Na konci dlhších vojen ľudia spravidla zabúdajú, kto ich začal. Bol to aj prípad tzv. Veľkej vojny, prvej svetovej. Podľa austrálskeho historika Christofera Clarka ju nezapríčinili len Rakúšania a Nemci, ale svoj podiel na tom mali aj Briti, aj Francúzi a Rusi. Skrátka všetci, hoci rozdielnou mierou.
Pripomeňme, že povestnou iskrou tohto globálneho požiaru bol úspešný atentát na následníka rakúsko-uhorského trónu arcivojvodu Františka Ferdinanda d'Este v Sarajeve. O mesiac, v sobotu 28. júla 1914, vyhlásila Viedeň vojnu Srbsku. "Najvrelejšou mojou túžbou bolo, aby som posledné Moje roky z božej milosti obetoval dielam mieru a Moje národy zachoval pred obeťami a ťarchami vojny,“ tvrdil v manifeste rakúsky cisár a zároveň uhorský kráľ František Jozef I. Mal vtedy už 84 rokov, a tak sa mu dalo veriť.
Aj historici sa dnes už viac-menej zhodujú v názore, že staručký panovník by sotva vyzýval svoj ľud do boja, keby ho k tomuto rozhodnutiu nedohnali "jastrabi“ vo vláde i v generálnom štábe, ale najmä nemecký cisár a pruský kráľ v jednej osobe Wilhelm II. "Dobre vyzbrojené a na vojnu pripravené Nemecko tlačilo na svojho spojenca, aby využil príležitosť a vypovedal Srbsku vojnu,“ potvrdzuje Dušan Kováč z Historického ústavu SAV.
Na základe predchádzajúcich zmlúv sa do vojnového konfliktu potom reťazovito zapájali ďalšie štáty. Vznikli dve proti sebe stojace koalície – Trojdohoda, nazývaná aj Dohoda (na začiatku ju tvorili Francúzsko, cárske Rusko a Spojené kráľovstvo) a Ústredné mocnosti (najprv len Nemecko a Rakúsko-Uhorsko, neskôr aj Osmanská ríša a Bulharsko).
Slováci boli vtedy poddanými rakúskeho cisára – uhorského kráľa. Na jeho výzvu "do zbrane“ odpovedali mnohí ako vlastenci a dobrovoľne, miestami až manifestačne, sa hlásili na front. Bodaj by nie, keď páni im sľubovali, že to bude krátkodobá záležitosť. Verejne sa oznámilo: "Najneskôr do Vianoc sú všetci narukovaní doma.“
Celý článok Vladimíra Jancuru k 100. výročiu ukončenia prvej svetovej vojny si prečítajte v prílohe Víkend v sobotu 10. novembra.
V aktuálnom Víkende nájdete aj:
Rozhovor: Mayský triumf je inšpiráciou. Ich pád varovaním
Mayovia vymysleli geniálny spôsob, ako hospodáriť s vodou. A tiež ako zabezpečiť pre polia dostatok živín bez toho, aby ich museli hnojiť. Vďaka tomu dokázali po stáročia uživiť milióny ľudí. Lenže dômyselné poľnohospodárstvo sa nakoniec ukázalo ako zraniteľné miesto mayskej civilizácie. Viac v rozhovore prezradil profesor Milan Kováč, mayológ, ktorý už takmer desať rokov vedie tím výskumníkov v lokalite Uaxactún v Guatemale. Zhováral sa reportér Andrej Barát. Plné znenie rozhovoru Andreja Baráta s mayológom Milanom Kováčom nájdete v prílohe Víkend v sobotu 10. novembra.