Foto: SHUTTERSTOCK
Pre Holanďanov je však Naarden pozoruhodný aj preto, že okolo historického jadra je vybudované perfektne zachované renesančné hviezdicové opevnenie s priekopou, ktorého stavbu nariadil v roku 1572 Filip II. – španielsky kráľ a súčasne aj holandský gróf. Pravda, po tom, čo jeho vojaci zmasakrovali v rámci bojov holandskej revolúcie miestnych protestantov. Opevnenie bolo dokončené až za vlády Viliama Oranžského. Dnes je pôdorys tohto opevnenia vyobrazený aj na českej dvestokorunovej bankovke, čo by bolo zvláštnou kuriozitou, nebyť toho, že tvorí pozadie portrétu Komenského, odkazujúc na miesto jeho odpočinku.
Po získaní nezávislosti bolo mesto zaradené do vnútornej obrannej línie pevností, brániacej provinciu Holland. Holanďania sa totiž v 17. – 19. storočí snažili svoju bohatú krajinu dôkladne opevniť a na to im slúžil umne prepracovaný systém pevnostných línií a kanálov. Bol vnímaný ako garancia bezpečnosti a prosperity. Ako krajina s nie príliš veľkým počtom obyvateľov a s malým územím sa Holandsko nemohlo spoliehať na početnú poľnú armádu a nejakú manévrovaciu vojnu.
Útočisko českých emigrantov
Naarden bol pôvodne rybárskou osadou a mestské práva získal v rokoch 1300 – 1350. Nikdy sa však nestal skutočne významným a rušným mestom. V roku 1672 ho vyplienilo francúzske vojsko a jeho význam od 18. storočia skôr upadal. Zachoval si tak však množstvo historických budov a pamiatok. Nie je však turistami príliš vyhľadávané, čo je možno škoda. Mestečko je veľmi pokojné a poskytuje veľa možností sadnúť si do parku alebo do kaviarne a trocha si zasnívať.
Hlavnou pamiatkou je, samozrejme, mestské opevnenie upravené do múzea v prírode (Nederlands Vestingmuseum). To dokumentuje už spomenuté úsilie Holanďanov vybudovať na juhu a východe svojej krajiny reťaz pevností, za ktorou rozvinuli nielen obchodné centrá svetového významu, ale aj prvý sociálny štát a spoločnosť relatívneho blahobytu.
Foto: SHUTTERSTOCK
Takzvaný Veľký kostol (Grote Kerk) z 15. storočia sa nachádza na Trhovej ulici (Markstraat). Dnes sa považuje za jeden z najstarších stojacich kostolov v Holandsku a je zvnútra vyzdobený maľbami s biblickými výjavmi. Tie však boli dlho prekryté omietkou a len nedávno boli zreštaurované. V kostole sa organizujú aj výstavy a koncerty. Pred kostolom sa od roku 1957 nachádza Komenského socha od českého sochára Vincenca Makovského.
Počas tridsaťročnej vojny sa Naarden stal útočiskom českých náboženských emigrantov, ktorí mali v meste samostatnú štvrť. Keďže posledný biskup Jednoty bratské, filozof a učenec Jan Amos Komenský od roku 1656 žil v Amsterdame, na pozvanie miestnych veriacich a svojho „sponzora“ Lorenza van De Geer sem chodil často kázať do Valónskeho kostola na Kláštornej ulici (Klosterstraat) v areáli bývalého kláštora a sirotinca, kam sa uchýlili aj českí emigranti.
Komenského mauzóleum
Niekedy sa mylne uvádza, že Jan Amos Komenský v tomto meste aj zomrel, nie je to však pravda. Zomrel 15. novembra 1670 v Amsterdame. V Naardene – zrejme pre prítomnosť českej komunity – tu bol len o týždeň neskôr pochovaný, a to v zmienenom Valónskom kostole či skôr kaplnke. Na jeho hrob sa však časom zabudlo a kaplnka bola zrušená. V 19. storočí sa preto najprv mylne hľadal vo Veľkom kostole. Až starosta mesta a notár J. P. de Roeper dokázal v roku 1871 v archívoch nájsť správne údaje, ktoré poslúžili na identifikáciu hrobu. Na základe zbierky medzi českými vlastencami boli vzápätí kaplnka a hrobka obnovené.
K ďalšej rekonštrukcii došlo v rokoch 1933 – 1937, a to už za aktívnej spoluúčasti československého štátu, keď sa z kaplnky stalo Komenského mauzóleum. Od roku 1992 je súčasťou holandského Komenského múzea (Comenius Museum), pod neformálnym dohľadom veľvyslanectiev Slovenskej republiky a Českej republiky v Haagu. Na nádvorí múzea – bývalého kláštora – sa nachádza aj Komenského busta vyhotovená českým sochárom Josefom Strachovským z konca 19. storočia.
Pamiatky v meste spojené prostredníctvom osobnosti J. A. Komenského i niekdajšej českej emigrantskej komunity – a umocnené aj českými nápismi a českými a slovenskými vlajkami – pôsobia na našinca zvláštnym dojmom. Najmä ak predtým navštívil miesta spojené s Komenským na Slovensku – napríklad v Skalici – a uvedomí si, že Komenský mal po predkoch aj čiastočne slovenský pôvod. Slovák alebo Čech by preto pri návšteve Holandska nemal Naarden vynechať.