Hospodárenie v lesoch dnes rozdeľuje významnú časť slovenskej laickej aj odbornej verejnosti. Práve tento stav komplikuje hľadanie funkčných riešení, ako na Slovensku k lesom pristupovať. Podľa analytikov z Inštitútu environmentálnej politiky je preto nevyhnutné, aby verejnosť mala prístup k potrebným informáciám ohľadom hospodárenia v lesoch. Preto tejto oblasti venuje veľkú pozornosť aj v Envirostratégii 2030.
„Údaje sa následne budú môcť využiť na tvorbu analýz, aplikácií či iných riešení, ktoré sprehľadnia hospodárenie v lesoch, upokoja verejnosť a v konečnom dôsledku pomôžu samotným obhospodarovateľom,“ zhodnotil Martin Haluš, riaditeľ Inštitútu environmentálnej politiky.
Podľa jeho slov sa v tomto smere možno inšpirovať aj v zahraničí, napríklad v Bulharsku. Práve tam funguje systém, keď všetky štátu dostupné údaje, povolenia na ťažbu vrátane histórie ich zmien, sú verejne dostupné na internete a prepojené na mapu. V prípade lesov vo vlastníctve štátu či samospráv by podľa analytikov malo ísť informovanie ešte ďalej.
Envirostratégia 2030 sa zaoberá tiež otázkou, ako môže verejnosť kontrolovať už vyťažené drevo. Napríklad nákladné autá prevážajúce guľatinu by mali byť vybavené zariadením GPS, vďaka čomu by sa dala preveriť ich poloha i trasa, ktorú prešli.
Jeden z významných nástrojov na zvýšenie verejnej kontroly nakladania s drevom by mohla predstavovať aj mobilná aplikácia, v ktorej by si každý mohol preveriť, či ide o legálnu alebo nelegálnu ťažbu. Ak by niekto napríklad pri prechádzke v horách natrafil na vyťažené drevo alebo ľudí, ktorí ho ťažia, mohol by si vďaka tejto technológii okamžite skontrolovať, či je to v poriadku.
„Samozrejme, je potrebné verejnú kontrolu podoprieť aj adekvátnymi sankciami. Preto navrhujeme i zvýšiť spoluprácu Stráže ochrany prírody a orgánov činných v trestnom konaní a navýšiť aj samotné sankcie pri porušení zákona,“ uzatvoril Haluš.