je známy.
Fenomén Igráček
Foto: David Kotik
Prvý zo série panáčikov – murár s náradím – sa narodil v roku 1976. Medzi ďalšími povolaniami, ktoré produkovala IGRA, bol kuchár, stavbár, kominár, námorník, cestár aj policajt. Každý rok pribudli približne štyri nové modely Igráčikov. Celá zbierka má až päťdesiat rôznych figúrok. Približne osemcentimetrové postavičky mali pohyblivé ruky, do ktorých sa dali vložiť pracovné nástroje. Postavička prežila aj prechod na trhové hospodárstvo. O obnovenie jej výroby sa v roku 2010 postarala česká hračkárska firma EFKO.
Parník zo Směru
Hračky Směr sa dnes úspešne vezú na módnej retro vlne a zažívajú nový boom. S červeno-modrým parníkom či so žltou kačičkou sa hrá už tretia generácia „československých“ detí. Dodnes ich vyrába družstvo Smer, kde pracovali aj oponenti komunistického režimu, napríklad aj Marta Kubišová.
Univerzálna Tatra 148
Za socializmu na kvalitu hračiek prísne dohliadala komisia. Len tak mohli oranžové tatrovky vydržať nápor detí. Tie si jednou nohou kľakli na korbu a druhou sa odrážali. Oranžová vyklápačka mala nosnosť 100 kg a uviezla aj dospelých. Tatru 148 vyrábalo družstvo Chemoplast Brno – Maloměřice, v osemdesiatych rokoch výrobu prevzal závod Chuchelná, po roku 1990 sa jej výroba skončila. Výrobu hračky v roku 2014 opäť rozbehla hračkárska firma Dino Toys.
Stavebnica Merkur
Firma Inventor v Polici nad Metují spustila výrobu stavebnice Merkur v roku 1925. Jednotlivé časti kovovej stavebnice sa spájali skrutkami a maticami. Hračka bola obľúbená najmä preto, že sa približovala reálnemu konštruovaniu. Z Merkuru sa dali postaviť rôzne modely, cestné a koľajové autá, žeriavy a ďalšie konštrukcie. Výrobu stavebnice prerušila vojna a v roku 1947 sa začalo nanovo. S prestávkami v Kovopodniku a vo firme Komeb. Dnes stavebnicu vyrába česká firma Merkurtoys.
Magická tabuľka Grafo
História hračky, ktorá bola uvedená na trh v roku 1964, sa spája s Kovozávodmi Semily. Na magickej tabuľke si cibrili svoju zručnosť a plošnú predstavivosť deti aj dospelí. Obrazovka naplnená zlatým prachom dokázala pomocou dvoch otočných ovládačov hrotom kresliť tenké linky zvisle, vodorovne a pri troche šikovnosti aj diagonálne. Ak sa kresba nevydarila, tabuľku ste prevrátili, zatriasli ňou a kresba sa stratila. Táto hračka z predajní nezmizla, vďaka výrobcovi VISTA Semily sa s ňou môžu zabaviť aj dnešné deti. Pomocou štvorcovej predlohy na priesvitnej fólii môžu kresliť podľa priložených vzorov.