Odpad triedi čoraz viac ľudí

, 08.11.2018 06:00
triedenie odpadu, životné prostredie, ekológia,...
Zlepšujúcemu sa separovaniu výrazne pomáha motivovanie obyvateľov prostredníctvom osvety. Autor:

Ľudia chcú žiť ekologickejšie. Potvrdzujú to aj posledné údaje o množstve triedeného odpadu na Slovensku. Pribúda aj tých, ktorí obmedzujú používanie igelitových tašiek či zbytočné vyhadzovanie potravín.

Prvé výsledky od zavedenia väčšej zodpovednosti výrobcov sú celkom potešujúce. Z údajov ministerstva životného prostredia vyplýva, že vlani sa síce na trh dostalo rovnaké množstvo obalov a neobalových výrobkov (z papiera, plastu alebo skla) ako v roku 2016, ale separovaný zber v obciach zároveň medziročne vzrástol až o 17,1 percenta. Z toho je zrejmé, že zákon o odpadoch, ktorý rozšíril zodpovednosť výrobcov, prináša výsledky. Tak ako to potvrdili aj skúsenosti z krajín západnej Európy.

Od roku 2016 sú totiž výrobcovia a dovozcovia plne zodpovední za svoje výrobky a obaly aj po tom, čo ich predajú spotrebiteľovi a stanú sa z nich odpady. Výrobca tak za svoj produkt zodpovedá počas celého cyklu – od jeho vývoja až po koniec životnosti výrobku a jeho obalu.

„Výrobcovia prostredníctvom organizácie zodpovednosti výrobcov financujú v obciach triedený zber odpadu, jeho dotriedenie, lisovanie, skladovanie a jeho následný odvoz na zhodnotenie a recykláciu,“ vysvetlila Hana Nováková, generálna riaditeľka organizácie OZV ENVI – PAK, ktorá pomáha s plnením týchto povinností. Občania teda za vytriedený odpad neplatia a ušetrené prostriedky môžu obce investovať napríklad do zabezpečenia zberu biologicky rozložiteľného odpadu.

„Sme hrdí, že občania v obciach, kde triedený zber financuje OZV ENVI – PAK, vytriedili priemerne 38,6 kilogramu na obyvateľa, čo je oproti predchádzajúcemu roku o 6,5 kilogramu viac,“ porovnala Nováková.

Zlepšujúcemu sa separovaniu podľa nej výrazne pomáha motivovanie obyvateľov prostredníctvom osvety a vzdelávacích aktivít, ktoré ENVI – PAK považuje za kľúčové, najmä vzhľadom na ciele kladené Európskou úniou. „Preto ENVI – PAK do vzdelávacích projektov v roku 2016 investoval viac ako 600-tisíc a v roku 2017 vyše 900-tisíc eur a od roku 2003 naučil správne triediť viac ako 300-tisíc detí,“ uviedla riaditeľka organizácie.

Keďže do portfólia spoločnosti ENVI – PAK v minulom roku patrila viac ako polovica miest a obcí na Slovensku, organizácia zostavila i rebríček podľa toho, aké boli úspešné v triedení odpadu. Kritériami boli dva kľúčové faktory pri separovaní – efektivita a vyťažiteľnosť.

„Parameter efektivity nám ukazuje, ako účinne sa využíva inštalovaná infraštruktúra. Udáva, koľko gramov sa v daných komoditách vyzbiera v jednom litri. Pod litrami si môžeme predstaviť objemy zberných nádob a vriec, ktoré dodávame do domácností. Takže čím viac gramov odpadu je v tých objemoch správne zatriedených, tým je systém lepší,“ priblížil Roman Vandák, riaditeľ komoditného oddelenia ENVI – PAK.

Ako dodal, nie je dôležité len to, aby bol v príslušnej nádobe ten správny odpad. Ide aj o to, aby tam bol správne uskladnený, teda aby zaberal čo najmenej miesta. Plastové fľaše by mali byť pokrčené a kartónové škatule zase rozrezané. Druhým kritériom je vyťažiteľnosť. Čím viac kíl na obyvateľa obec ročne vyzbiera, tým je úspešnejšia.

Západu Slovenska sa v triedení odpadu darí...
Západu Slovenska sa v triedení odpadu darí väčšmi ako obciam a mestám na východe. Autor: SHUTTERSTOCK

„Čím je miera vyťažiteľnosti vyššia, tým menej odpadov z obce končí na skládkach a obec šetrí náklady na zber komunálneho odpadu. Úspešné obce navyše primerane využívajú infraštruktúru, ktorá je pre ne k dispozícii,“ uviedol Vandák. Priemerná vyťažiteľnosť na Slovensku je približne 30 kíl na obyvateľa za rok.

A kto bol teda v separovaní odpadu najlepší? V kategórii miest a obcí, ktoré majú nad 5 000 obyvateľov, skončila na najlepších priečkach Dubnica nad Váhom, Nemšová, Skalica, Dunajská Lužná a Dolný Kubín. V menších mestách a obciach do 5 000 obyvateľov zabodovala Demänovská Dolina, Malatíny, Lazisko, Liptovské Kľačany a Šípkov. Treba však upozorniť, že sa porovnávali len obce zastrešené spomenutou organizáciou.

Ako ukazujú výsledky, západu Slovenska sa v triedení odpadu darí väčšmi ako obciam a mestám na východe. „Tým najdôležitejším faktorom je, kedy v obci založili triedený zber a ako ho obec rozvíjala. Keď sme v roku 2016 po zmene zákona preberali systém, stretli sme sa s veľkým množstvom obcí, ktoré nespĺňali zákonné podmienky. Napríklad sa u nich netriedilo päť zložiek, ale iba jedna,“ upozornil Vandák s tým, že nový zákon pomohol situáciu zlepšiť. Kým v roku 2016 obce združené v OZV ENVI – PAK vyzbierali vyše 93-tisíc ton triedeného odpadu, vlani sa im podarilo vyseparovať už viac ako 106-tisíc ton.

„Dôležité je spomenúť aj ľudský faktor. Disciplínu občanov a spôsob, akým s nimi zamestnanci miestneho oddelenia životného prostredia pracujú a komunikujú. Pamätám sa na množstvo zapálených ľudí pracujúcich na úradoch v mestách a obciach, ktoré sa umiestnili na čele rebríčka. Tí obyvateľov vzdelávajú, robia osvetu, učia ich, čo a ako majú zbierať,“ pripomenul Vandák.

Obciam, ktoré v rebríčku skončili na spodných priečkach, chce OZV ENVI – PAK pomôcť zlepšovať sa. S tými, ktorým sa nedarí odpad zbierať efektívne, komunikujú regionálni zástupcovia organizácie ENVI – PAK o možnostiach zlepšenia. Obciam, ktoré skončili na konci rebríčka, organizácia navyše plánuje poskytnúť vzdelávanie, čo pripraví v spolupráci s vybranými občianskymi združeniami.

Najviac sa triedi plast, papier a sklo

Zlepšujúci sa postoj Slovákov k separovaniu odpadu, v čom sme dlhé roky zaostávali za vyspelými štátmi v Európe, potvrdzuje i nedávny prieskum spoločnosti Nielsen Admosphere, na ktorom sa zúčastnilo 500 aktívnych užívateľov internetu na Slovensku a rovnaký počet v Česku. Z neho napríklad vyplýva, že až tri štvrtiny oslovených Slovákov vedia o probléme zamorenia našej planéty plastovým odpadom, a aj preto sú v tejto oblasti aktívni.

Len štyri percentá z nich vôbec netriedia odpad. Asi 95 percent opýtaných vždy alebo väčšinou triedi plast, až 90 percent papier a necelých 90 percent sklo. To zrejme súvisí s tým, že práve pre tieto materiály je k dispozícii najviac kontajnerov.

Až tri štvrtiny oslovených Slovákov vedia o...
Až tri štvrtiny oslovených Slovákov vedia o probléme zamorenia našej planéty plastovým odpadom, a aj preto sú v tejto oblasti aktívni. Autor: SHUTTERSTOCK

Vysoké percento však triedi i kovový odpad a batérie. Na Slovensku recykluje oba tieto typy odpadu zhodne 72 percent respondentov. Recyklácia biologického odpadu, či už prostredníctvom špeciálnych kontajnerov, alebo vlastného kompostovania, je až na poslednom mieste. Postupuje tak iba 63 percent opýtaných.

V súvislosti so šetrením životného prostredia vznikol v posledných rokoch aj životný štýl nazvaný „zero waste“, teda nulový odpad, ktorý podporuje myšlienku maximálneho (znovu)využitia všetkých materiálov bez vytvárania odpadu. O tom už počulo 38 percent opýtaných internetových užívateľov.

Zúčastnení respondenti využívajú aj viacero ďalších spôsobov, ako minimalizovať odpad, ktorý vyprodukujú. Viac ako štyri pätiny Slovákov si napríklad pravidelne nosia do obchodu vlastné tašky a asi polovica to dokonca robí vždy. Necelé tri štvrtiny sa snažia neplytvať zbytočne potravinami. Pomerne obľúbeným spôsobom je tiež používanie zariadení len s nabíjacími batériami. To pravidelne robí 63 percent opýtaných Slovákov. Zhruba polovica zúčastnených sa tiež snaží kupovať menej vecí.

Ubúda i elektroodpadu

Priaznivý vývoj zaznamenala i organizácia zodpovednosti výrobcov pre elektrozariadenia, batérie a akumulátory ASEKOL SK. Vlani vyzbierala vyše 6,3 milióna kilogramov elektroodpadu, ako aj 193-tisíc kilogramov použitých prenosných batérií a akumulátorov, čo je o desať percent viac ako v roku 2016. ASEKOL SK tak pre svojich klientov, ktorými sú výrobcovia a dovozcovia elektrozariadení, batérií a akumulátorov, splnil ciele zberu a recyklácie stanovené legislatívou.

Najviac zbieranými elektrickými zariadeniami boli televízory (1,6 mil. kg), veľké domáce spotrebiče (1,3 mil. kg) a chladničky (1,2 mil. kg). Zber dosiahol takmer 57 percent z priemerného množstva elektrozariadení uvedeného na trh v predchádzajúcich troch rokoch.

"Sme veľmi radi, že si Slováci už zvykli pri kúpe nových veľkých spotrebičov odovzdať tie staré priamo v predajni alebo ich zaniesť na zberný dvor. Dôležitou misiou je pre nás teraz zlepšiť zbery v kategóriách, ktorých zber je najnáročnejší. To sú napríklad malé domáce spotrebiče ako mixéry, fény, hračky, ale aj mobilné telefóny, počítačové myši a iná drobná elektronika z domácností.

Najviac zbieranými elektrickými zariadeniami...
Najviac zbieranými elektrickými zariadeniami boli televízory , veľké domáce spotrebiče a chladničky. Autor: SHUTTERSTOCK

S takými zariadeniami sa občanom často nechce chodiť na zberné dvory. Preto, aby tieto zariadenia neskončili v zmesovom odpade a aby sa dostali do procesu recyklácie, budujeme sieť špeciálnych červeno-bielych kontajnerov, ktoré sú umiestnené v blízkosti občanov. V súčasnosti sme ich rozmiestnili už v piatom meste," prezradil Ronald Blaho, konateľ spoločnosti ASEKOL SK. Samostatný zber elektrozariadení, batérií a akumulátorov, ktorým sa skončila životnosť, je veľmi dôležitý a potrebný, pretože len tak je možné staré výrobky recyklovať a zabrániť, aby sa nestali zdrojom znečistenia prírody.

Ako dnes funguje odpadová politika

Výrobcovia a dovozcovia sú zodpovední za svoje výrobky a obaly, v ktorých sú zabalené, aj po tom, čo ich predajú spotrebiteľovi a stanú sa z nich odpady. Princíp tzv. rozšírenej zodpovednosti výrobcov uplatňujú organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV). Na trhu ich je viac, výrobcovia si z nich môžu vybrať alebo si založiť vlastnú organizáciu, čím vzniká zdravé konkurenčné prostredie.

,,Dohliadame, aby výrobcovia mali splnené limity a zberové podiely, na základe slovenskej aj európskej legislatívy. Podľa objemu vyprodukovaných obalových a neobalových výrobkov vypočítame za výrobcov ich trhový a zberový podiel," vysvetlila Hana Nováková z OZV ENVI – PAK, ktorá je najväčšou OZV na Slovensku a spolupracuje s viac ako 2 000 výrobcami a dovozcami.

Z peňazí, ktoré výrobcovia OZV zaplatia, sa financuje zber triedeného odpadu, infraštruktúra, dotrieďovanie, lisovanie, balenie a ďalšia manipulácia s odpadom.

Ako sa zlepšilo triedenie obalov a neobalových výrobkov
rok 2016 2017 rozdiel
množstvo obalov uvedených na trh 473 094 ton 470 202 ton – 0,61 %
neobalové výrobky uvedené na trh 106 732 ton 105 884 ton – 0,79 %
vyzbierané odpady z obalov 107 119 ton 124 229 ton + 15,97 %
vyzbierané odpady z neobalových výrobkov 57 546 ton 68 574 ton + 19,16 %
celkové vyzbierané množstvo odpadov na obyvateľa 30,3 kg 35,4 kg + 16,8 %
Zdroj: ENVI-PAK. Pozn.: Neobalový výrobok je taký, čo nie je určený na balenie a je vyrobený z papiera, plastu alebo skla.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#separovanie odpadu #plasty #odpad #ekológia
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
29,99
Perla červený amarylis vianoce

Perla červený amarylis vianoce

26,39
Perla farebné karafiáty

Perla farebné karafiáty

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk